7Ssk/65/2022

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom, č. k. 5S/89/2018-89 zo dňa 26.októbra 2021, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. b/, g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. 181405/2018 zo dňa 28.03.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 232 ods. 4 zák. č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“) odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Bratislava č. 74/2014/RCU zo dňa 17.03.2014 zmenil tak, že do výroku rozhodnutia doplnil „náhrady ako pri služobnej ceste v zmysle uplatnených žiadostí zo dňa 04.04.2011, 02.05.2011, 02.06.2011, 08.07.2011, 01.08.2011, 07.09.2011, 03.10.2011,

2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, žalobca bol z titulu organizačných zmien rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Žilina dňom 01.01.2011 preložený na služobný úrad - Colný úrad Bratislava. Žiadosťou doručenou Colnému úradu Bratislava dňa 21.01.2011 žalobca požiadal o priznanie náhrad výdavkov ako pri služobnej ceste z dôvodu preloženia od 01.01.2011 v celkovej výške 245,10 eur v zmysle predloženého cestovného príkazu a s ním súvisiacich dokladov.

4. Listom zo dňa 04.04.2011 požiadal žalobca o priznanie cestovných náhrad za mesiac február 2001 vo výške 228 eur a za mesiac marec 2011 vo výške 289,20 eur. Listom č. 28860/ 2011-5235 zo dňa 23.05.2011 Colný úrad Bratislava žalobcovi oznámil, že náhrady výdavkov súvisiace s jeho preložením mu boli priznané v súlade s § 105 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., na základe usmernenia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. j. 9244/2011-1214 zo dňa 24.02.2011 v dĺžke jedného mesiaca vo výške 245,10 eur a boli vyplatené v mesiaci marec 2011. Listom zo dňa 02.05.2011 požiadal žalobca o priznanie cestovných náhrad za mesiac apríl 2011 vo výške 284,40 eur. Listom č. 29194/2011-5235 zo dňa 25.05.2011 Colný úrad Bratislava žalobcovi opätovne oznámil, že s preložením súvisiace náhrady vo výške 245,10 eur mu boli vyplatené v mesiaci marec. O priznanie náhrad ako pri služobnej ceste žiadal žalobca Colný úrad aj žiadosťou zo dňa 02.06 2011, ktorou požiadal

február, marec, apríl, máj, jún a júl 2011 (spolu vrátane sumy uvedenej v tejto žiadosti mala predstavovať dlžná suma na náhradách 1747,98 eur). Žiadosťou zo dňa 03.10.2011 žalobca požiadal o priznanie cestovných náhrad za mesiac september 2011 vo výške 194,20 eur a zároveň upozornil, že do dňa podania tejto žiadosti nebolo rozhodnuté o jeho predchádzajúcich žiadostiach za mesiace február, marec, apríl, máj, jún, júl a august 2011 (spolu vrátane sumy uvedenej v tejto žiadosti mala predstavovať dlžná suma na náhradách 1942,18 eur). Žiadosťou zo dňa 02.11.2011 žalobca požiadal o priznanie cestovných náhrad za mesiac október 2011 vo výške 235,48 eur. Na základe žiadosti zo dňa 01.12.2011 požiadal žalobca o priznanie cestovných náhrad za mesiac november 2011 vo výške 135,70 eur.

20.12.2011 žalobca požiadal o priznanie cestovných náhrad za mesiac december 2011 vo výške 200,60 eur. 5. Colný úrad Bratislava na všetky žalobcom podané žiadosti v súvislosti s priznaním cestovných náhrad za mesiace máj až december 2011 reagoval písomne osobitnými listami - listom č. 26054/2011-1453 zo dňa 22.08.2011, listom č. 29419/2011-1453 zo dňa 28.09.2011, listom č. 33936/2011-1453 zo dňa 08.11.2011, listom č. 37088/2011-1453 zo dňa 05.12.2011 a listom č. 39368/2011-1453 zo dňa 22.12.2011. Zo spisového materiálu vyplýva, že Colný úrad Bratislava podané žiadosti žalobcu o priznanie cestovných náhrad ako pri služobnej ceste nad rámec už raz poskytnutého plnenia za obdobie jedného mesiaca (pozn.: od 01.01.2011 do 31.01.2011) od preloženia ako nedôvodné zamietol. Colný úrad Bratislava na žiadosti žalobcu odpovedal písomnou formou, o predmetných žiadostiach žalobcu nebolo rozhodnuté v administratívnom konaní, ktorého výsledkom by bolo vydanie samostatného rozhodnutia v zmysle zákona č. 200/1998 Z. z.

Na základe podanej žaloby v správnom súdnictve Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 21S/ 126/2014 zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu podľa § 250j ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vtom čase platnom znení z dôvodu, že súdu nebol predložený celý spis. 7.

Dôvodom zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu bola skutočnosť, že „rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené“ (§ 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vtom čase platnom znení) nakoľko v danom prípade mal „žalovaný“ správny orgán rozhodnúť o celom uplatňovanom nároku žalobcu - odvolateľa, t. j. o všetkých ním podaných žiadostiach na preplatenie náhrad.

V odôvodnení rozhodnutia NS SR sa uvádza: „V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca požiadal o poskytnutie náhrad za cestovné opakovanými žiadosťami zo dňa 04.04.2011, 02.05.2011, 02.06.2011, 02.07.2011, 01.08.2011, 07.09.2011, 03.10.2011, 02.11.2011, 01.12.2011

Odvolací súd nezistil, že by krajský súd ako súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a že by dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, a síce, že v danom prípade má žalovaný správny orgán zákonnú povinnosť rozhodnúť o celom uplatnenom nároku žalobcu. Z tohto dôvodu zrušujúci rozsudok prvostupňového súdu považoval odvolací súd za vecne správny, a preto ho s poukazom na ust. § 219 OSP potvrdil.“

dňa 04.04.2011, 02.05.2011, 02.06.2011, 08.07.2011, 01.08.2011, 07.09.2011, 03.10.2011, 02.11.2011, 01.12.2011 a 20.12.2011, podaných žalobcom o priznanie a vyplatenie cestovných náhrad tak, že nimi uplatnený nárok nepriznáva a podané žiadosti zamieta. Ostatná časť výroku napadnutého rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Bratislava, v rámci ktorej bolo rozhodnuté o priznaní náhrad žalobcovi ako pri služobnej ceste po dobu jedného mesiaca odo dňa 1. januára 2011 zostala v platnosti nezmenená. Toto rozhodnutie bolo vydané dňa 28.03.2018 pod číslom 181405/2018 (správnou žalobou napadnuté rozhodnutie). 10. Žalobca sa zaplatenia dlžnej sumy na náhradách ako pri služobnej ceste v celkovej výške 2.313,35 eur s príslušenstvom (uplatňované náhrady výdavkov z dôvodu preloženia za obdobie 02/2011 do 12/2011) následne domáhal prostredníctvom podania žaloby v občianskoprávnom

11. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 44 ods. 1 písm. a), § 34 ods. 1 písm. a), b), § 34 ods. 2, § 102 ods. 1, § 102 ods. 2, § 222 ods. 2, § 226 ods. 1, § 5a ods. 2, § 232 ods. 3, 4, § 105 ods. 1, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave tretej časti správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého

18.06.2015 z dôvodu: „Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd preskúmal rozhodnutie č. 74/2014/RCU zo dňa 17.03.2014, ktorým riaditeľ Colného úradu Bratislava priznal podľa § 105 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. náhrady pri služobnej ceste na dobu jedného mesiaca odo dňa 01.01.2011. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový správny orgán

považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vo vzťahu náhrady v zmysle § 105 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. po dobu jedného mesiaca odo dňa 01.01.2011 v nadväznosti na usmernenie zn. 9244/2011-1214 zo dňa 24.02.2011 je správne a zákonné. Ďalej správny orgán v odôvodnení uviedol, že dňa 05.02.2014 bolo na Finančné riaditeľstvo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II a že o žiadosti menovaného musia najprv rozhodnúť v administratívnom konaní správne orgány, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní bude možné právoplatné rozhodnutie správneho orgánu po splnení procesných podmienok napadnúť žalobou na príslušnom súde.

zo dňa 04.04.2011, 02.05.2011, 02.06.2011, 02.07.2011, 01.08.2011, 07.09.2011, 03.10.2011, 02.11.2011, 01.12.2011 a 20.12.2011, pričom z obsahu prvostupňového rozhodnutia zo dňa 17.03.2014 je zrejmé, že žalobcovi boli priznané náhrady ako pri služobnej ceste podľa ust. § 105 ods. 1 citovaného zákona po dobu jedného mesiaca, a to za január 2011, pričom ostatnými žiadosťami sa žalovaný správny orgán nezaoberal a o nich nerozhodoval.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, a síce, že v danom prípade má žalovaný správny orgán zákonnú povinnosť rozhodnúť o celom uplatnenom nároku žalobcu. Z tohto dôvodu zrušujúci rozsudok prvostupňového súdu považoval odvolací súd za vecne správny, a preto ho s poukazom na ust. § 219 OSP potvrdil.“

správy prvého stupňa vo veci rozhodnutia o jeho žiadostiach, ktoré do toho času neboli predmetom riadneho rozhodnutia. Žalovaný teda svojim postupom a následným rozhodnutím, ktoré je predmetom prieskumu správneho súdu porušil dvojinštančnosť administratívneho konania, čím neprípustne zasiahol do procesných práv žalobcu a spôsobil tak nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný si bol vedomý, že rozhodnutie o dotknutých žiadostiach bolo „vo výlučnej kompetencii nadriadeného, v prípade žalobcu ním bol riaditeľ Colného úradu Bratislava, rozhodnúť o dĺžke doby priznania predmetných náhrad“ (ako vyplýva z jeho vyjadrenia k správnej žalobe). Žalovaný argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zmenil (tak ako to predpokladá § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.). Zmenou rozhodnutia však nie je vydanie rozhodnutia o nároku, o ktorom dosiaľ správny orgán prvého stupňa nerozhodol

Pre tento nedostatok preskúmavaného rozhodnutia musel správny súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. b) a písm. g) SSP zrušiť. S ďalšími žalobnými námietkami sa krajský súd nevysporiadal, nakoľko mal za to, že skúmanie ďalších dôvodov správnej žaloby by už bolo nadbytočné.

14. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p). Navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/89/2018 zo dňa 26. októbra 2021 zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie vo veci. 15. Žalovaný sa nestotožnil s názorom krajského súdu. Opätovné rozhodovanie vo veci z

2011 samostatne uplatňoval. Majúc na zreteli zásadu hospodárnosti konania nevidel dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože skutkový stav bol v danom prípade dostatočne zistený a samotné právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom bolo materiálne správne. Žalovaný daným spôsobom postupoval plne rešpektujúc intencie predtým vo veci vydaných

K otázke oprávnenosti priznania náhrad ako pri služobnej ceste v súvislosti s preložením žalobcu k 01.01.2011 na Colný úrad Bratislava sa žalovaný v priebehu predchádzajúcich súdnych konaní vyjadroval jednoznačne zrozumiteľne, keď nárok žalobcu na tieto náhrady za dobu dlhšiu ako jeden mesiac žalobcovi nevznikol a ani vzniknúť nemohol. Uviedol, že dané náhrady sa dotknutým colníkom v zmysle príslušného usmernenia vyššieho nadriadeného (č. 9244/2011-1214 zo dňa 24.02.2011) poskytovali automaticky všetkým bez rozdielu posudzovania, a to vždy v rovnakom rozsahu (len za obdobie jedného mesiaca). Zdôraznil, že o poskytnutí náhrad ako pri služobnej ceste v žiadnom prípade colníka (okrem tohto veľmi špecifického prípadu žalobcu) príslušní nadriadení nevydávali samostatné rozhodnutia, náhrady ako pri služobnej ceste boli vyplatené dotknutým colníkom následne po predložení vyplneného tlačiva cestovného príkazu

Rozhodnutie žalovaného bolo založené na rovnakých rozhodných dôkazoch ako prvostupňové rozhodnutie, preto žalovaný v žiadnom prípade nemohol porušiť zmysel dvojinštančnosti konania. Žalovaný poukazom na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 257/98, č. 10/1999 Sb. ÚS, sp. zn. I. ÚS 654/03, č. 27/2004 Sb ÚS, vyslovil názor, že v konaní vedenom žalovaným, nebola žalobcovi ukladaná žiadna povinnosť, pričom právny názor žalovaného vyslovený v napadnutom rozhodnutí nemohol byť pre žalobcu nijako prekvapivý. Výsledok rozhodovacej činnosti žalovaného v prípade vydania napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na doterajší priebeh a genézu vývoja konania vo veci žalobcu, ktorého začiatok možno datovať už od roku 2011 neznamenal pre žalobcu žiadnu novú skutočnosť, ktorá by zásadne zmenila jeho status, alebo výrazne oslabila jeho pozíciu domáhať sa ochrany svojho „domnelého“ práva či nároku. Žalovaný žalobou napadnutým a súdom zrušeným rozhodnutím žalobcu, nijako procesne nepoškodil, naopak jeho postup zodpovedal požiadavkám efektivity, ktoré na odvolacie orgány dlhodobo kladie judikatúra

Záverom žalovaný skonštatoval, že prípad žalobcu bol v praxi žalovaného jediným prípadom, kedy nadriadený vo vzťahu k poskytnutiu náhrad ako pri služobnej ceste z dôvodu preloženia, bol na pokyn súdu nútený vydať vo veci „formálne“ rozhodnutie.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť. 24.

25. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. č. 181405/2018 zo dňa 28.03.2018, ktorým žalovaný podľa ust. § 232 ods. 4 zák. č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Bratislava č. 74/2014/RCU zo dňa 17.03.2014 zmenil tak, že do výroku rozhodnutia doplnil „náhrady ako pri služobnej ceste v zmysle uplatnených žiadostí zo dňa 04.04.2011, 02.05.2011, 02.06.2011, 08.07.2011, 01.08.2011, 07.09.2011, 03.10.2011, 02.11.2011, 01.12.2011 a 20.12.2011 o

26. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 28. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou nevykonal v súlade s právnou úpravou, dospejúc k predčasnému záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom č. 200/1998.

29. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 30. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

34. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že žalobca bol rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Žilina č. 545/2010-6037 zo dňa 23.12.2010 preložený podľa ust. § 34 ods. 1 písm. a) zák.č_ 200/1998 Z.z. dňom 1. januára 2011 k služobnému úradu Colný úrad Bratislava. Dňa 21.01.2011 si žalobca listom uplatnil náhradu výdavkov z dôvodu preloženia. Na základe usmernenia Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zn. 9244/2011-1214 zo dňa 24.02.2011 colníkom u ktorých došlo k preloženiu z organizačných dôvodov v čase od 01.12.2010 do 01.01.2011 do iného miesta výkonu štátnej služby a do iného služobného úradu, mal príslušný nariadený na zmiernenie ekonomických následkov majúcich pôvod v tomto preložení, v súlade s ust. § 105 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. rozhodnúť o poskytnutí náhrad ako pri služobnej ceste v dĺžke

marec. 36. O priznanie náhrad ako pri služobnej ceste žiadal žalobca Colný úrad aj žiadosťou zo dňa 02.06 2011, ktorou požiadal o priznanie cestovných náhrad za mesiac máj 2011. Žiadosťou zo dňa 08.07.2011 požiadal žalobca o priznanie cestovných náhrad za mesiac jún 2011 a zároveň žalobca poukázal na to, že do dňa podania tejto žiadosti nebolo rozhodnuté o jeho predchádzajúcich žiadostiach za mesiace február, marec, apríl a máj 2011 (spolu vrátane sumy uvedenej v tejto žiadosti mala predstavovať dlžná suma na náhradách 1318 eur). Žiadosťou zo dňa 01.08.2011 žalobca požiadal o priznanie cestovných náhrad za mesiac júl 2011 a zároveň poukázal na to, že do dňa podania tejto žiadosti nebolo rozhodnuté o jeho predchádzajúcich žiadostiach za mesiace február, marec, apríl, máj a jún 2011 (spolu vrátane sumy uvedenej v tejto žiadosti mala predstavovať dlžná suma na náhradách 1576,10 eur).

žiadosť o priznanie a vyplatenie cestovných náhrad zamietnutá. 37. Žiadosťou zo dňa 07.09.2011 žalobca požiadal o priznanie cestovných náhrad za mesiac august 2011 a zároveň upozornil, že do dňa podania tejto žiadosti nebolo rozhodnuté o jeho predchádzajúcich žiadostiach za mesiace február, marec, apríl, máj, jún a júl 2011 (spolu vrátane sumy uvedenej v tejto žiadosti mala predstavovať dlžná suma na náhradách 1747,98 eur).

žiadosť o priznanie a vyplatenie cestovných náhrad zamietnutá. 38. Žiadosťou zo dňa 03.10.2011 žalobca požiadal o priznanie cestovných náhrad za mesiac september 2011 a zároveň upozornil, že do dňa podania tejto žiadosti nebolo rozhodnuté o jeho predchádzajúcich žiadostiach za mesiace február, marec, apríl, máj, jún, júl a august 2011 (spolu vrátane sumy uvedenej v tejto žiadosti mala predstavovať dlžná suma na náhradách 1942,18 eur). Žiadosťou zo dňa 02.11.2011 žalobca požiadal o priznanie cestovných náhrad za mesiac október 2011. Listom Colného riaditeľstva SR zo dňa 08.11.2011 bolo žalobcovi oznámené, že v zmysle jeho žiadosti zo dňa 03.10.2011 a 02.11.2011 vo veci náhrady výdavkov pri preložení colníka boli jeho žiadosti o priznanie a vyplatenie cestovných náhrad

40. Poslednou žiadosťou zo dňa 20.12.2011 žalobca požiadal o priznanie cestovných náhrad za mesiac december 2011. Listom Colného riaditeľstva SR zo dňa 22.12.2011 bolo žalobcovi oznámené, že v zmysle jeho žiadosti zo dňa 20.12.2011 vo veci náhrady výdavkov pri preložení colníka bola jeho žiadosť o priznanie a vyplatenie cestovných náhrad zamietnutá. 41. Žalobca na v občianskom súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/346/2013 domáhal dňa 27.10.2011 žalobou na plnenie zaplatenia sumy v celkovej výške 2.313,35 eur s príslušenstvom od žalovaného z titulu nevyplatených náhrad ako pri služobnej ceste (uplatňované náhrady výdavkov z dôvodu preloženia za obdobie 02/2011 do 12/2011) Toto súdne konanie bolo uznesením zo dňa 23.01.2014 zastavené a vec bola postúpená Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (pozn.: uznesenie Okresného súdu Bratislava II zn. 8C/346/2013-134 zo dňa 23.01.2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zn. 3 Nds/6/2013 zo dňa 06.11.2013). Po postúpení veci na

vyplatenie cestovných náhrad nepriznávam a tieto žiadosti zamietam. Vo zvyšnej časti bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 42. Z uvedených skutkových okolností teda vyplýva, že Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Bratislava č. 74/2014/RCU, zo dňa 17.03.2014 boli žalobcovi priznané podľa ust. § 105 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. náhrady ako pri služobnej ceste po dobu jedného mesiaca odo dňa 01.januára 2011. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 105 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. je zrejmé, že nadriadený colníka rozhoduje jedine o dĺžke doby priznania náhrady.

2011. 43. Ďalej zo skutkových zistení bolo zrejmé, že žalobca si i naďalej uplatňoval cestovné náhrady za mesiace február, marec, apríl, máj, jún, júl, augusta, september, október a december roku 2011, pričom žiadosti o vyplatenie náhrady uplatnené za mesiac máj až december 2011 boli správnym orgánom zamietnuté formou listu. Z obsahu spisu doposiaľ nevyplýva, že by bolo o uplatnených náhradách za mesiace február, marec a apríl 2011 zo strany správneho orgánu nejakou formou rozhodnuté. V tejto súvislosti považoval kasačný súd za potrebné uviesť, že za rozhodnutie správneho orgánu možno považovať každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických a

44. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu (bod 17 odôvodnenia) vyplýva, že správnemu súdu bola známa tá skutočnosť, že správny orgán žiadosti o priznanie cestovných náhrad žalobcom nad rámec už poskytnutého plnenia zamietol. Napriek tomu však uvedenú skutočnosť pri formulovaní svojho právneho názoru nechal úplne bez povšimnutia.

45. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu kasačný súd mal preukázané, že krajský súd sa skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa existencie listov správneho orgánu o zamietnutí uplatnených žiadostí žalobcu o náhradu nezaoberal a túto skutočnosť pri formulovaní svojho právneho názoru nezohľadnil, čo malo za následok, nesprávne právne posúdenie veci a súčasne nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, (súčasná úprava v § 139 ods. 2 SSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t.j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú

. . . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999). Judikatúra

48. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu. Dospel k záveru, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nie je zjavné, v akom rozsahu správny súd podrobil súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch, ako aj jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných krajským súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutkových zistení ustálil svoj právny záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, keď nechal bez povšimnutia skutkové zistenia týkajúce sa listov Colného úradu Bratislava, ktorými tento odpovedal na žiadosti žalobcu o priznanie cestovných náhrad za ďalšie mesiace a to február až december 2011. Skutočnosť, že správny súd sa náležite nezaoberal a nevysporiadal so všetkými skutkovými zisteniami a tieto nepojal pri formulovaní svojho právneho záveru, má za následok nesprávne právne posúdenie veci.

49. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší správny súd námietky žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 51. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č.