7Ssk/64/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100063.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 21Sas/4/2024
- IČS
- 0924100063
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: W.. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, N., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SPSČ-PO3-2023/004800-003 z 21.12.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 21Sas/4/2024- 56 zo dňa 17.02.2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 21Sas/4/2024-56 zo dňa 17.02.2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/004800-003 z 21.12.2023 (ďalej „preskúmavané“ rozhodnutie“), ako aj prvostupňového rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, odboru sociálneho zabezpečenia č. p. SPSČ- OSZ-00120568/2023-VZ z 01.07.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).
II. Administratívne konanie
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia ako prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 328/2002 Z. z.“) zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.07.2023 zo sumy 637,44 eur mesačne na sumu 712,66 eur mesačne, teda o 11,8 %. 3. Žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadaval s argumentáciou žalobcu, že správne mu mal byť výsluhový dôchodok zvýšený nielen o sumu 11,8% (čo predstavuje zvýšenie všeobecných dôchodkových dávok k 1.1.2023), ale aj o 10,6% (čo predstavuje zvýšenie všeobecných dôchodkových dávok k 1.7.2023 podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.). K problematike tzv. mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia na § 293fzc zákona č. 461/ 2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) uviedol, že od 01.07.2023 sa zavádza okrem tzv. riadnej valorizácie dôchodkových dávok sociálneho poistenia aj možnosť ich tzv. mimoriadnej valorizácie. Právna úprava valorizácie, teda zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z.z. však v súčasnosti nie je nastavená tak, aby reflektovala akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Zdôraznil, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. po novele zákonom č. 80/2013 Z. z. predpokladá zvyšovanie len podľa percenta medziročného rastu dôchodkových dávok, teda len zvyšovanie jedenkrát ročne. Ustanovenie § 293fzc zákona o soc. poistení ako prechodné ustanovenie, a teda účinné len po určitý čas, nemožno zohľadniť pri valorizácii výsluhového dôchodku žalobcu, pretože takýto postup by sa priečil ústavným princípom viazanosti správnych orgánov aktuálnymi nielen platnými, ale aj právne účinnými právnymi predpismi. Nesúhlasil ani s námietkou, že by tým boli poberatelia výsluhových dôchodkov diskriminovaní, pretože systémy podľa zákona o soc. poistení a zákona č. 328/2002 Z. z. sú samostatné. Výsluhový dôchodok je navyše zásluhovejší a nárok naň môže vzniknúť výrazne skôr. Žalovaný mal za to, že zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu bolo správne, zákonné a nie je dôvod na jeho úpravu.
III. Konanie na správnom súde
4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou, ktorú správny súd rozsudkom zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pri výpočte percenta zvýšenia výsluhového dôchodku sa podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. vychádza z percenta zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Percento pravidelnej valorizácie je podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. založené na medziročnom raste spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázanom štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z. (ktorým sa menil zákon č. 328/2002 Z. z.). K požiadavke žalobcu, aby percento zvýšenia dôchodkových dávok zahŕňalo valorizáciu vykonávanú k 1. januáru kalendárneho roka a aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods. 1 zákona o soc. poistení uviedol, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať percentá zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Bráni tomu jazykový výklad príslušného ustanovenia, ktorý v jednotnom čísle hovorí o percente zvýšenia dôchodkových dávok. Nezvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu aj o 10,6 % podľa § 293fzc zákona o soc. poistení nepovažoval voči žalobcovi za diskriminačné, ani za rozporné s Dohovorom č. 128. Správny súd konštatoval, že nemohol uplatňovať analógiu legis alebo analógiu iuris a dotvárať príslušnú právnu úpravu tak, ako sa toho domáhal žalobca s odkazom na čl. 4 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP. Vzhľadom na autonómnosť systému výsluhových dôchodkov, nemusí v každom ohľade osobitný systém automaticky kopírovať systém všeobecného dôchodkového poistenia a v ňom vykonané mimoriadne zmeny. Nezahrnutie výsluhových dôchodcov do systému tzv. mimoriadnej valorizácie podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. nemohol správny súd považovať za medzeru v zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej úpravy zo strany zákonodarcu). Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil námietku týkajúcu sa porušenia legitímnych očakávaní žalobcu a právnej istoty. Keďže v zákone č. 328/2002 Z. z. nie sú ustanovenia, ktoré by umožnili ekvivalentné vykonanie priebežnej valorizácie (tzv. mimoriadnej), nemožno právne postavenie žalobcu so starobnými dôchodcami za súčasnej právnej úpravy porovnávať. Rozdiely v § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. sú natoľko výrazné, že nemohli na strane žalobcu vyvolať legitímnu nádej na zhmotnenie príslušnej majetkovej hodnoty.
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou žalobca kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie a vec mu vráti na ďalšie konanie. Mal za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Po zhrnutí záverov napadnutého rozsudku za sporný označil výklad § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. Správnemu súdu vytkol, že predmetné ustanovenie vyložil nesprávne, keď použil nesprávny jazykový výklad zákona a neaplikoval logický a teleologický výklad, čo považoval za ústavne nekonformné a neudržateľné a citoval závery z početných rozhodnutí ústavných súdov Slovenskej republiky aj Českej republiky. Namietal, že správny súd sa neoboznámil s účelom zákona č. 80/2013 Z. z. a neuviedol, aký bol podľa jeho názoru účel, čím prehĺbil nedostatočnosť zdôvodnenia svojho rozsudku. Poukazoval na dôvodovú správu k zákonu č. 80/ 2013 Z. z. uvádzajúcu, že mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia sa mení tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Výklad správneho súdu však má podľa neho za následok vzdialenie tejto valorizácie, čo nemožno považovať za solidárne. Odkaz správneho súdu na jednotné číslo slova „percento“ opomína, že v roku 2023 sa starobné dôchodky dvakrát valorizovali vždy o niekoľko „percent“, nie „jedno percento“. Jazykový výklad správneho súdu založený na jednotnom a množnom čísle slova percento/percentá je nesprávny a neobstojí. Rozsudok správneho súdu označil za arbitrárny, formalistický, bez riadneho odôvodnenia pri absencii vysporiadania sa so špecifickými námietkami sťažovateľa, v dôsledku čoho došlo aj k priamemu porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žiadal tiež, aby najvyšší správny súd zohľadnil právnu úpravu v čl. 4 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP a dotvoril právo na tento konkrétny prípad. 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť, pretože sa stotožnil s napadnutým rozsudkom.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
8. Podľa § 68 ods. 16 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom k 21.12.2023 (vydanie preskúmavaného rozhodnutia) od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Podľa § 82 ods. 1 zák. o soc. poistení v znení účinnom k 21.12.2023 dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 293fzc ods. 1 cit. zák. ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.
9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu, pôvodne priznaného od 01.01.1993 ako príspevok za službu, od 01.07.2023 o 11,80 % mesačne podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. Žalobca v kasačnej sťažnosti nesúhlasí s právnym názorom vysloveným správnym súdom a žalovaným, že na jeho prípad je potrebné striktne aplikovať len § 68 ods. 16 zák. č. 328/2002 Z. z., a nie aj § 293fzc zák. o sociálnom poistení. Identickou právnou otázkou sa zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/27/ 2025 zo dňa 26. júna 2025, na ktorý kasačný súd podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje a ktorého prevzatú podstatnú časť uvádza: „ 10. Z?citovaných ustanovení je teda zrejmé, že od 1. mája 2013 došlo k?podstatnej zmene v?úprave zvyšovania výsluhových dôchodkov. Kým podľa dovtedajšej úpravy bolo síce percento zvýšenia určené v?samotnom zákone č. 328/2002 Z. z., bolo závislé od toho, či zákon o?štátnom rozpočte zvýšil funkčné platy príslušníkov Policajného zboru (a ďalších
príslušníkov), od 1. mája 2013 sa zvyšovanie naviazalo na zvyšovanie dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Od tohto dátumu až do 31. decembra 2017 sa však výsluhové dôchodky zvyšovali o?určitý podiel pevnej sumy určenej v?zákone č. 461/2003 Z. z. (vypočítaný koeficientom v?zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.) a?až od 1. januára 2018 ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. odkazuje na zvyšovanie o?percento zvýšenia (teda nie o?pevnú sumu, resp. jej podiel). Žalobca v?tomto smere síce správne odkazuje na dôvodovú správu k?citovanému zákonu č. 80/2013 Z. z. (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 353), ktorá naozaj vyzdvihuje, že mechanizmus valorizácie výsluhových dávok sa má priblížiť civilnej sfére. Toto odôvodnenie je však spoločné ku všetkým zmenám v § 68, nielen k?jeho odseku 16, ktorý sa mal navyše použiť až na zvyšovanie od 1. januára 2018.
11. Naopak, k?ustanoveniu § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. citovaná dôvodová správa výslovne uvádza, že od tohto dátumu sa „mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie. . . bude valorizácia dôchodkových dávok v?civilnej sfére.
Táto. . . bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. . . za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku“. Žalobca teda v?zásade správne zdôrazňuje, že podľa judikatúry ústavného súdu sa jazykový výklad normy musí doplniť aj inými metódami, predovšetkým výkladom účelom právneho predpisu, ale tiež jeho systematikou alebo požiadavkou zabezpečiť jeho súlad s?nadradenými právnymi normami (porov. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a?ďalšie). Z?citovaných častí dôvodovej správy je však zrejmé, že zamýšľaný účel priblížiť valorizáciu dávok v?civilnej sfére sa dosahoval už tým, že sa opustil pôvodný model valorizácie (závislý od úpravy v?zákone o?štátnom rozpočte), ktorá sa po novom principiálne naviazala na zvyšovanie dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Avšak ani mechanizmus valorizácie medzi 1. májom 2013 a?31. decembrom 2017 (upravený
v § 68 ods. 1 a?3) nezabezpečoval, že sa výsluhové dôchodky zvýšili presne o?sumu pevného zvýšenia podľa uvedeného zákona, pretože podľa § 68 ods. 3 sa táto suma zvýšenia krátila určitým koeficientom (v závislosti od dĺžky služby).
12. Inak povedané, hoci účelom zákona č. 80/2013 Z. z. pri novelizácii § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo priblížiť valorizáciu výsluhových dávok a?dôchodkových dávok, nebolo jeho účelom, aby táto valorizácia bola presne rovnaká. Kasačný súd sa tak nemôže stotožniť s?názorom žalobcu, že by už z?účelu uvedeného zákona malo vyplývať, že výsluhové dávky sa vždy a?za každých okolností musia zvyšovať vždy presne tak isto (o rovnakú veličinu v?ten istý čas) ako dôchodkové dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Inak povedané, nemožno tvrdiť, že by každú zmenu mechanizmu valorizácie v?tomto zákone mala automaticky kopírovať aj zmena tohto mechanizmu pri výsluhových dávkach. Proti tomu svedčí napokon
aj citovaná časť dôvodovej správy, ktorá sa týkala práve ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. Z?nej plynie, že pod percentom zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok zákonodarca rozumel práve percento určené na základe medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Podľa kasačného súdu to potvrdzuje, že už týmto zvýšením (o percento medziročného rastu) považovala dôvodová správa za naplnený svoj účel „priblížiť“ valorizáciu výsluhových dávok civilnej sfére (teda dôchodkovým dávkam podľa zákona č. 461/2003 Z. z.). Tento záver podporuje aj systematická súvislosť § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. s ustanovením § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého obsah však treba najskôr bližšie vysvetliť.
. . . 14. . . . Na základe vykonaných zmien tak od 1. januára 2018 bol mechanizmus valorizácie výsluhových dávok podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. a?dôchodkových dávok podľa § 82 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. (resp. podľa § 82 ods. 1 tohto zákona v?znení účinnom od 1. januára 2018) v?zásade zhodný: v?oboch systémoch sa (už vyplácané) dávky valorizovali o?percento medziročnej inflácie zistenej v?prvom polroku predchádzajúceho roka, a?to raz ročne - dôchodkové už od 1. januára, výsluhové až od 1. júla bežného kalendárneho roka. Podľa kasačného súdu táto totožnosť poskytuje práve systematický argument pre záver, že ak ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. už od 1. januára 2018 používalo formuláciu „percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok“, rozumelo sa ňou presne to percento zvýšenia, ktoré bolo od 1. januára 2018 ustanovené v § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a?ktoré sa odvíjalo od medziročnej inflácie zistenej v?prvom polroku
predchádzajúceho kalendárneho roka (ako to výslovne potvrdzovala aj citovaná dôvodová správa k?zákonu č. 80/2013 Z. z.). 15. Zásadnú a?pomerne radikálnu zmenu do tohto systému priniesol zákon č. 210/2023 Z.z., ktorý s?účinnosťou od 1. januára 2024 novelizoval ustanovenie § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., takže dôchodkové dávky sa mali novelizovať dvoma spôsobmi. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) cit. zák. sa už vyplácaná dôchodková dávka mala zvyšovať od 1. januára o?percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodkov za prvých deväť mesiacov predchádzajúceho kalendárneho roka. Tento mechanizmus tak v?zásade zodpovedal mechanizmu účinnému do tohto dátumu a?znamenal, že dôchodková dávka sa zvyšuje len raz ročne percentom určeným podľa tohto ustanovenia na príslušný kalendárny rok.
Podľa nového ustanovenia § 82 ods. 2 sa však dôchodková dávka má valorizovať mimoriadne aj počas kalendárneho roka, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania (t. j. od 1. januára, najneskôr však do júna) presiahol päť percent. V?takom prípade sa dôchodková dávka valorizuje o?percento tohto rastu, a?to od tretieho kalendárneho mesiaca potom, čo štatistický úrad vykázal jeho prekročenie (§ 82 ods. 3). Pre tento prípad potom § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. ustanovuje iný spôsob výpočtu percenta zvyšovania dôchodkovej dávky od 1. januára ďalšieho roka, a?to výpočtom podľa prílohy č. 4a tohto zákona, ktorý je nastavený tak, aby zabránil viacnásobnému premietnutiu rastu cien (inflácie) za to isté obdobie do percenta zvyšovania
dávok. . . . 16. Inak povedané, obsahom a?cieľom „mimoriadnej valorizácie“ podľa novelizovaného ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v?znení účinnom od 1. januára 2024 je, aby sa v?prípade citeľnej medzimesačnej inflácie (viac ako 5 %) nečakalo s?jej premietnutím do zvýšenia dôchodkovej dávky až do 1. januára ďalšieho kalendárneho roka, ale aby sa prejavila zvýšením už skôr. Avšak to, o?čo sa dávka takto zvýši skôr, musí sa primerane (matematicky) zohľadniť pri určení percenta ročného zvýšenia od 1. januára nasledujúceho roka, aby výsledné zvýšenie bolo také isté, ako keby počas roka k?mimoriadnej valorizácii nedošlo. Cieľom mimoriadnej valorizácie tak nie je dodatočne zvyšovať dôchodkové dávky, ale rovnomernejšie rozložiť ich zvyšovanie počas kalendárneho roka, v?ktorom je vysoká inflácia. Spolu s?citovanou zmenou, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2024, bolo do zákona č. 461/2003 Z. z. doplnené prechodné ustanovenie § 293fzc, ktoré nadobudlo účinnosť už 1. júla 2023 (porov. čl. VII zákona č. 210/2023 Z. z.).
Podľa neho sa mali (mimoriadne) zvýšiť dôchodkové dávky vyplácané k?1. júlu 2023, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov presiahol päť percent už za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023, a to o percento tohto rastu. Týmto prechodným ustanovením sa tak už od 1. júla 2023 zaviedol mechanizmus, predpokladaný v?cit. § 82 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. až od 1. januára 2024. Na zabránenie viacnásobného premietnutia tohto zvýšenia aj do riadnej valorizácie od 1. januára 2024 však § 293gc cit. zák. ustanovil, že zvýšenie podľa prechodného ustanovenia § 293fzc sa na účely § 82 ods. 1 posudzuje ako zvýšenie podľa § 82 ods. 2. To má za následok, že pre výpočet percenta zvýšenia dôchodkových dávok od 1. januára 2024 sa nepoužije celá medziročná inflácia, ale v?zmysle § 82 ods. 1 písm. b) cit. zák. sadzba vypočítaná podľa prílohy č. 4a.
. . . 18. Tento relatívne komplikovaný a?navzájom previazaný model však nenašiel žiadne odzrkadlenie v?úprave zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 68 zákona č. 328/ 2002 Z. z. Už citovaný § 68 ods. 1 tohto zákona totiž naďalej ustanovuje, že (vyplácané) výsluhové dávky sa zvyšujú len jedenkrát ročne, a?to od 1. júla. Práve v?nadväznosti na to potom už citované ust. § 68 ods. 16 naďalej odkazuje na percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok, teda na ten mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok, ktorý bol od 1. januára 2018 do 31. decembra 2023 upravený v § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a?ktorý je od 1. januára 2024 zachovaný v § 82 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Naopak, ustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. by nedovoľovalo zmysluplne uplatniť mimoriadnu valorizáciu podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Toto ustanovenie predpokladá zvyšovanie dôchodkov k?pohyblivému dátumu (tretí kalendárny mesiac, odkedy
štatistický úrad vykázal prekročenie päťpercentnej kumulovanej medzimesačnej inflácie), čo je nezlučiteľné s?pevným dátumom zvyšovania od 1. júla, ako ho naďalej predpokladá ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.
Ako už bolo zdôraznené, prechodné ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. je takisto formou mimoriadnej valorizácie v zmysle § 82 ods. 2, len so skoršou účinnosťou, čo dosvedčuje aj cit. § 293gc. Preto ani toto ustanovenie nemožno uplatniť pri zvyšovaní podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. Okrem toho zákon č. 328/2002 Z. z. nepredpokladá žiadnu obdobu prílohy č. 4a, ktorá by zamedzovala dvojnásobnému zohľadneniu inflácie za to isté obdobie pri zvyšovaní. Tým by sa dávky výsluhového zabezpečenia v?skutočnosti zvyšovali na základe tej istej inflácie dvakrát, čím by ich poberatelia získavali neoprávnenú výhodu.“
10. Právne závery vyslovené vyššie si kasačný súd v plnom rozsahu osvojuje a na ne poukazuje. Preto sťažnostnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom vyhodnotil ako plne nedôvodnú. Žalobca vo vyššie uvedenom cit. rozsudku dostal odpovede na všetky jeho otázky nastolené v kasačnej sťažnosti, vrátane vyhodnotenia jeho námietky ohľadom dôvodovej správy k § 68 ods. 1 a 16 zák. č. 328/2002 Z. z. 11. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti ďalej vytýkal napadnutému rozsudku nedostatočné odôvodnenie. Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 SSP má správny súd v odôvodnení uviesť (okrem iného) posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Toto ustanovenie nadväzuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá právo na riadne odôvodnenie považuje za súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zároveň však podľa tejto judikatúry požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno vykladať ako povinnosť súdu dať odpoveď na každý jeden čiastkový argument účastníka konania. Špecifická odpoveď sa vyžaduje, len ak ide o argument kľúčový. No sama okolnosť, že odpovede súdu nezodpovedajú očakávaniam účastníka, neznamená porušenie práva na spravodlivý proces (porov. z posledného obdobia - naprieč senátmi - napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 337/2023, II. ÚS 305/2023, III. ÚS 279/2023 a IV. ÚS 247/2023).
12. Je potrebné uviesť, že sám žalobca na s. 9 a 10 svojej kasačnej sťažnosti nespomenul žiaden konkrétny podstatný argument, na ktorý podľa neho správny súd v odôvodnení svojho rozsudku neodpovedal. Po preskúmaní napadnutého rozsudku kasačný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie plne vyhovuje citovaným požiadavkám. Správny súd správne identifikoval, že podstatou veci je výklad ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., najmä jeho previazanie na mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok podľa § 82 zákona o soc.
poistení. Následne zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa pri zvyšovaní výsluhových dávok berie do úvahy len percento zvýšenia určené na kalendárny rok, nie aj percento zvýšenia zistené na základe medzimesačnej inflácie v zmysle § 82 ods. 2 cit. zákona a to aj s poukazom na dôvodovú správu k § 68 ods. 16 zák. č. 328/2002 z. z. a nielen s použitím gramatického výkladu tohto ustanovenia. Rovnako zrozumiteľne sa správny súd vyrovnal s tvrdenou diskrimináciou, keď odkázal na principiálnu samostatnosť a oddelenosť systému sociálneho poistenia a výsluhového zabezpečenia, ktorú podoprel aj judikatúrou ústavného súdu.
13. K sťažnostnej námietke, že správny súd zvolil formalistický jazykový výklad tohto ustanovenia, poukazujúc na slovo „percento“ v jednotnom čísle, kasačný súd poukazuje na vysvetlenie uvedené vyššie, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. januára 2018 používa formuláciu „percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok“, čím sa rozumie presne to percento zvýšenia, ktoré bolo od 1. januára 2018 ustanovené v § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a?ktoré sa odvíjalo od medziročnej inflácie zistenej v?prvom polroku predchádzajúceho kalendárneho roka. Slovo „percento“ v spojení „percento zvýšenia“ sa v citovaných právnych predpisoch používa ako synonymum výrazu „percentuálna sadzba“, resp. „percentuálna miera“. Pokiaľ teda tieto ustanovenia hovoria o „percente“ zvýšenia, označujú týmto jednotným číslom (jednu) percentuálnu sadzbu, ale nie jeden percentuálny bod (v zmysle 1 %).
14. Na záver kasačný súd konštatuje, že nie je dôvodná ani sťažnostná námietka, že správny súd mal (resp. že kasačný súd má) pristúpiť k aplikovaniu analógie legis či analógie iuris podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Ako správne žalobca uviedol, aplikácia tohto článku je možná, len ak na riešenie konkrétnej životnej situácie zákonodarca nedáva žiaden návod a vtedy musí sudca právo „dotvoriť“.
Zákon č. 328/2002 Z. z. zvyšovanie dôchodkov k?pohyblivému dátumu nepredpokladá, takéto „dotvorenie“ zákona by bolo v rozpore s účinnou právnou normou. Nezahrnutie výsluhových dôchodcov do systému tzv. mimoriadnej valorizácie podľa § 293fzc zákona o soc. poistení nemohol tak ani kasačný súd, rovnako ako správny súd, považovať za medzeru v zákone, ktorú by bolo potrebné preklenúť aplikáciou analógie, ale naopak za úmysel zákonodarcu zachovať mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok poberaných podľa zák. č. 328/2002 Z. z., ktorý bol od 1. januára 2018 do 31. decembra 2023 upravený v § 82 ods. 1 zákona o soc. poistení a od 1. januára 2024 je zachovaný v § 82 ods. 1 písm. a) tohto zákona.
VI. Záver
15. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP zamietol.
VII. Trovy kasačného konania
16. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že hoci ako úspešný účastník kasačného konania má právo na ich náhradu, súd mu náhradu trov nepriznal, pretože nebola splnená podmienka výnimočnosti situácie. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP), preto súd nerozhodoval o ich náhrade. 17. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. novembra 2025