7Ssk/64/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200381.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-4Sa/13/2022
- IČS
- 7022200381
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: G. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpená advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou, so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15526-6/2022-BA zo dňa 20.04.2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-4Sa/13/2022-54 zo dňa 26.03.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. KE-4Sa/13/2022-54 zo dňa 26.03.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 15526-6/2022-BA zo dňa 20.04.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 1475/2022-SN_DvN zo dňa 11.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti.
2. Prvostupňový správny orgán žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti nepriznal s poukazom na ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, resp. zákon č. 461/2003 Z. z.) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“). V odôvodnení prvostupňový správny orgán citoval ust. § 104 ods. 1 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení, čl. Ch.SSC.1
Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na strane jednej a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (ďalej aj ako „Dohoda“) (čl. Ch.SSC.1 sa v Dohode v znení platnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia označuje ako čl. 488, pozn. kasačného súdu) a čl. SSC 56 ods. 1 a ods. 2 Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ako „Protokol“). Uviedol, že žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 04.05.2021 a v tento deň si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (t. j. v období od 04.05.2017 do 03.05.2021) na území Slovenskej republiky nepreukázala žiadne doby poistenia v nezamestnanosti.
S poukazom na čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte svojho bydliska, preto jej môžu byť hodnotené doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie (Taliansko), kde preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti: od 04.05.2017 do 31.10.2017, 181 dní; od 19.03.2018 do 04.11.2018, 231 dní; od 14.04.2019 do 18.10.2019, 188 dní; od 04.09.2020 do 30.11.2020, 88 dní; t.j. celkom 688 dní.
Na území Spojeného kráľovstva žalobkyňa preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od 18.02.2021 do 24.04.2021, t. j. 66 dní. Nakoľko bezprostredne po uvedenej dobe poistenia v nezamestnanosti nepreukázala dobu poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, tak v zmysle článku SSC. 56 ods. 2 písm. a) Protokolu sa uvedená doba nezhodnotí pri posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti. Celkovou dobou poistenia v nezamestnanosti 688 dní podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti nesplnila. 3. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení žalovaná vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne konštatovala, že Spojené kráľovstvo po vystúpení z Európskej únie nie je jej členským štátom, posudzovanie problematiky dávok v nezamestnanosti sa v tejto agende nespravuje základným nariadením, ale osobitným právnym režimom, a to Dohodou a
Protokolom. S poukazom na znenie čl. SSC.56 protokolu žalovaná skonštatovala, že na to, aby bola doba poistenia v nezamestnanosti, dosiahnutá účastníčkou v Spojenom kráľovstve, zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti uplatneného na Slovensku, musí byť ako posledná dosiahnutá doba poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, teda podľa právnych predpisov, kde bol uplatnený nárok na dávku v
nezamestnanosti. Uvedené však v konaní preukázané nebolo a poslednou preukázanou dobou poistenia v nezamestnanosti žalobkyne bola doba podľa britských právnych predpisov v trvaní od 18.02.2021 do 24.04.2021. V období od 25.04.2021 do 03.05.2021 žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti a od 04.05.2021 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Slovensku. Žalovaná skonštatovala, že dôvodom nepriznania dávky nebol charakter NIN čísla prideleného britskou inštitúciou, ako sa žalobkyňa domnievala v odvolaní. Žalovaná uzavrela, že žalobkyňa v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 04.05.2017 do 03.05.2021 nepreukázala dostatočnú dobu poistenia v nezamestnanosti na účely vzniku nároku na dávku
v nezamestnanosti. S poukazom na § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovaná skonštatovala, že na vznik nároku sa vyžaduje doba poistenia najmenej 730 dní v posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie. Preukázaná doba poistenia 688 dní nezakladá žalobkyni nárok na túto dávku. 4. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že podľa základného pravidla obsiahnutého v Protokole, na to, aby bola doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá žalobkyňou v Spojenom kráľovstve zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti uplatneného na Slovensku, musí byť ako posledná dosiahnutá doba poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, teda podľa právnych predpisov toho štátu, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti.
Dohoda nezodpovedá úrovni spolupráce, ktorá existovala, keď bolo Spojené kráľovstvo členom Európskej únie, ale ide nad rámec tradičných dohôd o voľnom obchode a upravuje komplexne vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou, vrátane sociálneho zabezpečenia. Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa musia splniť podmienky stanovené v slovenských vnútroštátnych právnych predpisoch.
Doby poistenia v Spojenom kráľovstve, ktoré začali plynúť po 01.01.2021, je možné započítať na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike, len ak posledným obdobím pred zaradením uchádzača do evidencie uchádzačov o zamestnanie je obdobie zamestnania/sociálneho poistenia dosiahnutého v Slovenskej republike.
Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov a ich postupy boli v súlade s právnymi predpismi, nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, preto podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej tiež ako „sťažovateľka“). Žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadala o priznanie práva na úplnú náhradu trov konania. S rozhodnutím správneho súdu sa nestotožnila z dôvodu, že výklad Protokolu zo strany súdu a žalovanej je v rozpore s čl. 488 Dohody, lebo nezodpovedá účelu koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, ktorým je zabezpečenie nárokov osôb na sociálne zabezpečenie, a nie postavenie osoby mimo akýkoľvek systém sociálneho zabezpečenia, ako v prípade žalobkyne.
6. Sťažovateľka ďalej namietla, že Dohoda nadobudla právoplatnosť až dňom 01.04.2022, t. j. po uplynutí obdobia doby poistenia v Spojenom kráľovstve, preto sa na ňu Dohoda a Protokol nevzťahujú. V ďalšom bode kasačnej sťažnosti bez bližšej argumentácie poukázala na úvodnú časť ods. 14 základného nariadenia. Ďalej uviedla, že dosiahla dobu poistenia vykonávaním zamestnania v zahraničí a príslušnými formulármi preukázala dobu poistenia 754 dní, čím splnila podmienku doby poistenia 730 dní. Preskúmavanému rozhodnutiu vytkla, že z neho nie je jasné, aké podmienky podľa slovenských právnych predpisov nesplnila, nie je uvedený žiadny slovenský právny predpis, ktorý by určoval podmienky, ktoré by nesplnila. Preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho správneho posúdenia, nie je v súlade so zákonom, je potrebné ho zrušiť. 7. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 18.07.2024.
Poukázala na nezrozumiteľnosť a nelogickosť argumentácie sťažovateľky, ktorá zároveň namieta nesprávnosť výkladu Protokolu v súvislosti s čl. 488 Dohody a zároveň namieta, že táto dohoda a Protokol sa na ňu nevzťahujú. Žalovaná uviedla, základné nariadenie sa na žalobkyňu po skončení prechodného obdobia už nevzťahovalo a na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti bolo možné zhodnotiť len 688 dní, čo na vznik nároku nepostačuje.
Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
9. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (27.04.2022) poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podľa § 104 ods. 8 cit. zákona rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v
nezamestnanosti. Podľa článku 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba
bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa čl. 488 Dohody (v znení platnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia) členské štáty a Spojené kráľovstvo koordinujú svoje systémy sociálneho zabezpečenia v súlade s Protokolom o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia (ďalej aj Protokol), aby osobám, na ktoré sa vzťahujú, zabezpečili nároky na sociálne zabezpečenie. Podľa čl. 489 ods. 1 Dohody protokol o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňuje na osoby s oprávneným pobytom v členskom štáte alebo Spojenom kráľovstve. Podľa článku SSC.2 Protokolu sa tento protokol vzťahuje na osoby vrátane osôb bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného štátu alebo viacerých štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých Podľa článku SSC.56 ods. 1 Protokolu príslušná inštitúcia štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy sa doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného štátu nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Podľa článku SSC.56 ods. 2 Protokolu uplatňovanie odseku 1 tohto článku sa podmieňuje tým, že daná osoba v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky,
naposledy ukončila: a) doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia; b) doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania; alebo c) doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
10. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, pričom poukazuje na pre vec podstatné skutočnosti. 11.
V prejednávanej veci bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej vo veci nároku sťažovateľky na dávku v nezamestnanosti, ktorý jej nebol priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Doby poistenia v nezamestnanosti v rozsahu 688 dní dosiahnuté v Taliansku ako členskom štáte únie sporné neboli. Sporným bolo nezapočítanie doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej v Spojenom kráľovstve za obdobie 18.02.2021 do 24.04.2021 (66 dní).
12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľka na území Talianska dosiahla celkovo 688 dní poistenia, posledný deň poistenia bol 30.11.2020. Na území Spojeného kráľovstva dosiahla doby poistenia za obdobie 18.02.2021 do 24.04.2021, t. j. v čase po tzv. „prechodnom období“, ktoré sa v zmysle čl. 126 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2019/C 384 I/01) (ďalej len „Dohoda o vystúpení“) skončilo dňa 31.12.2020.
Dohoda o vystúpení v čl. 31 ods. 1 explicitne odkazovala na uplatňovanie základného nariadenia, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) a rozhodnutia a odporúčania Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Dohoda o vystúpení, teda aj základné a vykonávacie nariadenie, by sa na sťažovateľku vzťahovali za podmienok ustanovených v tejto dohode aj po uplynutí prechodného obdobia, pokiaľ by sťažovateľka na konci prechodného obdobia (t. j. k 31.12.2020) bola osobou v zmysle v čl. 30, resp. čl. 32 tejto dohody (podliehala by na konci prechodného obdobia právnym predpisom Spojeného kráľovstva alebo by sa tam zdržiavala); sťažovateľka však splnenie týchto podmienok v administratívnom konaní a ani v správnom súdnom konaní nepreukázala a ani netvrdila. Naopak, z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľka sa v tomto čase mala zdržiavať na území Slovenskej republiky (Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra
záujmov zo dňa 08.06.2021), zamestnaná v Spojenom kráľovstve bola až od 18.02.2021 (formulár U1). Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že na prípad sťažovateľky nie je možné aplikovať Dohodu o vystúpení a teda na jej základe ani základné a vykonávacie nariadenie vo vzťahu k zhodnoteniu doby poistenia dosiahnutej v Spojenom kráľovstve.
13. V súvislosti s ukončením prechodného obdobia bola dňa 30.12.2020 podpísaná Dohoda, ktorej súčasťou je Protokol. Dohoda bola zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31.12.2020 spolu s Rozhodnutím Rady Európskej únie č. 2020/2252 zo dňa 29.12.2020, v zmysle ktorého sa táto Dohoda predbežne vykonáva od 01.01.2021 až do ukončenia postupov potrebných na nadobudnutie jej platnosti (bod 17 v spojení s čl. 12 ods. 1).
Preto správne orgány nepochybili, pokiaľ pri rozhodovaní o nároku sťažovateľky na dávku v nezamestnanosti prihliadli aj na príslušné ustanovenia Dohody (Protokolu), keďže sťažovateľka je osobou, na ktorú sa Protokol vzťahuje (čl. 489 Dohody v spojení s čl. SSC.2 Protokolu) a ustanovenia Protokolu sú v zmysle čl. SSC.67 Protokolu priamo uplatniteľné. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľky, že sa na ňu Dohoda nevzťahuje vzhľadom na jej platnosť dňom 01.04.2022, ako nedôvodnú. Kasačný súd dodáva, že ak by v prípade sťažovateľky nemala byť Dohoda aplikovaná (s čím sa kasačný súd nestotožnil), tak žalovaná by dobu poistenia sťažovateľky dosiahnutú v Spojenom kráľovstve opätovne na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti nemohla zhodnotiť, pokiaľ by medzi Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom nebola uzatvorená iná medzištátna dohoda, ktorá by započítanie týchto dôb umožňovala. Existencia takejto bilaterálnej dohody však nebola nezistená.
14. Kasačný súd ďalej konštatuje, že na rozdiel od Dohody o vystúpení sa v Dohode explicitný odkaz na generálne uplatňovanie základného a vykonávacieho nariadenia už nenachádza (hoci v iných oblastiach, odlišných od koordinácie sociálneho zabezpečenia, Dohoda na konkrétne nariadenia odkazuje - pozri napr. čl. 565 Hlava V - Spolupráca s europolom). Pokiaľ Protokol na základné nariadenie odkazuje, jedná sa o osobitné dojednania medzi príslušným členským štátom a Spojeným kráľovstvom napr. týkajúce sa iného spôsobu náhrady nákladov na vecné dávky. Kasačný súd konštatuje, že vo vzťahu k tu prejednávanej veci Protokol osobitné dojednanie medzi Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom
neobsahuje. Z uvedeného vyplýva, že na prípad sťažovateľky nie je možné v zmysle Dohody (vrátane Protokolu) aplikovať priamo ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia na účely zhodnotenia doby poistenia dosiahnutej v Spojenom kráľovstve.
15. Vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia Dohoda ustanovuje, že členské štáty a Spojené kráľovstvo koordinujú tieto svoje systémy v súlade s Protokolom, aby osobám, na ktoré sa vzťahujú, zabezpečili nároky na sociálne zabezpečenie (čl. 488 Dohody). Cieľom koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia teda v zmysle Dohody je zabezpečiť len taký rozsah nárokov na sociálne zabezpečenie, aký je výslovne ustanovený v Protokole (vrátane osobitných dojednaní), preto sa kasačný súd nestotožnil s námietkou sťažovateľky o nesprávnom výklade čl. 488 Dohody zo strany správneho súdu a žalovanej.
16. Komparáciou textu Protokolu a základného nariadenia kasačný súd zistil, že zmluvné strany do Protokolu prevzali znenia mnohých ustanovení základného nariadenia doslovne, resp. s potrebnou úpravou (porovnaj napr. vymedzenie pojmov čl. SSC.1 Protokolu a čl. 1 základného nariadenia; osobitné ustanovenia o sčítaní dôb na účely dávky v invalidite čl. SSC.40 Protokolu a čl. 45 základného nariadenia alebo osobitné ustanovenia o sčítaní dôb na účely starobných dôchodkov a pozostalostných dôchodkov čl. SSC. 46 Protokolu a čl. 51 základného nariadenia) a rovnako aj vykonávacieho nariadenia (Príloha SSC-7 k Protokolu). Vo vzťahu k dávkam v nezamestnanosti zmluvné strany v čl. SSC.56 Protokolu upravili osobitné pravidlá o sčítaní dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, pričom doba poistenia je v Protokole i v základnom nariadení definovaná totožne ako „doby prispievania alebo doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ako ich definujú alebo uznávajú za doby poistenia právne predpisy, podľa ktorých sa dosiahli alebo sa považujú za dosiahnuté, a všetky doby, ktoré sa za také považujú, ak ich uvedené právne
predpisy považujú za rovnocenné dobám poistenia“. V zmysle čl. SSC.56 ods. 1 Protokolu, príslušná inštitúcia štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie nároku na dávky v nezamestnanosti dosiahnutím dôb poistenia, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Z uvedeného je zrejmé, že pravidlo sčítania obsiahnuté v čl. SSC.56 ods. 1 Protokolu je totožné s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia. Uplatnenie článku SSC.56 ods. 1 je podmienené tým, že dotknutá osoba musí v súlade s právnymi predpismi štátu, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávku, naposledy ukončiť doby poistenia (resp. doby zamestnania, doby samostatnej zárobkovej činnosti), ak právne predpisy príslušného štátu takéto doby vyžadujú (čl. SSC 56 ods. 2 Protokolu).
Rovnaké pravidlo sa uplatňovalo aj v zmysle č. 61 ods. 2 základného nariadenia (v tomto smere pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.03.2023, DV/Direktor na Teritorialno podelenie na Nacionalnija osiguritelen institut - Veliko Tarnovo, C-30/22, bod 41). Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že podľa čl. SSC.56 ods. 2 Protokolu sa na rozdiel od čl. 61 ods. 2 základného nariadenia neuplatňuje výnimka, ktorá by svojim obsahom zodpovedala výnimke uvedenej v čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia.
17. V tu prejednávanej veci sťažovateľka, po jej návrate na územie Slovenskej republiky požiadala o dávku v nezamestnanosti podľa slovenských predpisov, pričom nebolo sporné, že podľa slovenských predpisov žiadnu dobu poistenia v posledných štyroch rokoch pre zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla.
Podľa slovenských právnych predpisov - zákona o sociálnom poistení je dávka v nezamestnanosti podmienená dosiahnutím doby poistenia v nezamestnanosti (§104 ods. 1 cit. zákona), t. j. takého poistenia, ktoré by sťažovateľke vzniklo v zmysle zákona o sociálnom poistení a je súčasťou sociálneho poistenia podľa tohto zákona. Sťažovateľka podmienku podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnila - poistená v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v relevantnom období vôbec nebola, preto správne orgány postupovali správne, keď pri posudzovaní jej nároku na dávku prihliadli na priamo aplikovateľné pravidlá o sčítaní dôb poistenia podľa základného nariadenia (vo vzťahu k dobe poistenia dosiahnutej v Taliansku - členskom štátu únie) a podľa Protokolu (vo vzťahu k dobe poistenia dosiahnutej v Spojenom kráľovstve). Sťažovateľka sa nesprávne domnieva, že na účely spočítania dôb postačuje dosiahnutie určitej doby poistenia v nezamestnanosti v zahraničí. Považovať túto dobu za dobu dosiahnutú podľa právnych predpisov príslušného štátu (Slovenskej republiky) je však možné len za splnenia
ustanovených podmienok - v tu prejednávanej veci v základnom nariadení a v Protokole. Keďže sťažovateľka pravidlo ustanovené v čl. SSC 56 ods. 2 písm. a) Protokolu nesplnila, lebo ako poslednú ukončila dobu poistenia podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva, nebolo možné jej túto dobu poistenia v rozsahu 66 dní zhodnotiť pri posúdení jej nároku na dávku v nezamestnanosti.
Preto sťažovateľka podmienku ustanovenú v § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnila, keďže dosiahla len 688 dní doby poistenia v nezamestnanosti (dosiahnutú v Taliansku). Správne orgány uvedené skutočnosti v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí zrozumiteľne a správne odôvodnili aj s poukazom na príslušné ustanovenia zákona
o sociálnom poistení. Preto kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku sťažovateľky, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, aké podmienky podľa slovenských právnych predpisov nesplnila. 18. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu ani rozhodnutia žalovanej a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd nezistil v konaní pred správnym súdom také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o porušení práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožnila s právnym názorom žalovanej a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 19. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v tomto konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2025