7Ssk/64/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4016200724.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 26S/36/2019
- IČS
- 4016200724
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: ŠAFI, s.r.o., IČO: 47852763, Žerotínová bašta 2/2821, Nové Zámky, zastúpený: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát, IČO: 42253951, Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia č. OPS/BEZ/2016/3508 O-233/2016 z 10. júna 2016, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26 S 36/2019-190 z 20. októbra 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Nitre č. k. 26 S 36/2019-190 z 20. októbra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že inšpektori práce Inšpektorátu práce v Nitre vykonali 20. marca 2015 o 10.00 hod. inšpekciu na pracovisku Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., Gúgska 136, Nové Zámky. Na pracovisku sa nachádzala fyzická osoba - G. W., ktorá vykonávala upratovacie služby. Inšpektori práce s ňou spísali zápisnicu o podaní informácie, v ktorej okrem iného uviedla, že pracuje pre A. Š., ktorý jej povedal, aby nastúpila upratovať do firmy Otolift, dohodli sa na mzde 2,20 € na hodinu. Ďalej spísali zápisnicu s G. I., asistentkou riaditeľa tejto spoločnosti, ktorá uviedla, že ich upratovačka je chorá. Preto sa obrátili na A. Š., že potrebujú upratovačku (v takých situáciách s jeho firmou už spolupracovali). Ten jej objednávku potvrdil, následne sa dostavila pani W. s tým, že ju posiela pán Š.. Obchodný vzťah mali dohodnutý telefonicky. Inšpekcia ďalej pokračovala 5. júna 2015 na inšpektoráte práce, no už voči žalobcovi. O jej výsledku inšpektori vyhotovili protokol z 5. júna 2015, v ktorom uzavreli, že žalobca využíval závislú prácu G.. W. bez toho, aby s ňou založil pracovnoprávny vzťah.
Tým podľa nich porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Vzhľadom na námietky konateľa žalobcu (A. Š.) inšpektori následne 7. júla 2015 spísali zápisnicu o podaní informácie aj s N. E., riaditeľom prevádzky Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o.
Ten uviedol, že na základe jeho poverenia objednala jeho asistentka u žalobcu cez telefón jednu pracovníčku, no zatiaľ od neho neevidovali žiadnu faktúru. Následne na to vyhotovili inšpektori dodatok č. 1 k protokolu, ktorým však pôvodný protokol ponechali v nezmenenej
podobe. 2. Inšpektorát práce 21. januára 2016 oznámil žalobcovi, že proti nemu začína správne konanie za iný správny delikt, ktorého podstata spočívala v tom, že využívaním závislej práce označenej fyzickej osoby 20. marca 2015 porušil § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. Žalobca vo vyjadrení trval na tom, že kontrolovaným subjektom mala byť spoločnosť Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., a nie je možné, aby na jej miesto vstúpil iný subjekt. Ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nepreukázanie obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a touto spoločnosťou.
Inšpektorát práce rozhodnutím z 29. februára 2016 uznal žalobcu zodpovedného zo spáchania uvedeného správneho deliktu, a preto mu podľa § 19 ods. 2 písm. a) prvého bodu zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov uložil pokutu vo výške 2.000 €.
Vyšiel z toho, že len čo bolo preukázané, že v priestoroch Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., sa nachádza cudzí zamestnanec, inšpekcia práce sa týmto úkonom začala aj voči žalobcovi, ktorý bol o tejto skutočnosti telefonicky informovaný, a pokračovala spísaním protokolu a jeho prerokovaním so žalobcom. Zo spôsobu podávania informácií už uvedených osôb je zrejmé, že nemôžu byť žiadne pochybnosti o ich pravdivosti. Pri posudzovaní skutkového stavu inšpektorát práce vychádzal práve z informácií týchto osôb. Skutočnosť, že nedošlo k fakturácii odvedenej práce, je pochopiteľná, pretože by tým žalobca potvrdil nelegálne zamestnávanie.
Nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval inšpektorát práce za potrebné. Nakoniec k výške pokuty odkázal na kritériá uvedené v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. a pokutu uložil v najnižšej zákonnej výmere. 3.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom v zásade zopakoval svoje námietky z predošlých vyjadrení. Osobitne poukázal na to, že ho vo výpovedi spomenul až riaditeľ druhej dotknutej spoločnosti, zatiaľ čo jeho asistentka aj G.. W. uvádzali len pána Š.. Poukázal tiež na formálne nedostatky protokolu, z ktorého nie je zrejmé, kto je kontrolovaným subjektom. Žalovaný však preskúmavaným rozhodnutím z 10. júna 2016 toto odvolanie zamietol. Stotožnil sa so záverom inšpektorátu práce, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo preukázané inšpekciou práce, o čom svedčia spísané zápisnice o podaní informácie. Podľa neho bolo dostatočne preukázané, že činnosť pani W., ktorú vykonávala 20. marca 2015 o 10.00 hod pre žalobcu na pracovisku Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, napĺňala znaky závislej práce podľa Zákonníka práce, ktoré bližšie rozviedol. Žalovaný zároveň nepopieral, že spočiatku sa konalo s fyzickou osobou, podnikajúcou do 1. januára 2014 pod obchodným menom A. a až následne sa začalo konať so žalobcom.
4. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej uplatnil tieto žalobné body: Na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu nie je možné konštatovať nelegálne zamestnávanie zo stranu žalobcu. Zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a správne orgány zároveň nevykonal ďalšie dôkazy, aj keď ich žalobca navrhol. Správne orgány považovali za preukázané skutočnosti, ktoré z administratívneho spisu nevyplývajú. Protokol bol vyhotovený na základe vysvetlení troch vyššie uvedených
osôb. Naopak, napriek žiadosti žalobcu nebola kontrola doplnená, aby sa odstránili rozpory. Podľa žalobcu nebola taktiež rešpektovaná zásada in dubio pro reo. Odôvodnenie rozhodnutia považoval za nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. V závere navrhol, aby správny súd sám vykonal dokazovanie výsluchom svedkov (aj tých, ktorí podali vysvetlenie pred inšpektorátom práce, aj ďalších osôb).
5. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 26 S 36/2019-190 (po zrušení jeho predošlého rozsudku č. k. 19 Sa 16/2016-82 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Asan 7/2018 z dôvodu nesprávneho obsadenia súdu) správnu žalobu zamietol.
Po zopakovaní priebehu administratívneho konania a citácii právnych predpisov, správny súd predovšetkým konštatoval, že medzi stranami bol sporný skutkový stav z hľadiska úplnosti a správnosti jeho záverov, výklad § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. a aj protokol z inšpekcie práce. S odkazom na administratívny spis sa nestotožnil s námietkami ohľadom obsahových a formálnych nedostatkov protokolu, pretože nezistil absenciu žiadnych zákonných náležitostí. Následne správny súd v ods. 56 odôvodnenia vo všeobecnosti skonštatoval, že inšpektorát práce a žalovaný správne zistili skutkový stav a stotožnil sa s ich názormi, že v danej veci boli dané znaky závislej práce. V ods. 57 odôvodnenia vo všeobecnosti vysvetlil pojem správnej úvahy. V nadväznosti na to ustálil, že voľná úvaha, ktorú použil inšpektorát práce, bola riadne odôvodnená a preskúmateľná. Správne orgány definovali, ktoré skutočnosti považovali za rozhodujúce pre vyslovenie záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania a dostatočne sa zaoberali námietkami žalobcu. Výška pokuty bola podľa správneho súdu adekvátna k protiprávnemu konaniu žalobcu.
V závere poznamenal, že vznik obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., nemal vplyv na rozhodnutie v merite veci.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného, eventuálny jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rozsudku správneho súdu vytkol porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci [§ 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP]. Prvorado namietol, že správny súd nevykonal navrhnuté dokazovanie, a ani sa s jeho dôkazným návrhom nevyrovnal. Ďalej namietal, že zistené bolo len nelegálne vykonávanie práce upratovačky v spoločnosti Otolift, nie zodpovednosť žalobcu zaň. Rovnako neboli splnené znaky jej závislej práce vo vzťahu k A. Š., ani k žalobcovi. Asistentka riaditeľa G.. I. vo výpovedi uvádzala len pána Š., nie žalobcu, ktorého nespomenula ani kontrolovaná G.. W.. Obchodný vzťah medzi uvedenou spoločnosťou a žalobcom, resp. existencia objednávky a jej potvrdenie, neboli dostatočne preukázané. Spoločnosť Otolift nikdy nedostala faktúru od žalobcu. Nie je ani zrejmé, na základe čoho bolo preukázané, že G.. I. je pracovníčkou tejto spoločnosti, a čím sa preukázal riaditeľ prevádzky N.. E., keď tvrdil, že vo veci vypovedá v mene jej konateľa. G.. W. vykonávala prácu v priestoroch tejto spoločnosti, kde jej dávali pokyny na prácu a zrejme aj pracovné pomôcky, a bez preukázania vzťahu a objednávky so žalobcom. Žalobca taktiež poukázal na chybné vyznačenie miesta a času vykonania kontroly v protokole, ako aj na nejasnosti ohľadom zmeny kontrolovaného subjektu. Tvrdenie G.. W., že mala dostať mzdu 2,20 € na hodinu, tiež nebolo dostatočne preukázané. Ďalej namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku protokolu o uložení opatrenia. Zároveň žalobca zdôraznil, že výpoveď riaditeľa prevádzky Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., bola len založená do spisu, lebo nemenila obsah protokolu, a zaslaná žalobcovi len v prílohe dodatku č. 1. Tým bola odňatá možnosť žalobcu vyjadriť sa k tejto výpovedi včas a pred uzatvorením protokolu. Podľa žalobcu odporuje administratívnemu spisu záver správneho súdu, že G.. W. potvrdila, že vykonáva prácu pre žalobcu a označila ho za zamestnávateľa. Rozsudok správneho súdu žalobca považuje za abritrárny a nedostatočne odôvodnený. Poukázal aj na zmätočné poučenie správneho súdu. Znova zdôraznil aj ustanovenia § 195 písm. a) a c) SSP a zásadu in dubio pro reo. 7. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o zrozumiteľnosti či určitosti protokolu, mal ho napadnúť samostatnou správnou žalobou, to však neurobil. Podľa žalovaného daný protokol spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a nad ich rámec v medziach dôvodov ustanovených § 195 SSP (§ 453 ods. 2 SSP).
9. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré sa vyrovnáva so všetkými podstatnými námietkami účastníka konania. Táto zásada je vyjadrená v § 139 ods. 2 SSP, podľa ktorého správny súd v rozsudku uvedie okrem iného posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. Správny sú dbá, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé. Vo všeobecnosti musí z odôvodnenia rozhodnutia vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžo 12/2010).
Súd musí vždy reagovať na argumenty účastníka, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam. Taktiež sa musí účinne zaoberať námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán, ak majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach z 9. decembra 1994, Ruiz Torija proti Španielsku, sťažnosť č. 18390/91, § 29, z 9. decembra 1994, Hiro Balani proti Španielsku, sťažnosť č. 18064/91, z 29. mája 1997, Georgiadis proti Grécku, sťažnosť č. 26643/95, z 19. februára 1998, Higgins proti Francúzsku, sťažnosť č. 14778/89, z 29. apríla 1993, Kraska proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 13942/88). Ak však aj súd určité návrhy alebo tvrdenia strán neakceptuje, je nutné, aby stále objasnil ich relevanciu pre prejednávanú vec. Nie je v súlade s právom na spravodlivý proces, ak na ne vôbec nereaguje alebo ich len označí za neopodstatnené. Argumentáciu, ku ktorej sa súd priklonil, musí jasne zdôvodniť, a musí ozrejmiť, prečo na niektoré návrhy účastníkov neprihliadol, či uviesť, prečo sa s nimi nestotožnil. Konkrétnosť žalobných námietok musí byť aj adekvátne premietnutá do
konkrétnosti argumentácie súdu (napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 3 Sžfk 35/2019 alebo 1 Svk 52/2022). 10. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu v prerokúvanej veci je zrejmý stručný priebeh administratívneho konania, zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného a citácia dotknutých právnych predpisov. Ďalšia argumentácia rozsudku správneho súdu, ako je stručne zhrnutá v odseku 4 tohto rozsudku, je však len veľmi všeobecná, bez ozrejmenia jeho myšlienkového postupu a väzby na konkrétne skutkové okolnosti a žalobné body prejednávanej veci. Žalobca totiž v správnej žalobe podrobne konkretizoval svoje námietky proti zistenému skutkovému stavu, ktoré podoprel (ním tvrdenými) rozpormi vo výpovediach (G.. W., G.. I. resp. vlastného konateľa) či ich nespôsobilosti na zistenie toho skutkového záveru, ktoré z nich vyvodil inšpektorát práce. Spochybňoval postavenie, v akom v konaní vystupoval svedok N.. E., z čoho tiež vyvodzoval vplyv na jeho výpoveď.
Dostatočne konkrétne sú aj námietky, že vykonané dokazovanie nespomínalo žalobcu, ale len jeho konateľa, a nezaoberalo sa otázkou konkrétneho výkonu práce G.. W. na pracovisku Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. Na tieto dostatočne špecifické námietky si žalobca zaslúžil dostatočne špecifickú odpoveď, ktoré by dostatočne objasnila, prečo tieto nedostatky správny súd nezistil, resp. prečo neodôvodňujú zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.
Nepostačujúci je aj všeobecný odkaz správneho súdu, že obchodnoprávny vzťah uvedenej spoločnosti a žalobcu nie je podstatný; práve z tohto vzťahu totiž žalovaný vyvodzoval, že G.. W. v skutočnosti vykonávala prácu pre žalobcu, a preto správny súd mal žalobcovi dať riadnu odpoveď aj na argumenty, ktoré sa vzťahovali naň. Konečne, z rozsudku správneho súdu nie je vôbec zrejmé, ako sa vyrovnal s navrhnutým dokazovaním (výsluchmi svedkov), resp. prečo ho nevykonal.
IV. Záver
11. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nevyhovuje požiadavkám § 139 ods. 2 SSP, čím správny súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Kasačná sťažnosť je tak v zmysle uplatneného sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) napadnutý rozsudok zrušil. Zároveň vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel výkon súdnictva z doterajšieho krajského súdu. 12. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. marca 2024