7Ssk/63/2022

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie svojej dcéry D. B., E.. XX. W. XXXX, v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších

Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.) pervazívne vývinové poruchy (autizmus) - stredná porucha. . .IV. 1. b). . .30-40 %. . .30 %.“ Mieru funkčnej poruchy ohodnotila na 30 % (stredná porucha v rozpätí 30-40 %) podľa IV. kapitoly bodu 1 písm. b) prílohy č. 3 cit. zák. V odôvodnení uviedla, že dcéra žalobkyne je „13-ročné dievča s normálnym psychomotorickým vývojom. Pre zhoršenie prospechu a šikanu v škole absolvovala v októbri 2019 psychologické a psychiatrické vyšetrenie s potvrdením symptomatiky prítomnosti PAS (poruchy autistického spektra). Podľa psychologického vyšetrenia je profilovo v rámci širšej normy, IQ-112. V liečbe má doporučené omega 3 a probiotiká.“ Podkladom jej záverov boli nálezy z pedopsychiatrického vyšetrenia z 24. októbra 2019 a psychologického vyšetrenia z 24. septembra 2019. Na základe tohto lekárskeho posudku úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím z 13. decembra 2019 nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie, pretože dcéra žalobkyne sa v zmysle § 2 ods. 3 cit. zák. nepovažovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

V dôsledku odvolania posudkový lekár ústredia opätovne posúdil zdravotný stav dcéry žalobkyne lekárskym posudkom z 21. februára 2020, v ktorom zmenil mieru jej funkčnej poruchy na 50 % (ťažká porucha v rozpätí 50-80 %) podľa IV. kapitoly bodu 1 písm. c) prílohy č. 3 cit. zák. Túto zmenu zdôvodnil novým pedopsychiatrickým nálezom zo 14. februára 2020, ktorý opakovane deklaruje, že „posudzovaná má závažne narušenú kvalitu života a nie je schopná samostatnej existencie, napriek neverbálnemu IQ 112 a psychologickému vyjadreniu, že profilovo je v rámci širšej normy.“ Preto mal za to, že dcéra žalobkyne „je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby (sprievodcu) pri zabezpečovaní komunikácie a orientácie v spoločenskom prostredí podľa § 14 ods. 11 cit. zák., nakoľko trpí detským autizmom s poruchou komunikácie a orientácie.“ Dodal, že mieru funkčnej poruchy ustálil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, vzhľadom na stanovené IQ. Žalovaný na podklade tohto lekárskeho posudku zrušil rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 13. decembra 2019 a vec mu vrátil na nové prejednanie.

V celom rozsahu sa stotožnil so závermi posudkovej lekárky úradu práce a dodal, že úrad práce so žalobkyňou vykonal telefonicky sociálnu posudkovú činnosť, z ktorej zistil sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia jej dcéry. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe oboch posudkov žiadosti žalobkyni nevyhovel a peňažný príspevok na opatrovanie dcéry jej nepriznal. 4. Žalobkyňa v opätovne podanom odvolaní namietla, že posudková lekárka do posudku z 1. apríla 2020 nezahrnula lekársky nález z pedopsychiatrického vyšetrenia zo 14. februára 2020 a zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu. So žalobkyňou sa tak 12. júna 2020 opätovne vykonalo posúdenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia jej dcéry, ktorú taktiež znova posúdila posudková lekárka ústredia v lekárskom posudku zo 4. augusta 2020. V ňom posudková lekárka zmenila II. stupeň jej odkázanosti na inú fyzickú osobu na stupeň Iaz dôvodu zmeny zákona aj stupeň závažnosti jej zdravotného postihnutia z bodu 1 písm. c)

opatrovanie. Posudková lekárka v odôvodnení dodala, že posudzovaná má duševnú poruchu „zatiaľ nie jednoznačne diagnostikovaným prvým psychiatrickým vyšetrením a krátkym časovým úsekom trvania, podmieňujúcim určenú mieru funkčnej poruchy.

byte. Od 1. apríla 2020 navštevuje Základnú školu v Spišskej Novej Vsi, 8. ročník, denné štúdium. Ide o základnú školu, ktorá sa svojou edukáciou zameriava na študentov s autizmom. Pohybuje sa samostatne bez kompenzačnej pomôcky. Fyzicky mobilitu zvláda. Často sa unaví, z bytu sama nevychádza, je nesústredená na ceste, neuvedomuje si nebezpečenstvo.

Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 2 Sa 31/2020-50 správnu žalobu zamietol. Uviedol, že hoci sa žalobkyňa nestotožňuje so závermi žalovaného, svoje tvrdenia o odkázanosti jej dcéry na opatrovanie nepodložila takou zdravotnou dokumentáciou, z ktorej by túto potrebu bolo možné

Pokiaľ žalobkyňa predložila akékoľvek ďalšie lekárske závery odborných lekárov, žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti tu napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s námietkou žalobkyne o porušení záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím skonštatoval, že tieto záväzky sa okrem iného realizujú prostredníctvom zákona č. 447/2008 Z. z., a ak tento zákon vyžaduje na priznanie peňažného príspevku splnenie určitých podmienok, takýmto spôsobom sa neporušujú práva vyplývajúce z

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím úradu práce a vec sa im vráti na ďalšie konanie. Má za to, že hoci žalovaný čiastočne poukazuje na závery z lekárskych nálezov, ktoré podrobne popisujú ťažkosti jej dcéry vyplývajúce zo zistených ochorení a v ktorých špecialisti konštatujú jej odkázanosť na opatrovanie, žalovaný pri hodnotení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tieto zistenia ďalej neaplikuje a nijako s nimi nepracuje. Je presvedčená, že žalovaný účelovo prehliada potrebu dohľadu o jej dcéru a subsumuje to pod bežnú rodičovskú starostlivosť o dieťa. Nesúhlasí so záverom správneho súdu, že potreba odkázanosti na opatrovanie sa preukazuje len na základe zdravotnej dokumentácie, keďže zo zákona č. 447/2008 Z. z. je zrejmé, že podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku tvorí tak lekárska, ako aj sociálna posudková činnosť. Spochybňuje závery žalovaného, ktorý podľa nej pri určení miery funkčnej poruchy dcérine diagnózy rešpektuje, ale na účely určenia sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z jej ochorenia tieto diagnózy relativizuje. Ďalej má za to, že správny súd sa bližšie nezaoberal tým, či postup žalovaného je v súlade s požiadavkami zákona č. 447/ 2008 Z. z. a zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj pozitívnymi záväzkami štátu vyplývajúcimi z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. 7. Žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť, pretože sa v celom rozsahu stotožnil s tu napadnutým rozsudkom správneho súdu.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. sa odkázanosť osoby na pomoc inej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby posudzuje podľa cit. prílohy č. 3. Dosiahnuté body v prvom až dvanástom bode sa sčítajú.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že dcéra žalobkyne je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 cit. zák s mierou funkčnej poruchy 50 % v zmysle prílohy č. 3 cit. zák. Sporným však ostal stupeň jej odkázanosti na pomoc inej osoby v miere, aby žalovaný mohol priznať žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie v zmysle § 40 ods. 1 cit. zák.

Podľa § 13 ods. 9 cit. zák. výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. Žalobkyňa vo svojich podaniach v podstate namietala, že žalovaný komplexne nepracuje so závermi tak lekárskej, ako aj sociálnej posudkovej činnosti a nevyhodnocuje ich v logických súvislostiach v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a predovšetkým z lekárskeho posudku posudkovej lekárky ústredia, ktorý je reprodukovaný v odseku 4 tohto rozsudku, vyplýva, že posudková lekárka vzala do úvahy všetky medicínske symptómy, ktoré ošetrujúci lekári vo svojich odborných

podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. a pri väčšine z nich dcéra žalobkyne získala plný počet 10 bodov. Napriek tomu posudková lekárka v posudku uviedla, že sú úkony a činnosti, pri ktorých je dcéra žalobkyne odkázaná na pomoc a dohľad inej fyzickej osoby, čo vyplýva aj z dotazníka odkázanosti, ako aj z posudkového záveru sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

osoby. Pokiaľ dcéra žalobkyne tento stupeň nedosiahla, sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. nie sú takého stupňa, aby odôvodňovali kompenzáciu poskytnutím peňažného príspevku na opatrovanie. 11. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný prehliada potrebu dohľadu o jej dcéru a subsumuje to pod bežnú rodičovskú starostlivosť o dieťa v zmysle § 14 ods. 2 cit. zák. Podľa cit. ustanovenia sa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

a) Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Potrebu pomoci, ktorá vyplýva z rodičovskej starostlivosti, a tú, ktorá vyplýva zo zdravotného postihnutia, však musí rozlišovať sociálny pracovník v posúdení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a posudkový lekár v lekárskom posudku a v hodnotení Barthelovej indexu.

To nakoniec logicky vyplýva aj z určenia jej miery funkčnej poruchy, na základe ktorej jej bol v zmysle § 2 ods. 3 priznaný status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Napriek tomu je rozhodujúcim kritériom na priznanie samotného príspevku na opatrovanie posúdenie odkázanosti osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 448/ 2008 Z. z. v spojení s určením sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia. Žalobkyňa síce namietla, že žalovaný pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na opatrovanie preferuje závery lekárskej posudkovej činnosti bez bližšieho zohľadnenia sociálnej posudkovej činnosti, kasačný súd však v prejednávanej veci namietaný rozpor nezistil.

. ., vyžaduje sa opatrovateľský príspevok pre matku.“ Podľa § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. však takéto hodnotenie prináleží len posudkovým lekárom, ktorí sú oprávnení vykonávať posudkovú činnosť na účely tohto zákona. Ošetrujúci lekári nie sú oprávnení hodnotiť samotnú otázku, či žalobkyňa je odkázaná na peňažný príspevok na opatrovanie, či a v akom rozsahu jej dcéra zvláda jednotlivé činnosti uvedené v metodologickom dotazníku v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z., prípadne odporúčať schválenie akéhokoľvek iného kompenzačného príspevku v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Posudkový lekár tak nemusí do svojho posudku preberať takto sformulované závery ošetrujúcich lekárov.

To posudková lekárka žalovaného v lekárskom posudku zo 4. augusta 2020 urobila spôsobom, ktorý je zreprodukovaný v odseku 4 tohto rozsudku, hoci aj príslušné názory, resp. odporúčania ošetrujúcej lekárky v posudku výslovne nereprodukuje. Dokonca posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku z 21. februára 2020 zmenil mieru funkčnej poruchy dcéry žalobkyne tak, že ju zvýšil, čím nadobudla status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a urobil tak práve na základe odporúčania pedopsychiatričky z označeného nálezu. Z obsahu týchto

13. Konečne, žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietla, že správny súd sa nezaoberal tým, či postup žalovaného je v súlade s pozitívnymi záväzkami štátu vyplývajúcimi z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor (č. 317/2010 Z. z.), ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25. júna 2010, je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. V judikatúre ústavného súdu nie je sporné, že tento Dohovor môže predstavovať referenčnú normu na účely konania podľa čl. 125 ústavy, teda posudzovania súladu zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov (porov. nález sp. zn. PL. ÚS 16/2018). Z toho však nemožno vyvodiť, že by tento Dohovor zakladal subjektívne práva jednotlivcov, ktorým by zodpovedala povinnosť štátu priznávať určité konkrétne hmotné nároky (porov. uznesenie sp. zn. II. ÚS 737/2015 s výslovným vyrovnaním sa s predošlým nálezom sp. zn. I. ÚS 313/2012, v ktorom povaha tohto Dohovoru nebola nijako bližšie analyzovaná). Účinky jednotlivých článkov Dohovoru sú vo všeobecnosti

14. Uvedené závery sa v celom rozsahu vzťahujú aj čl. 7, čl. 19 a čl. 28 uvedeného Dohovoru, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa ešte v správnej žalobe. Podľa čl. 7 ods. 1 totiž zmluvné strany prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na tam uvedené účely (ktorými zabezpečia deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi). Takisto podľa čl. 19 zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti. Konečne, podľa čl. 28 ods. 1 zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva.

15. Na dôvažok treba uviesť, že žalovaný nemal dôvod pri svojom rozhodovaní prihliadať na zákon č. 461/2003 Z. z., ako sa toho domáha žalobkyňa. Tá síce správne uvádza, že cit. zákon patrí k právnym predpisom v sociálnej oblasti, avšak jeho použitie zákon č. 447/2008 Z. z. subsidiárne nepripúšťa. Hoci prvotne by sa mohlo javiť, že jednotlivé ochorenia a hodnotiace kritéria sú v oboch prípadoch totožné, pri kompenzačných príspevkoch sa určením miery funkčnej poruchy ustáli len to, či fyzická osoba je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Jedným z rozhodujúcich kritérií na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie je však posúdenie odkázanosti posudzovanej pomoci na pomoc inej osoby, čo zákon č. 461/2003 Z. z. vôbec nepozná.