7Ssk/65/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: O.. A. A., nar. XX. novembra XXXX, S. 4, I., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Nám. gen. Viesta 2, Bratislava, o preskúmanie oznámenia z 5. júna 2019, č. SEĽUZ-325-8/ 2019-OdSP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-4Sa/66/2019-166 z 28. apríla 2025 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Preskúmavaný akt a konanie pred správnym súdom

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Väčšinu jej pomerne obsiahleho obsahu tvorí opakované vysvetľovanie toho, aké funkcie vykonával a prečo mali byť hodnotené zvýhodnene, a preto postačí zreprodukovať argumentáciu, ktorá sa vzťahuje k dôvodom odmietnutia jeho žaloby. Podľa žalobcu sa správny súd nezaoberal podstatou veci a kľúčovými dôkazmi vo veci. Napadnutý list má vplyv na jeho dôchodkový status a opakovane žiadal žalovaného o vydanie rozhodnutia, nie prípisu. Ten nemá len formálny charakter, lebo spôsobuje stratu na žalobcovom dôchodku. Správny súd mu odmietol spravodlivosť, keďže predtým krajský súd v konaní o starobnom dôchodku neprijal žalobcove argumenty, lebo nemal osvedčenie o zvýhodnenom zápočte dôb služby. Žalobca sa svojou žalobou usiloval vytvoriť podmienky, aby sa mohol domáhať zvýšenia svojich dôchodkov. Napadnuté uznesenie je podľa neho prehnane formalistické, chráni praktiky žalovaného, nedáva žalobcovi konkrétnu odpoveď, hoci ani žalované ministerstvo nedalo žalobcovi riadne odpovede na jeho argumenty a nevykonalo žiadne dokazovanie. 4. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť, eventuálne zamietnuť. Zdôraznilo, že je zmätočná a nevyhovuje náležitostiam § 445 ods. 1 písm. c) SSP. Prípis žalovaného je len obyčajnou odpoveďou, ktorá len opätovne vysvetľuje, prečo nie je možné vydať rozhodnutie o zvýhodnenom zápočte obdobia služby. Potvrdenie o zápočte dôb služby už bolo žalobcovi vydané v roku 2013, žalobca ho však nenapadol, až v roku 2015 žiadal o nové potvrdenie, no s jeho žiadosťou sa nestotožnil ani krajský súd. Odpoveď žalovaného je neformálna, pretože nemusel vo veci vykonať žiadne konanie.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

právach. Z jeho odôvodnenia však skôr plynie, že správny súd tento prípis vôbec nepovažoval za opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože sa nijako nemôže dotýkať práv, povinností a oprávnených záujmov žalobcu. Potom však z jeho stany bolo správne oprieť svoje odmietajúce uznesenie o ustanovenie § 7 písm. b) SSP, podľa ktorých súdy nepreskúmavajú správne akty, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb. Citácia nesprávneho písmena však vo výsledku neprekáža, pretože použitá argumentácia je vo výsledku správna. Výkladom otázky, kedy možno rôzne neformálne oznámenia (osobitne vo veciach služobného pomeru profesionálnych vojakov, resp. vojakov z povolania) považovať za rozhodnutia alebo opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP, sa už zaoberal veľký senát tunajšieho súdu v uznesení sp. zn. 1 SVs 1/2021, ktorého právnym názorom sú senáty tunajšieho súdu viazané (§ 466 ods. 3 SSP).

Pokiaľ by aj správne súdy prípis žalovaného zrušili, uvedené by nemalo žiaden vplyv na nároky žalobcu zo samotného služobného pomeru vojaka. Z tohto dôvodu daným listom by nemohlo ani hypoteticky prísť k zásahu do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu. Žalovaný v danej veci nepostupoval podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý nie je generálnym právnym predpisom upravujúcim všetky procesy vo verejnej správe. V zmysle jeho § 1 ods. 1 sa vzťahuje len na rozhodovacie procesy, výsledkom ktorých sú individuálne správne akty v podobe rozhodnutí správnych orgánov. Napádané oznámenie pritom nie je výsledkom a ani reakciou na závery rozhodovacieho procesu. 8.

Na uvedené ustanovenia nadväzuje už citované ustanovenie § 7 písm. b) SSP. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Správny súd v napadnutom uznesení v podstate uzavrel, že žalovaný napadnutým prípisom z 5. júna 2019 len reagoval na opakované podanie o tej istej otázke. O nárokoch na dávky sociálneho poistenia, teda aj na starobný dôchodok, rozhodujú v zmysle § 120, § 178 a 179 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov organizačné zložky Sociálnej poisťovne. O nárokoch na dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a len na základe odvolania proti jeho rozhodnutiu žalovaný. Žiadne z uvedených predpisov však nedávajú žalovanému právomoc alebo pôsobnosť, aby záväzne osvedčoval alebo rozhodoval o

9. Zo žalobcovej argumentácie je navyše zrejmé, že sa ňou snaží zvrátiť svoj predošlý neúspech v iných konaniach, v ktorých správne súdy neuznali jeho argumenty o dvojnásobnom započítaní určitých dôb. Aj z toho je zrejmé, že o jeho nárokoch v tomto smere už súdy konali a rozhodli o nich, čím naplnili záruku ustanovenú v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. To, že žalobca považuje tieto rozhodnutia za nesprávne, neznamená, že sa mu súdna ochrana neposkytla. Preto sa nemožno stotožniť ani s jeho argumentáciou, že by napadnuté uznesenie bolo odmietnutím spravodlivosti.