7Ssk/64/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200309.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14Sa/67/2021
- IČS
- 3021200309
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Y. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX/XX, XXX XX M.W., právne zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 19.07.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/67/2021-48 zo dňa 31.01.2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd napadnutým rozsudkom č.k. 14Sa/67/2021-48 zo dňa 31.01.2022 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 19.07.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Uvedeným rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dx zákona o sociálnom poistení v sume 432,80 eur mesačne od 28.10.2020 a od 01.01.2021 v sume 444,10 eur mesačne z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Na základe odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 04.02.2021 bolo uzavreté, že žalobcovi vznikla invalidita od narodenia, v čase jeho nezaopatrenosti. V danom prípade ide o tzv. invaliditu z mladosti. Rozhodujúce ochorenie žalobcu bolo posúdené podľa kapitoly VI - choroby nervového systému, odd. B, položky 8 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná konštatovala, že žalobca má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita žalobcu vznikla od narodenia, teda pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka. Na základe podaného odvolania nebol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom žalovanej, nakoľko spôsob posúdenia zdravotného stavu účastník konania nenamietal a medicínska podmienka nároku na invalidný dôchodok bola splnená. Vzhľadom na to, že invalidita žalobcovi vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, nárok na invalidný dôchodok mu vznikol podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2009. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi invalidita vznikla od narodenia, nemohol získať ani obdobie dobrovoľného poistenia a ani obdobie dodatočne doplateného obdobia dôchodkového sporenia v rozsahu menej ako jeden rok pred vznikom invalidity. Dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.2019 do 05.09.2020 získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, preto nemá toto získané obdobie vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Získané obdobie dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú a neskúma sa), jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku a jeho suma je určená
podľa § 73 zákona o sociálnom poistení z osobného mzdového bodu 0,67, ktorý je stanovený zákonom. Dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bude zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. nároku na predčasný starobný dôchodok. V ďalšom texte žalovaná poukázala na spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku a konštatovala, že tento bol vypočítaný správne, zákonným spôsobom a v súlade s právnymi predpismi.
4. Správny súd, tak ako žalobca a žalovaný, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010, ktoré bolo publikované aj Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7/2011 pod č. 108 a zdôraznil, že je potrebné rozlišovať pojmy - vznik invalidity a vznik nároku na invalidný dôchodok. Pokiaľ ide o vznik invalidity, tak táto bola určená vyjadrením „od narodenia“. Je postačujúce, ak sa tento deň, mesiac a rok vzniku invalidity dá určiť zo slovného vyjadrenia, tak ako tomu je v prejednávanej veci. Je zrejmé, že ak sa určí vznik invalidity ako „od narodenia“, myslí sa tým deň, mesiac a rok narodenia posudzovanej osoby.
Takéto určenie momentu vzniku invalidity nikoho nenecháva v pochybnostiach o tom, kedy invalidita vznikla. Trvať na tom, aby žalovaný za každých okolností uviedol konkrétny deň vzniku invalidity by predstavovalo prílišný formalizmus. Pokiaľ ide o správnosť takéhoto určenia vzniku invalidity, bolo preukázané, že žalobca trpí ochorením - detskou mozgovou obrnou (ktoré je dôvodom jeho invalidity) už od narodenia. Detská mozgová obrna u neho bola zistená po narodení a preto záver o vzniku invalidity nie je v rozpore s lekárskymi závermi a je logický. Žalobca tento záver v administratívnom konaní nespochybňoval, nenamietal jeho správnosť, netvrdil a ani nepreukazoval žiadne tvrdenia ohľadne tohto záveru, ktorý je pre posúdenie veci zásadný. Žalobca dokonca ani v správnej žalobe nenamietal správnosť takto určeného momentu vzniku invalidity, a až v nadväznosti na repliku žalovaného konštatoval, že nesúhlasí s určeným dňom vzniku invalidity a tým, že jeho zdravotný stav nebol v odvolacom konaní opätovne posúdený posudkovým lekárom. 5.
Vzhľadom na to, že správny súd dospel k záveru, že nebol porušený zákon pri určovaní momentu vzniku invalidity, je potom aj hlavná žalobná námietka žalobcu nedôvodná. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/ 2009, je pre posúdenie veci podstatný moment vzniku invalidity (nie deň vzniku nároku na invalidný dôchodok), nakoľko je potrebné, aby bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity. Aj z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9Sk/18/2018 vyplynulo, že doplatenie poistného podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení musí byť zrealizované za obdobie pred vznikom invalidity. Žalobcovi vznikla invalidita dňom narodenia a teda v jeho prípade neprichádza do úvahy získanie doby dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity a jeho nárok nemôže byť posúdený podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Správny súd je toho názoru, že uvedené nemá za následok porušenie práv žalobcu vyplývajúcich z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. 6. Proti uvedenému rozsudku včas podal žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. 7.
Sťažovateľ namietal nesprávne právnej posúdenie veci správnym súdom podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keďže podľa jeho názoru mal byť jeho nárok posudzovaný výlučne v zmysle § 70 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 3 a § 73 ods. 1 cit. zákona.
Tým, že tak správny súd neurobil, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, porušil zákon o sociálnom poistení a práva žalobcu garantované mu Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (čl. 20 osobná mobilita, čl. 19 nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti).
Správny súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces tým, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že poistné doplatil, s námietkami žalobcu sa riadne nevysporiadal a naďalej konštatoval, že neboli splnené podmienky na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Sťažovateľ uviedol, že v kontexte s ust. § 72 ods. 3 a 73 ods. 1 poukazuje na webovú stránku žalovanej, z ktorej následne citoval a doložil vytlačený obsah podmienok nároku na invalidný dôchodok do spisu. 8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 14.3.2022. Uviedla, že dôvody sťažovateľa v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené a navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym spisom a sťažnostnými námietkami, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny a preskúmavané rozhodnutie žalovanej je zákonné.
10. Kasačný súd nepovažuje za potrebné podrobne sa venovať každému detailu konania pred správnymi orgánmi či pred krajským súdom a nadbytočne tak opakovať fakty, ktoré sú účastníkom konania dobre známe, ale v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameria na rozhodujúce skutočnosti, majúce súvis s kasačnými dôvodmi.
11. Z administratívneho spisu žalovanej kasačný súd zistil, že preskúmavaným rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 19.07.2021 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.04.2021, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dx zákona o sociálnom poistení v sume 432,80 eur mesačne od 28.10.2020 a od 01.01.2021 v sume 444,10 eur mesačne a to z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného so sídlom v Považskej Bystrici zo dňa 04.02.2021, podľa ktorého má sťažovateľ pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od narodenia, t. j. od času, kedy bol nezaopatreným dieťaťom, pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Sťažovateľ tak splnil nárok na invalidný dôchodok tým, že bol uznaný invalidným od narodenia, a splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, preto mu nárok vznikol od 28.10.2020 (od dovŕšenia 18. roku veku). 12.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sťažovateľ trpí detskou mozgovou obrnou, ktorá má vzhľadom na stupeň postihnutia žalobcu za následok pokles jeho pracovnej schopnosti oproti zdravej fyzickej osobe o 75%. Spornou nebola ani skutočnosť, že sťažovateľ sa po 16. roku veku pripravoval štúdiom na budúce povolanie (potvrdenie o návšteve školy zo dňa 05.11.2020). Sťažovateľ za obdobie od 01.09.2019 do 05.09.2020 doplatil poistné na dôchodkové poistenie. Sporným medzi účastníkmi bolo, či uvedené postačuje na posúdenie nároku žalobcu podľa § 70 ods. 1 zákona.
13. Podľa § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (23.07.2021) obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
14. Podľa § 142 ods. 3 písm. d) cit. zákona poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
15. Podľa § 15 ods. 5 cit. zákona dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. 16.
Podľa § 70 ods. 1 cit. zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
17. Podľa § 70 ods. 2 cit. zákona fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
18. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) cit. zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok.
19. Podľa § 72 ods. 3 cit. zákona poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
20. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
21. Podľa § 73 ods. 3 cit. zákona suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. 22.
Zákonodarca v § 70 zákona o sociálnom poistení rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou - § 70 ods. 1 - je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou - § 70 ods. 2 - je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
V oboch prípadoch je pre vznik nároku na invalidný dôchodok rozhodné, aký status mala osoba v momente vzniku invalidity (slovné spojenie „stal sa invalidný“). Kým podľa § 70 ods. 1 v tom času musela byť poistencom, podľa § 70 ods. 2 ide o fyzickú osobu, ktorá mala v tom momente na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
23. V tu prejednávanej veci sa sťažovateľ stal v zmysle záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia invalidným v čase nezaopatrenosti, pričom tento čas bol bližšie špecifikovaný na obdobie do skončenia povinnej školskej dochádzky, do 16. roku veku (od narodenia). Pokiaľ sťažovateľ splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka (do 16. roku veku), rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky (do 16. roku veku).
V tom čase nebol poistencom. Žalobcovi invalidita vznikla ako fyzickej osobe a skutočnosť, že po jej vzniku doplatil poistné, na to nemá žiaden vplyv. Obdobne v rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016 sa uvádza, že „Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca.“ Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity 28.10.2002 žalobca nespĺňal podmienku poistenca, a preto dodatočným zaplatením poistného žalobcovi status poistenca ku dňu vzniku invalidity
nevznikol. 24. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sk/19/2019, podľa ktorého: „Ak teda žalobkyni vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa vyššie citovaného § 73 ods. 3 menovaného zákona s tým, že získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma.“
25. Preto napriek tomu, že sťažovateľ podľa § 142 ods. 3 písm. d/ zákona o sociálnom poistení dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.2019 do 05.09.2020, teda po vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku zo sumy, ktorú za toto obdobie zaplatil. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie 01.09.2019 do 05.09.2020 preto nebolo možné zohľadniť pri určení výšky vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku sťažovateľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku sťažovateľa, že jeho nárok mal byť posúdený výlučne v zmysle § 70 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 3 a § 73 ods. 1 cit. zákona.
26. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodnil vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutí žalovanej, ktorými rozhodovala o priznaní invalidného dôchodku sťažovateľovi a vysporiadal sa s jeho námietkami obsiahnutými v jeho správnej žalobe s uvedením podrobných dôvodov, pre ktoré mu nie je možné priznať invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako poistencovi, ale mu prináleží invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 2 tohto zákona ako fyzickej osobe. Námietka sťažovateľa, že sa správny súd nezaoberal skutočnosťou, že poistné doplatil, nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozsudku, keďže touto skutočnosťou sa správny súd zaoberal v bode 31 odôvodnenia.
Správny súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal aj s tvrdením žalobcu o postupe žalovanej v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, s ktorého argumentáciou sa kasačný súd stotožňuje a dodáva, že sťažovateľom označené články Dohovoru neobsahujú priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale tieto práva sa uplatňujú prostredníctvom osobitných vnútroštátnych právnych predpisov; podpora sociálnej integrácie a mobility osôb so zdravotným postihnutím je realizovaná predovšetkým poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a poskytovaním sociálnych služieb.
27. Kasačný súd tak nemohol prisvedčiť tvrdeniam žalobcu, že správny súd dospel k nesprávnym skutkovým a nesprávnym právnym záverom a že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Správny súd sa vecou náležite zaoberal, súdny prieskum napadnutých rozhodnutí žalovanej vykonal v súlade so zákonnou úpravou ustanovenou v zákone sociálnom poistení a pri správnej aplikácii zákonnej úpravy ustanovenej v § 70 ods. 2 v spojení s § 71 ods. 1 uvedeného zákona, v súlade s účelom tohto zákona a dospel k správnemu záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovanej, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd.
28. Sťažovateľ len všeobecne namietal, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Kasačný súd konštatuje, že takto koncipovaná kasačná námietka je nepreskúmateľná, keďže sťažovateľ neoznačil rozhodnutia kasačného súdu, od ktorých sa mal správny súd odkloniť. Poukaz sťažovateľa na podmienky nároku na invalidný dôchodok na webovej stránke žalovanej bez konkrétnej sťažnostnej námietky kasačný súd vyhodnotil ako irelevantný.
Pokiaľ sťažovateľ v ďalšom poukazuje na dôvody obsiahnuté v správnej žalobe, kasačný súd konštatuje, že dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§440 ods. 2 veta druhá).
29. Vzhľadom na to, že sťažnostné námietky žalobcu boli v plnom rozsahu vyhodnotené ako nedôvodné a kasačný súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.
30. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov kasačného konania, súd jej však náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 31. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2023