← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·15. 12. 2021

7Ssk/66/2021

ECLI:SK:NSSSR:2021:1021200410.2

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
23Sa/40/2021
IČS
1021200410
Citované
2× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: V. W. M. nar. XX. XX. XXXX., bytom S., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, so sídlom s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 5844-6/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/40/2021-32 zo dňa 15. júna 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva .

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) uznesením č. k. 23Sa/ 40/2021-32 zo dňa 15. júna 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú žalobu zo dňa 31.3.2021, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. č. 5847-6/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“).

2. Krajský súd mal z obsahu žaloby a jej príloh za preukázané, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaná rozhodla o zastavení konania o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 397/19/1100-3 zo dňa 18.5.2020, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu žalovanej č. 27362-2/2017-BA zo dňa 9.6.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňa 27.2.2014, z dôvodu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom

rozhodnuté. 3. Podľa názoru krajského súdu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy, ktoré je v zmysle ust. § 7 písm. e) vylúčené zo súdneho prieskumu. Preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, rozhodnutie je teda procesnej povahy a nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Krajský súd zdôraznil, že aj v prípade podnetu účastníka konania na podanie protestu prokurátora, je toto podanie fakultatívnym postupom prokurátora. Poukázal aj na absenciu aktívnej legitimácie takéhoto účastníka konania na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažovateľ uviedol, že s protestom prokurátora je spojené aj právo prokurátora podať správnu žalobu na príslušný súd a toto oprávnenie v sebe implikuje právo (možnosť) súdnej ochrany účastníka správneho konania priamo dotknutého rozhodnutím správneho orgánu, proti ktorému protest smeruje. Sťažovateľ konštatoval, že v dôsledku späťvzatia protestu prokurátora a s tým spojeného rozhodnutia žalovanej, bolo absolútne zmarené právo sťažovateľa na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Späťvzatím protestu bolo podľa sťažovateľa zmarené jeho právo na súdnu ochranu. Sťažovateľ uviedol, že žalovaná pri rozhodovaní o zastavení konania celkom

opomenula skúmať zákonnosť späťvzatia protestu prokurátora, ktorý bol podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia a preto považuje rozhodnutie žalovanej za nezákonné (z nezákonnosti nemôže vzísť zákonnosť). Správny súd absolútne opomenul podľa sťažovateľa zrejmý (nezákonný) zásah Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky do rozhodovacej autonómie podriadeného prokurátora, vzťahujúcej sa na dispozíciu protestom prokurátora. Sťažovateľ ďalej uvádza, že podľa § 7 písm. e) SSP (výklad a contrario) sú preskúmateľné tie procesné rozhodnutia, ktoré mohli mať za následok zásah do subjektívnych práv.

Podľa sťažovateľa vydaním preskúmavaného rozhodnutia v spojení so späťvzatím protestu prokurátora došlo k zásahu jeho subjektívneho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. O tom, že napadnuté rozhodnutie je takým rozhodnutím, svedčí to, že iné správne súdy toto rozhodnutie meritórne preskúmavajú. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.8.2021 zotrvala na svojom stanovisku, že vo veci zastavenia konania o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 397/19/1100-3 zo dňa 18.5.2020, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu žalovanej č. 27362-2/2017-BA zo dňa 9.6.2017, postupovala správne a v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon prokuratúre“) v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. (ďalej len „Správny poriadok“). Žalovaná zdôraznila, že nie je oprávnená posudzovať dispozičný úkon prokurátora z pohľadu jeho zákonnosti a ani rozhodnúť o proteste

prokurátora, ktorý prokurátor vzal späť a ktorý de facto už neexistuje. Prezentovaný názor žalobcu je možné kvalifikovať ako neoprávnený zásah do autonómie prokuratúry. Žalovaná poukázala na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/2021 zo dňa 13.5.5021 a sp. zn. I. ÚS 161/2021 zo dňa 20.4.2021 ktorým ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v obdobnej veci. Žalovaná je toho názoru, že právo sťažovateľa na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov nebolo zmarené v dôsledku vydania preskúmavaného rozhodnutia v spojení so späťvzatím protestu prokurátora, ale z dôvodu, že sťažovateľ sám nevyužil možnosť súdneho preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 27362-2/2017-BA zo dňa 9.6.2017 v rámci správneho súdnictva. Námietky žalobcu smerujú, podľa žalovanej, proti pokynu Generálnej prokuratúry, avšak predmetom súdneho prieskumu je procesné rozhodnutie žalovanej, ktoré nebolo vydané na základe tohto pokynu, ale na základe § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre (ktorý bola povinná v danej veci aplikovať) a v rozsahu jej právomoci.

6. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobu a je prípustná, v zmysle sťažnostných bodov preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

7. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

8. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 9. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 11. Podľa § 23 ods. 3 zákona 153/2001 Z.z. zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) je prokurátor oprávnený vziať protest späť.

12. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví. 13. Z obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 31.3.2021 a jej príloh kasačný súd zistil, že žalovaná rozhodla o zastavení konania o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 397/19/1100-3 zo dňa 18.5.2020, ktorý prokurátor podal proti rozhodnutiu žalovanej č. 27362-2/2017-BA zo dňa 9.6.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, z dôvodu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom žalovanou rozhodnuté (§ 23 ods. 3 a § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre). Krajská prokuratúra Bratislava doručila žalovanej listom č. Kd 397/ 19/1100-5 zo dňa 22.1.2021 vyššie uvedené späťvzatie protestu prokurátora, ktoré odôvodnila tým, že v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs 3/2019

zo dňa 24.11.2020 došlo k odchýleniu od záverov veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs 1/2019 a k inému právnemu posúdeniu otázky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekárov ako samostatne zárobkovo činných osôb na základe licencie L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe). Prílohou podanej správnej žaloby zo dňa 31.3.2021 bolo aj oznámenie Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd214/19/5511-14 zo dňa 13.1.2021 o späťvzatí protestu vo veci, ktorá nie je predmetom tohto súdneho konania a vo vzťahu k inej fyzickej osobe ako je osoba sťažovateľa.

14. Z obsahu správnej žaloby a kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalobca vychádza z názoru (str. 2 bod III kasačnej sťažnosti), že jeho subjektívne právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo zmarené vydaním preskúmavaného rozhodnutia v spojení so späťvzatím protestu prokurátora (podľa žalobcu nezákonným).

Vychádzajúc z uvedeného, podaním protestu prokurátora je zabezpečované vlastné právo žalobcu a realizáciou práva prokurátora podať správnu žalobu (v prípade, ak správny orgán jeho protestu nevyhovie) je podľa tejto úvahy realizované subjektívne právo žalobcu na súdnu ochranu. Podľa názoru kasačného súdu nemajú tieto závery oporu v právnych predpisoch a ani v ustálenej judikatúre.

15. Prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu dáva zákon o prokuratúre. Toto verejnomocenské oprávnenie vykonáva vo vlastnom mene, v rámci vykonávania zákonom vymedzenej pôsobnosti (§ 3, § 4 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.), zákonom ustanovenými prostriedkami - napr. protestom prokurátora (§ 23 a 24 cit. zák.). Prokurátor pri podávaní protestu neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania, nekoná ako splnomocnenec účastníka konania. V konaní o proteste prokurátora sa tak nekoná o subjektívnych právach účastníkov konania, ani o samotnom práve prokurátora. Ako vyplýva z § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., jeho predmetom je výlučne objektívna otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Dôvodom, prečo účastníkmi konania o proteste sú aj účastníci konania, v ktorom sa vydalo napadnuté rozhodnutie, nie je okolnosť, že by sa v tomto konaní rozhodovalo o ich právach. Dôvodom ich účasti je, že výsledkom konania o proteste môže podľa § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. byť zrušenie napadnutého

rozhodnutia a týmto zrušením môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov. Dôvod ich účasti je teda rýdzo procesný - účelom je vytvoriť týmto účastníkom procesný priestor na uplatňovanie ich vplyvu na konanie pred tým, než prípadne dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Účastníci však v tomto konaní nemajú žiadne subjektívne právo, na ktorého ochranu by konanie o proteste malo slúžiť.

Z ustanovení zákona o prokuratúre nevyplýva povinnosť prokurátora vyhovieť podnetu účastníka administratívneho konania na podanie protestu prokurátora, ani viazanosť späťvzatia protestu prokurátora na súhlas podávateľa podnetu. Späťvzatie protestu má teda povahu výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní, jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani orgánu verejnej správy, voči rozhodnutiu ktorého protest smeruje, a ani iným účastníkom konania (vrátane účastníka, ktorý podnet inicioval), preto ani späťvzatím protestu prokurátora nemôže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora, resp. podávateľa podnetu.

16. Kasačný súd poukazuje na pomerne rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, týkajúcu sa dispozičného práva prokurátora súvisiacu s protestom prokurátora. V zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre protest prokurátora je právnym prostriedkom dozoru, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Ide o základný a imanentný právny prostriedok netrestného dozoru prokuratúry. Podanie protestu prokurátora je oprávnením prokurátora, ktoré tento realizuje, ak sa domnieva, že správnym aktom orgánu verejnej moci bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis a súčasne boli pre takýto postup splnené podmienky ustanovené zákonom o prokuratúre. Dispozičné oprávnenie k protestu prokurátora patrí po celý čas konania o proteste výlučne prokurátorovi, ktorý ho podal, resp. nadriadenému prokurátorovi (II. ÚS 307/2021-13 zo dňa 16.6.2021, III. ÚS 346/2021 zo dňa 3. júna 2021, III. ÚS 380/2021 zo dňa 22. júna 2021). Prokurátorovi, ktorý protest podal patrí aj právomoc

vziať takýto protest späť. „Späťvzatie protestu prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní, a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani konajúcemu orgánu verejnej moci, ani účastníkom konania o proteste prokurátora a ani tej osobe, ktorá podnetom podanie protestu iniciovala.“ (III. ÚS 345/ 2021 zo dňa 3. júna 2021, III. ÚS 346/2021 zo dňa 3. júna 2021, III. ÚS 380/2021 zo dňa 22. júna 2021). 17.

Kasačný súd tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 311/2021-13 zo dňa 13.5. 2021: „Z toho je zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť.

Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľa, nedôvodná jeho argumentácia o tom, aké boli, či mali byť či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť alebo na ňom

zotrvať. Zákon o prokuratúre, ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu

žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou žalobou prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.

Preto z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ (obdobne III. ÚS 309/2021 zo dňa 13. mája 2021).

18. Vzhľadom na uvedené kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že preskúmavaným rozhodnutím v spojení so späťvzatím protestu prokurátora došlo k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a dodáva, že zákon o prokuratúre a ani Správny súdny poriadok neukladajú prokuratúre povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podala proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Podľa ust. § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre môže správnu žalobu potom, čo protestu nebolo vyhovené, podať výlučne prokurátor. Takúto správnu žalobu nemôže podať žiaden z účastníkov konania o proteste, a to práve preto, že sa v tomto konaní nekoná o ich subjektívnych právach. Kasačný súd tiež poukazuje na vlastnú možnosť žalobcu využiť právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Z vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.8.2021 však vyplýva (a žalobca toto tvrdenie nijako nespochybnil), že žalobca nevyužil svoje právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 27362-2/2017 zo dňa 9.6.2017

(rozhodnutie napadnuté protestom prokurátora) a sám nepodal správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. 19. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v spojení so späťvzatím protestu prokurátora, v dôsledku (podľa sťažovateľa) nezákonného zásahu do dispozičného oprávnenia prokurátora zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky kasačný súd konštatuje, že námietka je meritórnej povahy. Ak však správny súd odmietol správnu žalobu, je vylúčené, aby sa zaoberal jej vecnými dôvodmi, teda tvrdenými dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto sa ani správny súd, ani kasačný súd týmito námietkami žalobcu nemohli zaoberať a ani nezaoberali.

20. Zároveň kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že samotné presvedčenie sťažovateľa, že rozhodnutie, resp. postup sú nesprávne, neznamená, že takéto rozhodnutie je skutočne nezákonné. Rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora je priamym procesným dôsledkom uplatnenia § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre a žalovaná, ktorá postupovala podľa tohto ustanovenia, nemala inú možnosť, ako toto konanie formálne zastaviť (IV. ÚS 235/2021 zo dňa 28. apríla 2021). Rozhodnutie, ktorým sa po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo mať vplyv na práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti účastníkov konania. Preto je takéto rozhodnutie podľa ust. § 7 písm. e) SSP vylúčené z prieskumu správnymi súdmi. 21. Správny súd tak rozhodol správne, keď správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, pretože smerovala proti rozhodnutiu, ktoré podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol. 22.

O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá mala v kasačnom konaní úspech a má právo na náhradu trov, náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168 SSP. Žalobca, ktorý v kasačnom konaní úspech nemal, v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. decembra 2021

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/66/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik