7Ssk/66/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1019201362.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/180/2019
- IČS
- 1019201362
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: W.. W. H., I.. X.X.XXXX, Z. B.L. Č.. XXXX/XX M., právne zastúpený: JUDr. Zuzanou Petriganovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody č. 2 Humenné, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaGŠ-25-46/2019-PravO zo dňa 15.7.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/180/2019-132 zo dňa 22.9.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 30S/180/2019-132 zo dňa 22.9.2021 Krajský súd v Žiline ako správny súd zamietol žalobu, ktorou sa po jej úprave žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaGŠ-25-46/2019-PravO zo dňa 15.7.2019 (ďalej preskúmavané rozhodnutie). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 2728 zo dňa 10.4.2019 (ďalej prvostupňové rozhodnutie).
2. Prvostupňovým rozhodnutím - Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 2728 z 10.4.2019 riaditeľ personálneho úradu Ozbrojených síl SR podľa § 83 ods. 5 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch v služobnom hodnotení dosahoval uspokojivé výsledky. Zároveň rozhodol, že je povinný uhradiť služobnému úradu náhrady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby v sume 1124,33 eur. V odôvodnení uviedol, že v služobnom hodnotení spracovanom na menovaného v roku 2018 žalobca dosiahol uspokojivé výsledky (počet bodov 32 z bodového hodnotenia 31 až 63 bodov). Jednalo sa o služobné hodnotenie za predchádzajúci kalendárny rok 2017, s ktorým bol oboznámený dňa 26.1.2018.
V zákonom stanovenej lehote podľa § 56 ods. 1 cit. zákona proti nemu odvolanie nepodal a služobné hodnotenie je platné. V služobnom hodnotení spracovanom na žalobcu v roku 2019 dosiahol celkový súčet získaných bodov 32, teda dosiahol uspokojivé výsledky. Uvedené hodnotenie bolo spracované za predchádzajúci kalendárny rok 2018 a bol s ním oboznámený dňa 21.1.2019. Ani proti tomuto služobnému hodnoteniu odvolanie nepodal a služobné hodnotenie
je platné. Vzhľadom k tomu, že v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch 2018 a 2019 v služobnom hodnotení dosiahol uspokojivé výsledky, spracoval veliteľ 26.2.2019 návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru, v ktorom odporúča realizovať prepustenie aj z dôvodu uvedených v jeho posudku. Riaditeľ personálneho úradu preskúmal tento návrh spolu s jeho prílohami a po dôkladnom preskúmaní prihliadol k doterajšej služobnej kariére menovaného, k stanovisku veliteľa, veliteľa druhej mechanizovanej brigády a veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl SR, ktorí navrhli prepustiť menovaného zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. K vyjadreniu žalobcu k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru uviedol, že menovaný síce poukazuje na nesplnenie preskúšania z pohybovej výkonnosti z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov, ale aj keby v služobnom hodnotení v roku 2019 získal za pohybovú výkonnosť 6 bodov, čo znamená výborné hodnotenie, nemalo by to vplyv na to, že hodnotenie je len uspokojivé. 3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že došlo k splneniu vecného dôvodu
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 5 písm. b/ cit. zákona, pretože bolo preukázané, že dosiahol za roky 2017 a 2018 uspokojivé výsledky. Služobné hodnotenia za uvedené roky sú platné, odvolateľ mohol využiť svoje oprávnenie a proti služobnému hodnoteniu za tieto roky podať odvolanie, čo však neurobil. Preto nie je možné akceptovať jeho návrhy súvisiace so služobnými hodnoteniami.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku reagoval na jedinú žalobnú námietku a to, že služobné hodnotenie za rok 2018 nevychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu, pretože bodové hodnotenie za rok 2019 malo byť spracované len na základe predchádzajúceho služobného hodnotenia a nevykonalo sa telesné preskúšanie. K tejto námietke uviedol, že voči obom hodnoteniam, t. j. za rok 2017 a za rok 2018 žalobca v zákonom stanovenej lehote podľa § 56 ods. 1 zákona č. 181/2015 Z. z. odvolanie nepodal a tak sú služobné hodnotenia platné. Označený argument sa správnemu súdu javil skôr ako účelový so snahou dosiahnuť rozhodnutie tak, ako ho právna zástupkyňa žalobcu nesprávne formulovala v petite podanej žaloby, ktorú následne čiastočne korigovala v replike doručenej správnemu súdu.
Podľa poučenia v služobnom hodnotení žalobca mohol podľa § 56 ods. 1 cit. zákona podať proti služobnému hodnoteniu písomné odvolanie s uvedením konkrétnych dôvodov v lehote do 7 dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením, čo neurobil.
Túto možnosť nevyužil aiv prípade, ak by bolo jeho odvolanie zamietnuté, bolo by takéto rozhodnutie preskúmateľné súdom. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, preto žalobu zamietol.
5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Toto malo spočívať v tom, že správny súd neprihliadol na nedodržanie lehoty na vydanie personálneho rozkazu a nezákonnosť služobného hodnotenia za rok 2017. K námietke nedodržania lehoty na vydanie Personálneho rozkazu uviedol, že služobné hodnotenie za rok 2018 bolo spracované 16.1.2019 a veliteľ mal spracovať návrh na prepustenie do 15.2.2019, avšak k tomu došlo až 26.2.2019, čím bola porušená zákonná
lehota. Námietku nezákonnosti služobného hodnotenia vypracovaného v roku 2018 za rok 2017 odôvodnil tým, že úrazom bola obmedzená nielen oblasť pohybovej výkonnosti, ale aj vojenské vystupovanie, vplyv záťaže na plnenie úloh a iné. V záujme zistenia pravdy a spravodlivého rozhodnutia mal správny súd zobrať do úvahy všetky podstatné náležitosti, aj tie, na ktoré si žalobca neuplatnil nárok alebo ich opomenul, aby tak súd nepoškodil slabšiu stranu v spore. Ďalej uviedol konkrétne námietky, ktoré mal voči služobnému hodnoteniu za rok 2017. Ako novú námietku uviedol, že posudok zo dňa 25.2.2019 sa nenachádza v administratívnom spise. V ňom sa tiež nenachádza návrh veliteľa na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 26.2.2019. Nenachádzajú sa v ňom ani rozhodnutia o návrhoch na prepustenie zo služobného pomeru zo 14.3.2017 a 28.11.2017, rovnako ako návrh a prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vypracovaný v roku 2018. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 27.12.2021.
Poukázal na ustanovenie § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2023 (ďalej SSP), stotožnil sa so záverom správneho súdu, že súd nebol oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu v rámci konania vo veci služobného hodnotenia a samotné služobné hodnotenie, nakoľko sťažovateľ na strane jednej toto správnemu súdu nenavrhol, ani strane druhej obe dotknuté služobné hodnotenia nenapadol opravnými prostriedkami. Čo sa týka ostatných sťažnostných námietok, uviedol, že ich považuje za rozšírenie správnej žaloby, nakoľko túto argumentáciu sťažovateľ neprezentoval v žalobe, ktorá skutočnosť je podľa § 183 SSP neprípustná. Uviedol, že v kasačnej sťažnosti nie sú uvedené konkrétne okolnosti svedčiace o nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 440 ods. 2 SSP a čo sa týka námietky nedodržania lehoty na spracovanie návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, uviedol, že táto bola dodržaná. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP ), oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a so sťažnostnými námietkami, ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že tieto sú v plnom rozsahu nedôvodné a preto je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť z nasledovných dôvodov:
8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz Riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl SR zo dňa 10.4.2019, ktorým podľa § 83 ods. 5 písm. b/ zák. č. 281/2015 Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch v služobnom hodnotení dosahoval uspokojivé výsledky. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť v poradí druhého služobného hodnotenia vydaného v roku 2019 za rok 2018, pretože podľa jeho názoru vychádzalo len zo služobného hodnotenia vydaného v roku 2018 za rok 2017 a telesné preskúšanie žalobcu nebolo vykonané, preto nebolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu. V kasačnej sťažnosti namietal postup správneho súdu, pretože podľa neho mal vyhodnotiť všetky nezákonnosti, nielen namietané v správnej žalobe, aby žalobca neutrpel ujmu. Konkrétne mal vyhodnotiť nezákonnosť služobného hodnotenia za rok 2017, neúplnosť administratívneho spisu a taktiež nedodržanie lehoty na spracovanie návrhu na prepustenie zo služobného pomeru.
Ide o nové sťažnostné námietky, ktoré neboli uplatnené pred správnym súdom. 9. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 439 ods. 3 písm. b/ SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol. Podľa § 83 ods. 5 písm. b/ zák. č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu 5.8.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe možno skončiť prepustením, ak profesionálny vojak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch v služobnom hodnotení dosahoval uspokojivé
výsledky. 10. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že kasačná sťažnosť je mimoriadny opravný prostriedok, ktorou sa možno domáhať nápravy tak v hmotnoprávnych otázkach, ako aj nápravy vadného procesu pred správnym súdom. Kasačnú sťažnosť možno podať len z niektorého dôvodu, ktorý zákon výslovne a presne vymedzuje v § 440 SSP.
Podľa ustanovenia § 439 ods. 3 písm. b/ SSP je neprípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil už v konaní pred krajským súdom vôbec alebo ich uplatnil neskoro, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby. Istou výnimkou sú konania, v ktorých správny súd správnu žalobu posudzuje neformálne, napr. v konaniach v sociálnych veciach, ak je žalobcom fyzická osoba, avšak v tu prejednávanej veci sa o taký prípad nejedná.
Hoci citované ustanovenie výslovne hovorí o neprípustnosti kasačnej sťažnosti, treba ho aplikovať aj na použitie jednotlivých sťažnostných bodov. Toto ustanovenie je totiž vyjadrením subsidiarity a prieskumnej povahy kasačného konania. Úlohou kasačného súdu má byť preskúmanie, ako správny súd posúdil tie námietky, ktoré mu boli predložené. Bolo by teda v rozpore s citovaným ustanovením, ak by sa mal kasačný súd ako prvý v poradí zaoberať dôvodmi, ktorými sa nemohol zaoberať správny súd, pretože ich účastník neuplatnil (porov. napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžrk 20/2018 a jeho uznesenia sp. zn. 10 Sžk 34/2017 alebo 1 Sžfk 106/2017).
11. V správnej žalobe žalobca uviedol len jedinú žalobnú námietku a to tvrdenie o nezákonnosti služobného hodnotenia za rok 2018. Žalobca zjavne námietky nezákonnosti služobného hodnotenia za rok 2017, neúplnosti administratívneho spisu a nedodržania lehoty na spracovanie návrhu na prepustenie zo služobného pomeru v správnej žalobe, ani v lehote na jej podanie nevzniesol, hoci tak mohol urobiť. S obsahom administratívneho spisu mal možnosť sa žalobca oboznámiť v priebehu administratívneho konania. Počas lehoty na podanie správnej žaloby žiadnym spôsobom nevytýkal neúplnosť administratívneho spisu.
Rovnako tak z administratívneho spisu mohol žalobca už v čase plynutia lehoty na podanie správnej žaloby zistiť konkrétne časové súvislosti ohľadne spracovania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru, avšak námietku nedodržania lehoty na spracovanie návrhu na prepustenie zo služobného pomeru v lehote na podanie správnej žalobe neuplatnil. Rovnako v tejto lehote neuplatnil námietku nezákonnosti služobného hodnotenia za rok 2017, hoci námietku nezákonnosti služobného hodnotenia za rok 2018 ako (jedinú) žalobnú námietku uplatnil.
12. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že konanie o preskúmanie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v štátnej službe podľa z. č. 281/ 2015 Z.z. je konaním, v ktorom je správny súd viazaný dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP a nejde o žiaden prípad uvedený v § 134 ods. 2 SSP, ani o dôvod uvedený v § 195 SSP vo veciach správneho trestania, keďže prepustenie zo služobného pomeru nie je konaním o uložení disciplinárneho opatrenia vojakovi. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktoré musia tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný. Rovnako kasačný
súd je viazaný sťažnostnými bodmi v zmysle § 453 ods. 2, prvá veta, časť pred bodkočiarkou SSP. Správny súd bol viazaný žalobnými bodmi, preto sa nemohol zaoberať inými dôvodmi tvrdenej nezákonnosti ako tými, ktoré žalobca v lehote na podanie správnej žaloby uplatnil.
13. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného v kasačnej sťažnosti, ktorý poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Táto zásada je uplatniteľná aj pri posudzovaní sťažnostnej námietky nevyhodnotenia neuplatnených žalobných bodov správnym súdom, pretože žalobca uplatnil svoje námietky prvý krát až kasačnej sťažnosti. Kasačný súd k tomu dodáva, že v kasačnej sťažnosti žalobca nenamietal vyhodnotenie žalobnej námietky týkajúcej sa služobného hodnotenia za rok 2018 zo strany správneho súdu, preto sa kasačný súd k tomuto právnemu posúdeniu správneho súdu nevyjadruje. Čo sa týka uplatnených sťažnostných námietok, kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8Afs/48/2006, zverejnené pod číslom 1743/2009 v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR, podľa ktorého:
Od aktívne legitimovaných účastníkov predchádzajúceho žalobného konania je možné spravodlivo žiadať, aby na princípe vigilantibus iura uplatnili všetky dôvody nezákonnosti správneho rozhodnutia už v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ tak neurobia, je legitímne, že z hľadiska možnosti uplatnenia argumentácie v ďalšom stupni ponesú prípadné nepriaznivé následky s
tým spojené. 14. Nedôvodná je teda sťažnostná námietka, že správny súd nesprávne právne posúdil vec, keď nevyhodnotil všetky nezákonnosti, nielen namietané v správnej žalobe, aby žalobca neutrpel ujmu. Naopak, bolo v záujme žalobcu, aby v lehote na podanie správnej žaloby vzniesol všetky konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné najmä, keď bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov. Táto námietka sa kasačnému súdu javí ako účelová v snahe ospravedlniť nedostatočné formulovanie žalobných bodov. 15. Čo sa týka vyhodnotenia námietok prvý krát vznesených až v kasačnej sťažnosti, nemožno podľa cit. § 439 ods. 3 písm. b) SSP na tieto námietky v kasačnom konaní prihliadať a ani vyhodnocovať ich dôvodnosť, pretože sú neprípustné. Len obiter dictum kasačný súd dodáva, že čo sa týka námietky neúplnosti administratívneho spisu, listiny týkajúce sa návrhov na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru za rok 2017 nesúvisia s administratívnym
konaním, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, posudok zo dňa 25.2.2019 vypracovaný W. N. sa v administratívnom spise nachádza na č. l. 3 a návrh veliteľa na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 26.2.2019 sa nachádza v administratívnom spise na č. l. 1.
Lehota na spracovanie návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v zmysle § 93 ods. 1 cit. zákona bola zachovaná, keďže táto sa počíta od zistenia dôvodu na prepustenie. Dôvod na prepustenie nemohol byť zistený skôr, ako zostalo platným posledné služobné hodnotenie vypracované 16.1.2019, s ktorým bol žalobca oboznámený 21.1.2019, t. j. uplynutím siedmich dní odo dňa oznámenia, počas ktorých mohol žalobca podať voči nemu písomné odvolanie, pričom návrh na prepustenie profesionálneho vojaka bol vypracovaný dňa 26.2.2019. Služobné hodnotenie za rok 2017 mohlo byť predmetom prieskumu v samostatnom súdnom konaní pred správnym súdom, preto by nebolo možné posúdiť jeho zákonnosť v konaní o personálnom rozkaze o prepustení zo služobného pomeru (§ 27 ods.1 SSP). 16. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže kasačný súd vyhodnotil sťažnostnú námietku nevyhodnotenia neuplatnených žalobných bodov správnym súdom ako nedôvodnú a samotné novo uplatnené sťažnostné námietky ako neprípustné, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 17.
O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023