7Ssk/66/2021

1. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) uznesením č. k. 23Sa/ 40/2021-32 zo dňa 15. júna 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z.

2. Krajský súd mal z obsahu žaloby a jej príloh za preukázané, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaná rozhodla o zastavení konania o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 397/19/1100-3 zo dňa 18.5.2020, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu žalovanej č. 27362-2/2017-BA zo dňa 9.6.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňa 27.2.2014, z dôvodu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom

4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažovateľ uviedol, že s protestom prokurátora je spojené aj právo prokurátora podať správnu žalobu na príslušný súd a toto oprávnenie v sebe implikuje právo (možnosť) súdnej ochrany účastníka správneho konania priamo dotknutého rozhodnutím správneho orgánu, proti ktorému protest smeruje. Sťažovateľ konštatoval, že v dôsledku späťvzatia protestu prokurátora a s tým spojeného rozhodnutia žalovanej, bolo absolútne zmarené právo sťažovateľa na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Späťvzatím protestu bolo podľa sťažovateľa zmarené jeho právo na súdnu ochranu. Sťažovateľ uviedol, že žalovaná pri rozhodovaní o zastavení konania celkom

Podľa sťažovateľa vydaním preskúmavaného rozhodnutia v spojení so späťvzatím protestu prokurátora došlo k zásahu jeho subjektívneho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. O tom, že napadnuté rozhodnutie je takým rozhodnutím, svedčí to, že iné správne súdy toto rozhodnutie meritórne preskúmavajú. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.8.2021 zotrvala na svojom stanovisku, že vo veci zastavenia konania o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 397/19/1100-3 zo dňa 18.5.2020, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu žalovanej č. 27362-2/2017-BA zo dňa 9.6.2017, postupovala správne a v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon prokuratúre“) v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. (ďalej len „Správny poriadok“). Žalovaná zdôraznila, že nie je oprávnená posudzovať dispozičný úkon prokurátora z pohľadu jeho zákonnosti a ani rozhodnúť o proteste

6. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobu a je prípustná, v zmysle sťažnostných bodov preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

8. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 9. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví. 13. Z obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 31.3.2021 a jej príloh kasačný súd zistil, že žalovaná rozhodla o zastavení konania o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 397/19/1100-3 zo dňa 18.5.2020, ktorý prokurátor podal proti rozhodnutiu žalovanej č. 27362-2/2017-BA zo dňa 9.6.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, z dôvodu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom žalovanou rozhodnuté (§ 23 ods. 3 a § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre). Krajská prokuratúra Bratislava doručila žalovanej listom č. Kd 397/ 19/1100-5 zo dňa 22.1.2021 vyššie uvedené späťvzatie protestu prokurátora, ktoré odôvodnila tým, že v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs 3/2019

14. Z obsahu správnej žaloby a kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalobca vychádza z názoru (str. 2 bod III kasačnej sťažnosti), že jeho subjektívne právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo zmarené vydaním preskúmavaného rozhodnutia v spojení so späťvzatím protestu prokurátora (podľa žalobcu nezákonným).

15. Prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu dáva zákon o prokuratúre. Toto verejnomocenské oprávnenie vykonáva vo vlastnom mene, v rámci vykonávania zákonom vymedzenej pôsobnosti (§ 3, § 4 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.), zákonom ustanovenými prostriedkami - napr. protestom prokurátora (§ 23 a 24 cit. zák.). Prokurátor pri podávaní protestu neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania, nekoná ako splnomocnenec účastníka konania. V konaní o proteste prokurátora sa tak nekoná o subjektívnych právach účastníkov konania, ani o samotnom práve prokurátora. Ako vyplýva z § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., jeho predmetom je výlučne objektívna otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Dôvodom, prečo účastníkmi konania o proteste sú aj účastníci konania, v ktorom sa vydalo napadnuté rozhodnutie, nie je okolnosť, že by sa v tomto konaní rozhodovalo o ich právach. Dôvodom ich účasti je, že výsledkom konania o proteste môže podľa § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. byť zrušenie napadnutého

Z ustanovení zákona o prokuratúre nevyplýva povinnosť prokurátora vyhovieť podnetu účastníka administratívneho konania na podanie protestu prokurátora, ani viazanosť späťvzatia protestu prokurátora na súhlas podávateľa podnetu. Späťvzatie protestu má teda povahu výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní, jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani orgánu verejnej správy, voči rozhodnutiu ktorého protest smeruje, a ani iným účastníkom konania (vrátane účastníka, ktorý podnet inicioval), preto ani späťvzatím protestu prokurátora nemôže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora, resp. podávateľa podnetu.

vziať takýto protest späť. „Späťvzatie protestu prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní, a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani konajúcemu orgánu verejnej moci, ani účastníkom konania o proteste prokurátora a ani tej osobe, ktorá podnetom podanie protestu iniciovala.“ (III. ÚS 345/ 2021 zo dňa 3. júna 2021, III. ÚS 346/2021 zo dňa 3. júna 2021, III. ÚS 380/2021 zo dňa 22. júna 2021). 17.

Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľa, nedôvodná jeho argumentácia o tom, aké boli, či mali byť či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť alebo na ňom

žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou žalobou prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.

18. Vzhľadom na uvedené kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že preskúmavaným rozhodnutím v spojení so späťvzatím protestu prokurátora došlo k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a dodáva, že zákon o prokuratúre a ani Správny súdny poriadok neukladajú prokuratúre povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podala proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Podľa ust. § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre môže správnu žalobu potom, čo protestu nebolo vyhovené, podať výlučne prokurátor. Takúto správnu žalobu nemôže podať žiaden z účastníkov konania o proteste, a to práve preto, že sa v tomto konaní nekoná o ich subjektívnych právach. Kasačný súd tiež poukazuje na vlastnú možnosť žalobcu využiť právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Z vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.8.2021 však vyplýva (a žalobca toto tvrdenie nijako nespochybnil), že žalobca nevyužil svoje právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 27362-2/2017 zo dňa 9.6.2017

20. Zároveň kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že samotné presvedčenie sťažovateľa, že rozhodnutie, resp. postup sú nesprávne, neznamená, že takéto rozhodnutie je skutočne nezákonné. Rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora je priamym procesným dôsledkom uplatnenia § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre a žalovaná, ktorá postupovala podľa tohto ustanovenia, nemala inú možnosť, ako toto konanie formálne zastaviť (IV. ÚS 235/2021 zo dňa 28. apríla 2021). Rozhodnutie, ktorým sa po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo mať vplyv na práva, právom chránené záujmy

O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá mala v kasačnom konaní úspech a má právo na náhradu trov, náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168 SSP. Žalobca, ktorý v kasačnom konaní úspech nemal, v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

V Bratislave dňa 15. decembra 2021