7Ssk/62/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200273.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/85/2022
- IČS
- 5022200273
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: A.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XX, XXX XX X., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23554-2/2017-BA zo dňa 10.04.2017 a rozhodnutia č. 11284-2/ 2022-BA zo dňa 12.04.2022, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/85/2022-67 zo dňa 21.12.2022, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta . Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 31S/85/2022-67 zo dňa 21.12.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 195 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 11284-2/2022-BA vydané dňa 12.04.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č.: 700-1910055822-GC04/22 zo dňa 20.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2.
Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) prvostupňovým rozhodnutím (v poradí druhým) predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2010 (ďalej aj “rozhodné obdobie“) penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na
nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, do rezervného fondu solidarity (ďalej len „povinné poistenie“) vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, spolu v sume 7883,70 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia bola Príloha - tabuľka s uvedením výšky poistného zaplateného po dni splatnosti, jednotlivých dátumov splatnosti ako aj dátumov zaplatenia poistného, počtu dní omeškania, vypočítaným a predpísaným penále za jednotlivé obdobia ako aj spolu.
3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že vo veci bolo vydané v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie už dňa 21.12.2017 č. 700-1911487317-GC04/17 (ďalej aj „prvé rozhodnutie o penále“), ktorým vyrubila žalobcovi za vyššie označené obdobie penále, ktoré bolo žalovanou zrušené, nakoľko žalobca v kontrolovanom období presiahol ako zamestnanec a súčasne ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) výšku zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie, ktorá okolnosť nebola v prvom rozhodnutí o penále zohľadnená; vec bola prvostupňovému správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, že penále bolo žalobcovi vyrubené, nakoľko povinné poistné neodviedol včas, pričom v novom prejednaní veci prvostupňový správny orgán zohľadnil súbeh poistenia s ohľadom na výšku zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 09.02.2022, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Poukázal na rozhodnutie sp. zn. 7Sžso/28/2016 a mal za to, že prvé rozhodnutie o penále bolo pre nezákonnosť zrušené, preto toto vadné rozhodnutie nemožno považovať za úkon, ktorý by mohol zakladať uplatnenie práva. 5. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení uviedla, že žalobca bol držiteľom licencie č. L1A/ ZA/0247/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v období od 07.07.2005 do 01.08.2017, pričom nebol sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Žalobca ako SZČO poistné za rozhodné obdobie zaplatil po lehote splatnosti, na základe ktorej okolnosti je Sociálna poisťovňa povinná predpísať penále, ktoré je právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti. Na výpočet penále má podľa § 240 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) vplyv len dátum splatnosti poistného, výška poistného
zaplateného po lehote splatnosti, dátum zaplatenia poistného a následne zistený počet dní omeškania, pričom akékoľvek iné skutočnosti nie je možné zohľadniť. Keďže žalobca bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne ako zamestnanec od 01.01.2009, pobočka pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonala súbeh vymeriavacích základov žalobcu ako zamestnanca aj ako SZČO so záverom, podľa ktorého žalobca v rozhodnom období presiahol zákonom ustanovený vymeriavací základ najviac na platenie poistného na nemocenské
poistenie. K vznesenej námietke premlčania žalovaná poukázala na to, že na premlčanie sa neprihliada zo zákona, ale len v prípade úspešného vznesenia námietky premlčania. Podľa názoru žalovanej konanie vo veci predpísania penále za oneskorené zaplatenie poistného za obdobie január 2009 až jún 2010 bolo začaté už dňa 21.12.2017 vydaním prvého rozhodnutia o penále. Námietka žalobcu týkajúca sa rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 nemá vplyv na zmenu resp. zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože rozsudky súdov sú podľa žalovanej individuálne právne akty vzťahujúce sa výlučne na konkrétnu vec a pre Sociálnu poisťovňu sú záväzné iba v konkrétnej veci. Naviac ani na samotnom Najvyššom súde Slovenskej republiky neexistuje zhoda v kľúčových otázkach problematiky premlčania v oblasti sociálneho
poistenia. 6. Správny súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že žalobca v administratívnom konaní ako aj správnom súdnom konaní opakovane vznášal námietku premlčania voči tomu, aby mu Sociálna poisťovňa predpísala penále. Podotkol, že aj keby žalobca nebol namietal premlčanie práva na predpísanie penále, bol by správny súd povinný preskúmať otázku uplynutia prekluzívnej, resp. premlčacej doby ex offo [§ 195 písm. b) SSP].
7. Z administratívneho spisu podľa správneho súdu vyplýva, že prvé rozhodnutie o predpísaní penále bolo vydané prvostupňovým správnym orgánom dňa 21.12.2017, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby stanovenej § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (najskôr 08.02.2019 pri penále za január 2009, najneskôr 08.07.2020 pri penále za jún 2010, keďže splatnosť poistného - 8. deň nasledujúceho mesiaca je momentom, odkedy začína plynúť desaťročná lehota na vyrubenie penále za to obdobie, za ktoré poistné nebolo zaplatené riadne a včas). Prvé rozhodnutie o penále bolo žalobcom napadnuté riadne a včas odvolaním. Žalovaná rozhodnutím č. 33758-3/2018-BA zo dňa 21.05.2018 prerušila konanie od doručenia rozhodnutia o prerušení žalobcovi (dňa 26.05.2018) do právoplatného ukončenia konania o podanom proteste prokurátora proti rozhodnutiu žalovanej číslo 43157- 2/2017-BA zo dňa 10.08.2017 (pozn.: rozhodnutie o nezániku a zániku povinného poistenia žalobcu).
Konanie v zmysle uvedeného bolo teda prerušené do rozhodnutia MPSVaR č. 17812/2018-M.OSL zo dňa 05.10.2018, právoplatného dňa 15.10.2018; týmto dňom odpadol dôvod, pre ktorý bolo konanie prerušené. V zmysle ust. § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak je konanie prerušené, lehoty podľa zákona o sociálnom poistení neplynú, preto je potrebné premlčaciu dobu za to ktoré obdobie predĺžiť o dobu prerušenia, ktorá predstavuje 142 dní.
Znamená to, že v prípade penále vzťahujúceho sa k mesiacu jún 2010 (obdobie s najneskoršou splatnosťou), splatnosť ktorého nastala 08.07.2010, štandardná premlčacia doba by uplynula 08.07.2020, avšak predĺžená o dobu prerušenia konania uplynula následne 27.11.2020.
Z uvedeného je zrejmé, že už prvostupňové rozhodnutie pobočky zo dňa 20.01.2022, ktoré je predmetom prieskumu v prejednávanej veci, bolo vydané v čase, keď doba stanovená ust. § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k penále za obdobie január 2009 až jún 2010 už uplynula (najneskôr 27.11.2020).
8. Podľa názoru správneho súdu k prerušeniu plynutia uvedenej doby nedochádza predpísaním penále zo strany pobočky, a teda nepostačuje, ak v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Na uvedenom nič nemení, že prvé rozhodnutie o predpísaní penále bolo vydané pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby stanovenej § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Aj keby sa priklonil k záveru, že postačuje, ak si Sociálna poisťovňa právo predpísať poistné/penále uplatní neprávoplatným rozhodnutím vydaným pred uplynutím premlčacej doby, bolo by nevyhnutné, aby toto rozhodnutie následne nadobudlo právoplatnosť, a nie aby bolo zrušené pre rozpor so zákonom, ako tomu bolo v prejednávanej
veci. 9. Správny súd v napadnutom rozsudku na záver skonštatoval, že námietka žalobcu týkajúca sa uplynutia doby, v rámci ktorej bolo možné žalobcovi predpísať penále za nesplnenie povinnosti uhradiť poistné riadne a včas, je dôvodná. Nakoľko prekluzívna doba na predpísanie penále už uplynula, nebol dôvod na vrátenie veci správnym orgánom na ďalšie konanie.
Pre úplnosť dodal, že hoci žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí citovala ust. § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b) cit. zákona zo strany žalobcu nebolo žalovanou tvrdené a ani preukázané.
10. Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
11. Sťažovateľka sa nestotožnila s názorom správneho súdu, že lehota upravená v § 147 zákona o sociálnom poistení je lehotou prekluzívnou, na ktorú prihliada správny orgán z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozdielnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež na skutočnosť, že otázka premlčania práva predpísať poistné bola predložená uznesením sp. zn. 9Sžsk/83/2020 na rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“).
12. Sťažovateľka uviedla, že námietku premlčania vznesenú žalobcom nemohla akceptovať z dôvodu, že v čase, kedy si pobočka Sociálnej poisťovne uplatnila nárok na penále (21.12.2017) ešte neuplynula desaťročná premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, za ktoré bolo poistné predpísané. Skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.12.2017 bolo v rámci odvolacieho konania zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie neznamená, že si Sociálna poisťovňa právo predpísať penále za obdobie január 2009 až jún 2010 neuplatnila včas, ešte pred uplynutím zákonnej premlčacej doby. Opačný výklad by nebol v súlade so zákonom o sociálnom poistení a úmyslom zákonodarcu. Počas plynutia zákonnej desaťročnej premlčacej doby nie je podľa sťažovateľky námietka premlčania dôvodná a poukázala v tejto súvislosti na bod 25 rozsudku sp. zn. 10Sžsk/6/2019. Sťažovateľka skonštatovala, že nebola oprávnená prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalobcom v odvolaní voči v poradí druhému prvostupňovému rozhodnutiu, lebo toto rozhodnutie prvostupňový správny
orgán vydal v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorým bolo zrušené v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie. Penále nemusí byť v desaťročnej premlčacej dobe predpísané právoplatne, ale premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať penále má byť posudzované vždy ku dňu prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa penále predpisuje, nie k abstraktnému dátumu, ktorý v čase predpísania penále nie je zrejmý, kedy nastane (právoplatnosť tohto rozhodnutia).
Rovnaký právny názor zastáva aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré je gestorom právnych predpisov v oblasti práva sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na obsah rozsudku sp. zn. 9Sžso/45/ 2016 a sp. zn. 6Ssk/79/2022 a rozhodnutia krajských súdov. 13. Žalobca sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 11.04.2023, uviedol, že sa pridŕža svojej doterajšej argumentácie a nestotožňuje sa s argumentáciou sťažovateľky.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a obsahom kasačnej sťažnosti, ktorej obsahom bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná, avšak aj vzhľadom na jej čiastočnú dôvodnosť neexistuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku či jeho zmenu a zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.
Preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť z nasledovných dôvodov: 15. Podľa § 147 ods. 1 zákon o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (25.04.2022) právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 193 ods. 6 cit. zákona ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
17. Podľa § 240 ods. 1 cit. zákona fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 241 ods. 1 cit. zákona na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane. 19. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a len na ne poukazuje.
20. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie sťažovateľky zo dňa 12.04.2022, ktorým sťažovateľka potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 20.01.2022. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení predpísané penále za obdobie január 2009 až december 2010 v sume 7883,70 eur.
21. V prejednávanej veci zostala spornou otázka premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.01.2022, na ktoré kasačný súd zameral svoju pozornosť.
22. Otázkou, ako ust. § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení normuje premlčanie a či má žalovaná na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka, sa zaoberal a dal na ňu odpoveď veľký senát v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, cit.: 27.
Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného.
Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o?predpísaní penále rozhoduje v?nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V?zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v?rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným (rozhodnutie teda môže byť aj predbežne vykonateľné). Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a?právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z?uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019).
Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v?odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.
28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho.
Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne.
Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10Sžsk/6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“
23. Rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je pre správne súdy záväzné. 24. Vzhľadom na uvedené možno vyhodnotiť námietku sťažovateľky, že vo veci predpisu penále nie je potrebné v premlčacej dobe vydať právoplatné rozhodnutie a že lehota podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je dobou premlčacou, a nie prekluzívnou, ako dôvodnú, avšak táto námietka nie je pre posúdenie tejto veci podstatnou. V tu prejednávanej veci totiž žalobca v administratívnom konaní vzniesol námietku premlčania (táto skutočnosť nebola sporná), preto žalovaná mala povinnosť prípadné premlčanie práva predpísať penále právne posúdiť. Podstatnou pre posúdenie veci v správnom súdnom konaní bola otázka, či sťažovateľka túto námietku posúdila v súlade so zákonom o sociálnom poistení.
25. Vychádzajúc z právneho záveru veľkého senátu kasačného súdu vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 1SVs/5/2022, rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie otázky premlčania pri predpísaní dlžného poistného/penále je skutočnosť, či zákonná premlčacia doba uplynula v zmysle § 147 zákona o sociálnom poistení pred predpísaním poistného. V zmysle citovaného
rozhodnutia veľkého senátu poistné/penále je predpísané už vydaním (hoci aj neprávoplatného) prvostupňového rozhodnutia voči povinnej osobe. Prvostupňové rozhodnutie teda musí byť vydané pred uplynutím tejto doby a následne musí ako úkon vykonaný v premlčacej dobe ďalej
právne existovať. Z ustanovení zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že začatím konania o predpísaní poistného by dochádzalo k spočívaniu (neplynutiu) premlčacej doby (porov. v tomto zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/84/2019, ktorý citoval aj správny súd). Z citovaného rozsudku tiež vyplýva, že nestačí, aby bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo neskôr zrušené. Tento právny názor si osvojil aj tunajší súd (sp. zn. 7Ssk/77/2021, sp. zn. 7Ssk/147/2022) a kasačný súd nezistil dôvod sa od neho v tu prejednávanej veci odchýliť. 26.
Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že síce Sociálna poisťovňa prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 21.12.2017 predpísala žalobcovi dlžné penále za obdobie január 2009 až december 2010 ešte pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby, avšak toto prvostupňové rozhodnutie bolo rozhodnutím sťažovateľky zo dňa 21.12.2021 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 218 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Za tejto situácie nemohli nastať právne účinky zrušeného prvostupňového rozhodnutia, t. j. k predpísaniu penále podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nedošlo a právne postavenie žalobcu sa vrátilo do stavu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, keďže o predpise penále vo vzťahu k nemu sa malo v konaní ešte len rozhodovať.
Sťažovateľka tak mala premlčaciu dobu posudzovať vo vzťahu ku dňu vydania nového prvostupňového rozhodnutia vo veci predpísania penále (20.01.2022), s prihliadnutím na dobu, po ktorú bolo konanie prerušené. Vzhľadom na uvedené kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku sťažovateľky, že jej nárok na penále bol uplatnený v poradí prvým, zrušeným prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 21.12.2017.
27. K samotnému priebehu premlčacej doby s poukazom na jej spočívanie pri prerušení administratívneho konania kasačný súd uvádza, že splatnosť poistného za mesiac jún 2010 (t. j. poistné s najneskoršou splatnosťou) nastala 08.07.2010 a premlčacia doba by uplynula 08.07.2020.
Vzhľadom na prerušenie konania sa premlčacia doba predĺžila o dobu prerušenia (142 dní - táto skutočnosť nebola sporná), preto premlčacia doba na predpis penále za neodvedené poistné s najneskoršou splatnosťou (jún 2010) uplynula dňa 27.11.2020 (§ 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného je zrejmé, že právo Sociálnej poisťovne predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za mesiace január 2009 až jún 2010 nebolo prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20.01.2022 uplatnené včas, ale až po uplynutí (predĺženej) premlčacej doby.
Preto správny súd postupoval správne, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a správne vyhodnotil, že nebol daný dôvod na vrátenie veci správnym orgánom na ďalšie konanie, keďže následky uplynutia premlčacej doby s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania už nie je možné v administratívnom konaní zvrátiť. 28.
Judikatúra, na ktorú poukazovala sťažovateľka (sp. zn. 9Sžso/45/2019 a sp. zn. 6Ssk/ 79/2022) vychádzala z iných skutkových okolností. Prvostupňové rozhodnutie o predpise poistného (sp. zn. 6Ssk/79/2022), resp. penále (sp. zn. 9Sžso/45/2019) bolo vydané v premlčacej dobe, nebolo v odvolacom konaní žalovanou zrušené a následne nadobudlo právoplatnosť. V konaní sp. zn. 10Sžsk/6/2019 sa kasačný súd nevyjadroval k správnosti názoru žalovanej, že poistné bolo predpísané rozhodnutím, ktoré bolo neskôr zrušené.
Kasačný súd vytkol správnemu súdu, že v novom rozsudku vyslovil právny názor odlišný od právneho názoru v skoršom rozsudku bez toho, aby ho k tomu zaviazal kasačný súd a aby svoj odklon bližšie odôvodnil. Kasačný súd tak uzatvára, že ani jedno z uvedených rozhodnutí nevyslovilo, že by na zachovanie premlčacej doby postačovalo vydanie takého prvostupňového rozhodnutia o predpise poistného/penále, ktoré by bolo neskôr v odvolacom konaní zrušené, preto tieto rozhodnutia kasačného a odvolacieho súdu nie sú pre tu prejednávanú vec relevantné.
Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že rozhodnutia krajských súdov, označené sťažovateľkou v kasačnej sťažnosti, nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (pozri napr. judikát R71/2018, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžrk/5/2020 a sp. zn. 10Szak/1/2018).
29. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd podstatné sťažnostné námietky sťažovateľky ako nedôvodné, pričom sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.
30. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
31. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. mája 2024