7Ssk/63/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100039.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 9Sas/1/2024
- IČS
- 0924100039
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, a JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobkyne: K.. E. J., nar. XX. F. XXXX, K. D. XXXX, C. nad T., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30. novembra 2018, č. 46793-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 9 Sas 1/2024 zo 16. apríla 2025 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia Okresného úradu Vranov nad Topľou z 21. apríla 1995 poskytovala zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení ako praktická lekárka pre deti a dorast. Slovenská lekárska komora jej 20. októbra 2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím z 19. apríla 2007 zrušil s účinnosťou k 30. aprílu 2007 žalobkyni skoršie povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej uplynutím 30. apríla 2007 odhlásil z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
2. Po zistení, že žalobkyňa bola aj naďalej (po 30. apríli 2007) držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pobočka žalovanej vo Vranove nad Topľou rozhodnutím z 2. mája 2017 vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo 30. apríla 2007, ale až 30. júna 2009. Napriek odvolaniu žalobkyne ústredie žalovanej potvrdilo toto rozhodnutie svojím rozhodnutím z 28. novembra 2017. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal proti tomuto rozhodnutiu protest, o ktorom rozhodovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a rozhodnutím z 9. júla 2018 mu nevyhovelo. Rozklady, ktoré proti nemu podali prokurátor, ale aj žalobkyňa, zamietol minister práce, sociálnych vecí a rodiny svojím rozhodnutím z 5. októbra 2018. Toto posledné rozhodnutie ministra napadla žalobkyňa správnou žalobou, ktorú Krajský súd v Prešove ako správny súd odmietol uznesením sp. zn. 2 Sa 30/2018 z 12. apríla 2019. 3. Ďalším rozhodnutím z 1. februára 2018, č. 700-3310069718-GC04/18, pobočka vo
Vranove nad Topľou predpísala žalobkyni neodvedené poistné za mesiace máj až december 2007 a január až december 2008 v celkovej sume 1.856,23 €. V odôvodnení uviedla, že žalobkyňa mala v tomto období platiť poistné ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Ústredie žalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 30. novembra 2018 (s vypustením jedného ustanovenia zákona z výroku) nevyhovelo odvolaniu žalobkyne. Stotožnilo sa s názorom, že žalobkyňa bola povinná platiť poistné z príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti aj za obdobie máj 2007 až december 2008 a keďže ho neodviedla vôbec, muselo jej byť predpísané rozhodnutím. Pobočka pri jeho predpísaní správne vyšla z údajov o týchto príjmoch, ktoré získala od finančnej správy.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, o ktorej po zrušení skoršieho rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Sa 8/2019-151 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 97/2019 konal správny súd. Ten nariadil pojednávanie najskôr na 4. decembra 2024, to však na výslovnú žiadosť žalobkyne, aby sa pojednávalo až v jarných mesiacoch, odročil na 16. apríla 2025. Žalobkyňa požiadala aj o odročenie tohto pojednávania, pretože cesta naň je pre ňu nezvládnuteľná, a chcela, aby ju správny súd vypočul cez dožiadaný okresný súd; okrem toho namietla, že od právoplatnosti rozhodnutia uplynulo viac než šesť rokov, takže poistné je premlčané podľa § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Správny súd však žiadosti nevyhovel a tu napadnutým rozsudkom sp. zn. 9 Sas 1/2024 zamietol správnu žalobu.
Na odôvodnenie zdôraznil, že námietky žalobkyne smerovali proti rozhodnutiam o trvaní povinného poistenia, ktoré sú právoplatné a nemožno ich preskúmať v tomto konaní. Ak povinné poistenie trvalo, potom žalovaná v súlade s § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. predpísala poistné, ktoré žalobkyňa neodviedla, hoci tak mala urobiť. S odkazom na rozsudok veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 5/2022 uzavrel, že na premlčanie poistného nemožno prihliadať, pretože to žalobkyňa v administratívnom konaní nenamietla. Správny súd nesúhlasil ani s názorom, že rozhodnutie pobočky podpísal neoprávnený riaditeľ. Takisto nepovažoval za potrebné vykonať výsluch žalobkyne cez dožiadaný súd.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zrušia rozhodnutia žalovanej. Na úvod vytkla správnemu súdu, že sa nezaoberal ďalšími dôvodmi správnej žaloby, ktoré doplnila v žiadosti o odročenie. V ňom odkazovala okrem iného na generálnu námietku premlčania všetkých nárokov žalovanej. Nesprávne právne posúdenie veci videla ďalej v tom, že správny súd nerešpektoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2019, podľa ktorého licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nie je oprávnením v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Pretože preskúmavané rozhodnutie vychádza z nezákonného rozhodnutia o trvaní poistného, je samo nezákonné. Nesúhlasila ani s názorom, že tento rozsudok nemá význam v tu prerokúvanej veci, lebo práve kvôli nemu bolo prerušené pôvodné kasačné konanie pod sp. zn. 7 Sžsk 97/2019. 6. Žalovaná sa nevyjadrila k riadne doručenej kasačnej sťažnosti.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 202 ods. 3 SSP).
8. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 30. novembra 2018, ktorým (okrem jedného ustanovenia zákona vo výroku) potvrdila rozhodnutie pobočky vo Vranove nad Topľou z 1. februára 2018 o predpísaní poistného žalobkyni za obdobie máj 2007 až december 2008. Už správny súd žalobkyni zrozumiteľne vysvetlil, že tieto rozhodnutia vychádzajú z právoplatného rozhodnutia pobočky z 2. mája 2017, ktorým bolo ustálené, že poistenie žalobkyne nezaniklo 30. apríla 2007, ale až 30. júna 2009.
Tunajší súd už vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že právoplatnosť rozhodnutia v určitej veci podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. okrem iného znamená, že pre žalovanú je v tejto veci záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí (zhodne rozsudok sp. zn. 7 Ssk 9/ 2021 a tam citovaná prejudikatúra tunajšieho súdu, ale aj najvyššieho súdu). Podobne z § 27 ods. 1 SSP a contrario pre správne súdy vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, kde preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie (porov. v tomto smere aj ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 9 Sžsk 1/2015, 9 Sžsk 116/ 2018, 9 Sžsk 16/2019 a 9 Sžsk 53/2019).
9. Nemožno tak dať za pravdu žalobkyni v tom, že sa súd mal zaoberať otázkou, či rozhodnutie pobočky z 2. mája 2017 o trvaní povinného poistenia je alebo nie je zákonné. Žalobkyňa totiž toto rozhodnutie mohla napadnúť správnou žalobou, no neurobila tak, ale napadla až následné rozhodnutie o proteste prokurátora; jej správnu žalobu však správny súd odmietol.
Už citované ustanovenie § 27 ods. 1 SSP však potom bránilo tomu, aby sa správny súd v tu prerokúvanej veci zaoberal zákonnosťou uvedeného rozhodnutia. Preto sú nepodstatné aj odkazy žalobkyne na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019, ktorý bol navyše neskôr podľa § 466 ods. 3 SSP prekonaný neskorším rozsudkom sp. zn. 1Vs/3/2019 (porov. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 610/2021).
Naopak, správny súd musel vychádzať z právoplatného ustálenia, že povinné poistenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo až do júna 2009. Kým jej poistenie trvalo, bola podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/ 2003 Z. z. povinná platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Podľa § 141 ods. 1 cit. zák. bola povinná odvádzať poistenie, ktoré bola povinná platiť, a to podľa § 143 ods. 1 cit. zák. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí
poistné. Ak ho neodviedla vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume, bola žalovaná [jej pobočka podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z. z.] podľa § 144 ods. 1 cit. zák. povinná poistné predpísať.
10. Rovnako správne sa správny súd vyrovnal aj s otázkou premlčania poistného odkazom na rozsudok veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 1 SVs 5/2022. V ňom veľký senát sformuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím
pobočky. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zákona] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo.
Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.
11. V prerokúvanej veci obsah administratívneho spisu nesvedčí o tom, že by žalobkyňa bola u žalovanej pred vydaním tu preskúmavaného rozhodnutia vzniesla námietku premlčania poistného. Preto správny súd správne uzavrel, že žalovaná nebola oprávnená ani povinná sa zaoberať otázkou, či poistné za máj 2007 až december 2008 je alebo nie je premlčané. „Paušálna námietka" premlčania vznesená žalovanou v jej žiadosti o odročenie pojednávania z apríla 2025 (teda počas konania pred správnym súdom) je celkom zjavne vznesená oneskorene. Okrem toho sa táto námietka týka premlčania práva vymáhať predpísané poistné v zmysle § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá však prichádza do úvahy len v konaní, v ktorom by žalovaná pristúpila k výkonu rozhodnutia podľa § 225a a nasl. cit. zákona.
Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je však len rozhodnutie o predpísaní poistného a podľa § 135 ods. 1 SSP je pre jeho prieskum rozhodujúci stav v čase jeho právoplatnosti (teda 7. decembra 2018). Podľa citovaného § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. však k premlčaniu práva vymáhať poistné dochádza uplynutím šiestich rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
predpísalo. V tu prerokúvanej veci tak k uplynutiu tejto doby nedošlo skôr než 7. decembra 2024, teda celkom zjavne po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto podľa cit. § 135 ods. 1 SSP na túto okolnosť nie je možné prihliadať.
IV. Záver
12. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. Tým zároveň odpadla potreba rozhodovať o jej návrhu, aby sa kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok. 13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. októbra 2025