7Ssk/67/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200355.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-14Sa/45/2022
- IČS
- 3022200355
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: L.. U. Š., M.. XX. M. XXXX, L. X/XXX, P. A., zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47238232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 23. septembra 2022, č. 43489-3/ 2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-14 Sa 45/2022-49 z 11. marca 2024 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol pred rokom 2009 povinne nemocensky a dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. K 31. januára 2009 sa z poistenia odhlásil, no jeho ďalšie trvanie zostalo sporné, a preto žalovaná samostatnými rozhodnutiami pobočky z 23. marca 2017 a ústredia z 12. decembra 2017 vyslovila, že mu toto povinné poistenie zaniklo až 31. decembra 2010. Žalobca sa proti týmto rozhodnutiam bránil správnou žalobou a (po jej zamietnutí) aj kasačnou sťažnosťou. Pretože za mesiace február 2009 až december 2010 nezaplatil ani poistné, pobočka žalovanej v Trenčíne mu ho medzičasom rozhodnutím z 8. januára 2018 predpísala v celkovej sume 6.459,70 €. Na jeho odôvodnenie v podstate odkázala na ustanovenia § 128 ods. 1, 2, 3, 11, § 129 ods. 1, §
141 ods. 1, § 142 ods. 2, § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietol jeho nepreskúmateľnosť a nesprávny výpočet poistného. Ústredie žalovanej najskôr rozhodnutím z 5. februára 2018 prerušilo odvolacie konanie do skončenia súdneho konania o preskúmanie rozhodnutí vo veci trvania poistenia. Potom, čo tunajší súd v júli 2022 zamietol kasačnú sťažnosť žalobu, ústredie tu preskúmavaným rozhodnutím z 23. septembra 2022 nevyhovelo jeho odvolaniu proti rozhodnutiu pobočky z 8. januára 2018 (hoci formálne upravilo jeho výrok). V odôvodnení bližšie rozpísalo výpočet výšky poistného, ktorý považovalo za súladný s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. Pobočka podľa neho vyšla zo správnych údajov o príjmoch žalobcu, ktoré získala od finančnej správy, a poistné predpísala v správnej výške. Ďalej zopakovalo, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie žalobcu nezaniklo 31. januára 2009, ale až 31. decembra 2010. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietol aj to, že právo žalovanej predpísať poistné sa premlčalo podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Mal totiž za to, že poistné za sporné obdobie sa mu predpísalo až právoplatným rozhodnutím ústredia z 23. septembra 2022, teda až po uplynutí premlčacej doby. Správny súd však tu napadnutým rozsudkom č. k. TN-14 Sa 45/2022-49 zamietol správnu žalobu. Na odôvodnenie odkázal na
rozsudok
veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 1 SVs 5/2022, podľa ktorého ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie a žalovaná na premlčanie práva predpísať poistné prihliada len na námietku. Žalobca námietku premlčania vzniesol až v správnej žalobe. Nad rámec toho správny súd poukázal na to, že poistné za sporné obdobie bolo splatné najneskôr 8. januára 2011 a premlčacia lehota na jeho predpísanie uplynula dňa 8. januára 2021, teda až potom, čo bolo vydané prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej. Nestotožnil sa ani s názorom žalobcu, že žalovaná porušila jeho procesné práva, pretože žalobca sa mohol efektívne brániť odvolaním.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Predovšetkým namietol, že ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má účinky preklúzie, k čomu odkázal na odlišné stanovisko k rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022. Zotrval aj na názore, že poistné je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, nie je už jeho vydaním. Poukázal jednak na to, že začatie plynutia premlčacej lehoty na vymáhanie poistného zákon výslovne viaže na právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní poistného, a jednak na suspenzívny účinok odvolania. Kvôli odkladnému účinku rozhodnutie o predpísaní poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr ako právoplatnosť. Právny poriadok podľa neho tiež rozlišuje medzi situáciami, kedy je lehota premlčania alebo preklúzie spojená s právoplatnosťou rozhodnutia, a kedy je zase spojená so začatím konania. Dal do kontrastu na jednej strane napr. § 64 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov, § 23 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na druhej strane napr. § 83 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov, § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Ak by mal pritom zákon č. 461/ 2003 Z. z. spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, zákonodarca by túto skutočnosť výslovne uviedol. Rovnako by podľa neho zákonodarca výslovne uviedol, aj keby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie. 5. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože svoje rozhodnutie považovala za správne.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
7. Predmetom prieskumu je rozhodnutie organizačných zložiek žalovanej o predpísaní poistného § 144 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého predpíše poistné osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.
Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Tunajší súd sa výkladom tohto ustanovenia zaoberal už v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1 SVs 5/2022 z 27. septembra 2023. Právne názory veľkého senátu sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu a na tom nič nemení ani skutočnosť, že niektorí členovia senátu pripojili k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko (podobne rozsudok sp. zn. 6 Ssk 85/2024). Veľký senát dospel k záveru, že premlčanie práva predpísať poistné podľa cit. ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo.
Vychádzajúc z tohto právneho názoru veľkého senátu mal žalobca premlčanie namietnuť už v konaní pred žalovanou. Podľa zisteného skutkového stavu tak urobil až v správnej žalobe. 8. Veľký senát v cit. rozsudku vyslovil aj právny názor, že podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného.
Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní poistného rozhoduje v nedávkovom konaní (porov. § 172 ods. 5 cit. zák.) pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť
lehota na plnenie. Podľa § 213 ods. 2 cit. zákona je rozhodnutie vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Vykonateľnosť rozhodnutia je viazaná práve na uplynutie určenej lehoty na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. § 213 ods. 2 uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným.
Odkladný účinok podaného odvolania znamená len toľko, že do rozhodnutia o odvolaní rozhodnutie nie je vykonateľné, ale nie to, že by neuplynula lehota na plnenie. 9. Z citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej
osobe. Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. Tieto názory sú okrem už citovaného rozsudku veľkého senátu súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe kasačných senátov tunajšieho súdu (porov. už cit. rozsudok sp. zn. 6 Ssk 85/2024).
10. V tomto kontexte nie sú podstatné odkazy žalobcu na ustanovenia týkajúce sa premlčania či preklúzie možnosti ukladať sankcie (pokuty). Hneď skraja treba upozorniť, že aj v tomto smere existujú rozličné názory na to, či pri posudzovaní zachovania lehoty na uloženie sankcie za správny delikt postačuje, aby správny orgán v danej lehote vydal konečné rozhodnutie, alebo toto rozhodnutie musí v tejto lehote aj nadobudnúť právoplatnosť (pozri uznesenie veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 6/2023). Pri ukladaní sankcií za správne delikty (§ 71 ods. 1 SSP) je však omnoho podstatnejšie, že pri nich zásadne platí prezumpcia neviny dotknutej osoby, ktorá je vyvrátená až právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím [porov. čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 195 písm. c) SSP]. Zatiaľ čo sankcia je uložená až právoplatným rozhodnutím, povinnosť platiť poistné vzniká priamo zo zákona a rozhodnutie organizačnej zložky žalovanej o jeho predpísaní len deklaruje, že takáto povinnosť vznikla (porov. rozsudok veľkého senátu tunajšieho súdu
sp. zn. 19 SVs 1/2023 a v nadväznosti naň napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 18/2024). Preto nie je možné vidieť podobnosť v otázke premlčania (preklúzie) uloženia sankcie a premlčania predpísania poistného. Obdobné námietky pritom kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti vyhodnotil ako nedôvodné (napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 110/2023). 11.
V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že splatnosť poistného za február 2009 (časovo najstaršieho zo sporného obdobia) podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného v tomto období nastala 8. marca 2009, takže desaťročná premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. uplynula najskôr 8. marca 2019. Poistné bolo predpísané rozhodnutím pobočky 8. januára 2018, teda pred jej uplynutím, a skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie v odvolacom konaní, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, bolo vydané 23. septembra 2022, na to nemá vplyv. Len pre úplnosť treba dodať, že odvolacie konanie bolo prerušené od 5. februára 2018 až do právoplatného skončenia súdneho konania o preskúmanie skoršieho rozhodnutia z 12. decembra 2017, teda do júla 2022. V tejto súvislosti ustanovenie § 193 ods. 6 cit. zák. ustanovuje, že počas prerušenia konania neplynú lehoty podľa tohto zákona.
Pretože však správny súd v súlade so závermi cit. rozsudku veľkého senátu dospel k správnemu záveru, že na zachovanie premlčacej doby postačuje, ak je počas nej vydané rozhodnutie o predpísaní poistného, nie je potrebné sa ďalej zaoberať vplyvom cit. § 193 ods. 6 zákona na samotnú premlčaciu dobu, teda či sa má alebo nemá predĺžiť o obdobie prerušenia.
IV. Záver
12. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal.
14. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. februára 2025