7Ssk/64/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: G. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpená advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou, so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15526-6/2022-BA zo dňa 20.04.2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-4Sa/13/2022-54 zo dňa 26.03.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Prvostupňový správny orgán žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti nepriznal s poukazom na ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, resp. zákon č. 461/2003 Z. z.) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“). V odôvodnení prvostupňový správny orgán citoval ust. § 104 ods. 1 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení, čl. Ch.SSC.1

S poukazom na čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte svojho bydliska, preto jej môžu byť hodnotené doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie (Taliansko), kde preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti: od 04.05.2017 do 31.10.2017, 181 dní; od 19.03.2018 do 04.11.2018, 231 dní; od 14.04.2019 do 18.10.2019, 188 dní; od 04.09.2020 do 30.11.2020, 88 dní; t.j. celkom 688 dní.

Protokolom. S poukazom na znenie čl. SSC.56 protokolu žalovaná skonštatovala, že na to, aby bola doba poistenia v nezamestnanosti, dosiahnutá účastníčkou v Spojenom kráľovstve, zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti uplatneného na Slovensku, musí byť ako posledná dosiahnutá doba poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, teda podľa právnych predpisov, kde bol uplatnený nárok na dávku v

v nezamestnanosti. S poukazom na § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovaná skonštatovala, že na vznik nároku sa vyžaduje doba poistenia najmenej 730 dní v posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o

Dohoda nezodpovedá úrovni spolupráce, ktorá existovala, keď bolo Spojené kráľovstvo členom Európskej únie, ale ide nad rámec tradičných dohôd o voľnom obchode a upravuje komplexne vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou, vrátane sociálneho zabezpečenia. Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa musia splniť podmienky stanovené v slovenských vnútroštátnych právnych predpisoch.

Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov a ich postupy boli v súlade s právnymi predpismi, nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, preto podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Sťažovateľka ďalej namietla, že Dohoda nadobudla právoplatnosť až dňom 01.04.2022, t. j. po uplynutí obdobia doby poistenia v Spojenom kráľovstve, preto sa na ňu Dohoda a Protokol nevzťahujú. V ďalšom bode kasačnej sťažnosti bez bližšej argumentácie poukázala na úvodnú časť ods. 14 základného nariadenia. Ďalej uviedla, že dosiahla dobu poistenia vykonávaním zamestnania v zahraničí a príslušnými formulármi preukázala dobu poistenia 754 dní, čím splnila podmienku doby poistenia 730 dní. Preskúmavanému rozhodnutiu vytkla, že z neho nie je jasné, aké podmienky podľa slovenských právnych predpisov nesplnila, nie je uvedený žiadny slovenský právny predpis, ktorý by určoval podmienky, ktoré by nesplnila. Preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho správneho posúdenia, nie je v súlade so zákonom, je potrebné ho zrušiť. 7. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 18.07.2024.

Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

nezamestnanosti. Podľa článku 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba

Podľa čl. 488 Dohody (v znení platnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia) členské štáty a Spojené kráľovstvo koordinujú svoje systémy sociálneho zabezpečenia v súlade s Protokolom o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia (ďalej aj Protokol), aby osobám, na ktoré sa vzťahujú, zabezpečili nároky na sociálne zabezpečenie. Podľa čl. 489 ods. 1 Dohody protokol o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňuje na osoby s oprávneným pobytom v členskom štáte alebo Spojenom kráľovstve. Podľa článku SSC.2 Protokolu sa tento protokol vzťahuje na osoby vrátane osôb bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného štátu alebo viacerých štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých Podľa článku SSC.56 ods. 1 Protokolu príslušná inštitúcia štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti

naposledy ukončila: a) doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia; b) doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania; alebo c) doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

V prejednávanej veci bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej vo veci nároku sťažovateľky na dávku v nezamestnanosti, ktorý jej nebol priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľka na území Talianska dosiahla celkovo 688 dní poistenia, posledný deň poistenia bol 30.11.2020. Na území Spojeného kráľovstva dosiahla doby poistenia za obdobie 18.02.2021 do 24.04.2021, t. j. v čase po tzv. „prechodnom období“, ktoré sa v zmysle čl. 126 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2019/C 384 I/01) (ďalej len „Dohoda o vystúpení“) skončilo dňa 31.12.2020.

záujmov zo dňa 08.06.2021), zamestnaná v Spojenom kráľovstve bola až od 18.02.2021 (formulár U1). Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že na prípad sťažovateľky nie je možné aplikovať Dohodu o vystúpení a teda na jej základe ani základné a vykonávacie nariadenie vo vzťahu k zhodnoteniu doby poistenia dosiahnutej v Spojenom kráľovstve.

Preto správne orgány nepochybili, pokiaľ pri rozhodovaní o nároku sťažovateľky na dávku v nezamestnanosti prihliadli aj na príslušné ustanovenia Dohody (Protokolu), keďže sťažovateľka je osobou, na ktorú sa Protokol vzťahuje (čl. 489 Dohody v spojení s čl. SSC.2 Protokolu) a ustanovenia Protokolu sú v zmysle čl. SSC.67 Protokolu priamo uplatniteľné. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľky, že sa na ňu Dohoda nevzťahuje vzhľadom na jej platnosť dňom 01.04.2022, ako nedôvodnú. Kasačný súd dodáva, že ak by v prípade sťažovateľky nemala byť Dohoda aplikovaná (s čím sa kasačný súd nestotožnil), tak žalovaná by dobu poistenia sťažovateľky dosiahnutú v Spojenom kráľovstve opätovne na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti nemohla zhodnotiť, pokiaľ by medzi Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom nebola uzatvorená iná medzištátna dohoda, ktorá by započítanie týchto dôb umožňovala. Existencia takejto bilaterálnej dohody však nebola nezistená.

neobsahuje. Z uvedeného vyplýva, že na prípad sťažovateľky nie je možné v zmysle Dohody (vrátane Protokolu) aplikovať priamo ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia na účely zhodnotenia doby poistenia dosiahnutej v Spojenom kráľovstve.

16. Komparáciou textu Protokolu a základného nariadenia kasačný súd zistil, že zmluvné strany do Protokolu prevzali znenia mnohých ustanovení základného nariadenia doslovne, resp. s potrebnou úpravou (porovnaj napr. vymedzenie pojmov čl. SSC.1 Protokolu a čl. 1 základného nariadenia; osobitné ustanovenia o sčítaní dôb na účely dávky v invalidite čl. SSC.40 Protokolu a čl. 45 základného nariadenia alebo osobitné ustanovenia o sčítaní dôb na účely starobných dôchodkov a pozostalostných dôchodkov čl. SSC. 46 Protokolu a čl. 51 základného nariadenia) a rovnako aj vykonávacieho nariadenia (Príloha SSC-7 k Protokolu). Vo vzťahu k dávkam v nezamestnanosti zmluvné strany v čl. SSC.56 Protokolu upravili osobitné pravidlá o sčítaní dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, pričom doba poistenia je v Protokole i v základnom nariadení definovaná totožne ako „doby prispievania alebo doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ako ich definujú alebo uznávajú za doby poistenia právne predpisy, podľa ktorých sa dosiahli alebo sa považujú za dosiahnuté, a všetky doby, ktoré sa za také považujú, ak ich uvedené právne

Rovnaké pravidlo sa uplatňovalo aj v zmysle č. 61 ods. 2 základného nariadenia (v tomto smere pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.03.2023, DV/Direktor na Teritorialno podelenie na Nacionalnija osiguritelen institut - Veliko Tarnovo, C-30/22, bod 41). Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že podľa čl. SSC.56 ods. 2 Protokolu sa na rozdiel od čl. 61 ods. 2 základného nariadenia neuplatňuje výnimka, ktorá by svojim obsahom zodpovedala výnimke uvedenej v čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia.

Podľa slovenských právnych predpisov - zákona o sociálnom poistení je dávka v nezamestnanosti podmienená dosiahnutím doby poistenia v nezamestnanosti (§104 ods. 1 cit. zákona), t. j. takého poistenia, ktoré by sťažovateľke vzniklo v zmysle zákona o sociálnom poistení a je súčasťou sociálneho poistenia podľa tohto zákona. Sťažovateľka podmienku podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnila - poistená v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v relevantnom období vôbec nebola, preto správne orgány postupovali správne, keď pri posudzovaní jej nároku na dávku prihliadli na priamo aplikovateľné pravidlá o sčítaní dôb poistenia podľa základného nariadenia (vo vzťahu k dobe poistenia dosiahnutej v Taliansku - členskom štátu únie) a podľa Protokolu (vo vzťahu k dobe poistenia dosiahnutej v Spojenom kráľovstve). Sťažovateľka sa nesprávne domnieva, že na účely spočítania dôb postačuje dosiahnutie určitej doby poistenia v nezamestnanosti v zahraničí. Považovať túto dobu za dobu dosiahnutú podľa právnych predpisov príslušného štátu (Slovenskej republiky) je však možné len za splnenia

Preto sťažovateľka podmienku ustanovenú v § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnila, keďže dosiahla len 688 dní doby poistenia v nezamestnanosti (dosiahnutú v Taliansku). Správne orgány uvedené skutočnosti v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí zrozumiteľne a správne odôvodnili aj s poukazom na príslušné ustanovenia zákona

Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 19. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v tomto konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 30. apríla 2025