7Ssk/68/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. M. J.L., nar. XX. F. XXXX, bytom J.I. Č.. XXX/.XXI., J., právne zastúpený JUDr. Evaldom Dzurendom, advokátom so sídlom Hlavná č. 19, Prešov, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. konania: OdVS-8-10/2021 zo dňa 14. septembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/190/2021- 157 zo dňa 06.12.2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta . Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Prvostupňovým rozhodnutím Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 281/2015 Z. z.“ alebo „zákon“) prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že v súvislosti s výkonom štátnej služby sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme. V odôvodnení poukázal na zistený skutkový stav, že menovaný dňa 05. apríla 2021 na vojenskej základni v Adaži (Lotyšsko) bol príslušníkmi Vojenskej polície za prítomnosti náčelníka pohotovostnej časti v čase o 7.47 hod. vyzvaný k vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorú odmietol a následne bol vyzvaný na vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, ktoré taktiež odmietol.

Poukázal na § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. .z., podľa ktorého profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo § 78 zákona. Žalobca bol personálnym rozkazom od 03.12.2020 vyslaný podľa § 77 ods. 1 zákona mimo územia Slovenskej republiky na účely plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Lotyšsku. Odo dňa jeho vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky až po ukončenie jeho vyslania sa na odvolateľa vzťahoval zákaz požitia alkoholu po celú dobu vyslania. Nedôvodná je aj námietka, že nebol poučený pred výkonom dychovej skúšky a nemohol vykonať dychovú skúšku zo zdravotných dôvodov a lekárske vyšetrenie na odber krvi neodmietol. Žalovaný poukázal na oznámenie o vykonaní dychovej skúšky z 05. apríla 2021, kde odvolateľ uviedol, že odmieta dychovú skúšku, cíti sa zle, na odber krvi sa nežiada, ani na lekárske vyšetrenie.

4. Správny súd v napadnutom rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného. Z ustanovenia § 134 ods. 2 písm. c) zákona vyplýva povinnosť profesionálneho vojaka nepožívať alkoholické nápoje počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) zákona, pričom nebolo sporné, že žalobca bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia SR práve podľa tohto ustanovenia. Hoci z tohto ustanovenia vyplýva zákaz požívania alkoholu v prípade vyslania mimo územia SR bez ohľadu na služobný čas, neznamená to, že v prípade vyslania mimo územia SR nemá profesionálny vojak stanovený služobný čas, čo vyplýva z § 102, ktoré sa pri aplikácii § 106 ods. 1 písm. g) citovaného zákona a contrario vzťahuje aj na profesionálneho vojaka počas plnenia úloh mimo územia SR. Rozvrhnutie služobného času počas vyslania mimo územia SR na služobný čas, prestávky na odpočinok, osobné voľno, atď. však nemá žiaden vplyv na zákaz požitia alkoholických nápojov počas celého obdobia vyslania. Vzhľadom na to, že počas vyslania

Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania s profesionálnym vojakom. Túto námietku žalobca kvalifikoval v súvislosti s prípadom profesionálneho vojaka S., ktorý je aj naďalej aktívnym profesionálnym vojakom, hoci preukázateľne požil alkoholické nápoje. Správny súd poukázal na to, že vojak S. sa nenachádzal v rovnakej situácii ako žalobca, keď jemu bolo kladené za vinu porušenie povinnosti nepožívať alkoholické nápoje počas vyslania mimo územia SR a žalobcovi nepodrobenie sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. Vojak S. totiž takýto príkaz splnil a podrobil sa uvedenému vyšetreniu. Napokon súd uviedol, že nemožno založiť „prax rovnakého zaobchádzania“ na excese správneho orgánu v inej posudzovanej veci a to ani v prípade, keď by išlo (hypoteticky) o veci naplňujúce znaky „porovnateľnej situácie“.

A žalobca od začiatku tvrdí, že sa takejto vykonanej kontrole nebol povinný podrobiť, pretože žalobca v deň výkonu kontroly nebol a ani nenastupoval na výkon štátnej služby a teda nemohlo dôjsť k porušeniu § 134 ods. 1 písm. n) zákona č. 281/2005 Z. z. Druhou námietkou bolo, že nesúhlasí s právnym posúdením správneho súdu, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Profesionálny vojak S. preukázateľne porušil svoju zákonom stanovenú povinnosť (§ 134 ods. 2 písm. c) zákona) nepožiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia SR, s ktorým zákon spája obligatórne skončenie služobného pomeru prepustením. Žalovaný ho napriek tomu ponechal v aktívnej

6. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14. marca 2023. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/12/2020 zo dňa 25. mája 2022. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v podrobnostiach naň poukázal. Ďalej poukázal na to, že kasačná sťažnosť neobsahuje tvrdenie, ktoré konkrétne ustanovenie zákona žalobca namieta, hoci formálne kasačnú sťažnosť odôvodňuje § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz, ktorým Personálny úrad Ozbrojených síl SR prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 1 písm. n) zákona č. 281/2015 Z. z. z dôvodu, že tento porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka stanovenú v § 134 ods. 1 písm. n) zákona a nepodrobil sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme. Žalobca nastolil základnú otázku, či je možné túto povinnosť vyžadovať aj mimo služobného času, avšak súčasne za situácie, keď je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Žalobca má za to, že v tomto čase túto povinnosť nemá, naopak žalovaný vychádza z toho, že pokiaľ je profesionálny vojak vyslaný mimo územia SR podľa citovaného ustanovenia, je povinný podrobiť sa skúške na alkohol kedykoľvek počas vyslania. 9.

dychovej skúšky. Vyjadril sa tak, že odmieta dychovú skúšku, cíti sa zle, na odber krvi sa nežiada a ani na lekárske vyšetrenie. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporované, v tento deň mal osobné voľno. 10. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či právne posúdenie veci správnym súdom bolo správne, teda či v čase osobného voľna v prípade, ak profesionálny vojak je vyslaný na plnenie úloh mimo územia SR podľa § 77 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z. je povinný podrobiť sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu. Kasačný súd uvádza, že táto základná povinnosť profesionálneho vojaka je priamo naviazaná na jeho základnú povinnosť stanovenú v § 134 ods. 2 písm. c) citovaného zákona časť vety za slovom „alebo“, podľa ktorého profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo podľa § 78.

12. Je teda potrebné odpovedať najmä na otázku, či zákonný zákaz pre profesionálneho vojaka požiť alkoholické nápoje počas vyslania na plnenie úloh mimo územia SR sa vzťahuje aj na dobu mimo služobného času. Túto otázku vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Asan/12/2020 zo dňa 25.05.2022 riešil Najvyšší správny súd SR a preto kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na toto obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť uvádza: „. . . 25.

. .“ 26. Vychádzajúc z gramatického výkladu predmetného ustanovenia kasačný súd konštatuje, že zákaz požitia alkoholických nápojov ako jednu zo základných povinností profesionálneho vojaka zákonodarca výslovne viaže alternatívne s dvoma skutočnosťami - a to so služobným časom profesionálneho vojaka alebo s trvaním vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. V súlade s interpretačným východiskom racionálneho zákonodarcu a uplatňujúc výkladovú zásadu nevytvárania nadbytočných (redundantných) či nepoužiteľných ustanovení (MELZER, F.: Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. 2.

V opačnom prípade by sa rozlišovanie zákonodarcu medzi nimi stalo nadbytočné a nelogické. 27. Prihliadajúc na ďalšie ustanovenia predmetného zákona je zrejmé, že služobný čas je zákonodarcom definovaný ako „časový úsek, v ktorom je profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní povinnosti vyplývajúce z a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, alebo b) vojenského rozkazu, alebo nariadenia veliteľa“ (§ 102 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov). Naproti tomu plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky je celé obdobie vymedzené rozhodnutím príslušného orgánu o vyslaní profesionálneho vojaka mimo územia Slovenskej republiky (§ 77 ods. 1 a § 78 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov) a rozhodnutím o skončení vyslania (§ 77 ods. 2 a 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov).

Je preto namieste odmietnuť argumentáciu sťažovateľa, že zákaz požitia alkoholických nápojov počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky sa vzťahuje len na výkon služobných úloh, resp. trvanie služobného času.“

Uviedol, že zásah do sťažovateľovho práva na súkromie spočívajúci v zákaze požitia alkoholických nápojov aj v čase čerpania dovolenky, pokiaľ k nemu dochádza počas vyslania na plnenie úloh mimo územia SR podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo § 78 zákona, má jednoznačný zákonný základ. Rovnako sa kasačný súd stotožnil s náhľadom žalovaného, že tento zákaz sleduje legitímny záujem na ochrane národnej a verejnej bezpečnosti a na ochrane morálky, ktoré vychádzajú z osobitých špecifík povolania profesionálneho vojaka.

Táto skutočnosť kladie zvýšené nároky na pripravenosť zúčastnených profesionálnych vojakov zapojiť sa do rôznych závažných úloh, prípadne aj bojového charakteru. Kasačný súd pritom považuje za všeobecne známu a nespornú skutočnosť, že alkoholické nápoje majú vplyv na psychickú aj fyzickú stránku osobnosti, pričom negatívne ovplyvňujú spôsobilosť osoby plniť pracovné úlohy, včas a adekvátne sa rozhodovať a pod. Identifikované zvýšené nároky kladené na profesionálneho vojaka pritom nepochybne existujú počas celého trvania zahraničnej misie, teda aj vrátane čerpania dovolenky, počas ktorej môže byť profesionálny vojak kedykoľvek z dovolenky odvolaný a priamo nasadený (§ 109 ods. 8 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov). 32.

Je preto legitímnym rozhodnutím (odôvodneným tak ochranou národnej bezpečnosti ako aj ochranou morálky) zákonodarcu, pokiaľ profesionálnemu vojakovi v takomto postavení uloží povinnosť zdržať sa, počas časovo limitovaného obdobia trvania tohto vyslania, požívania alkoholických nápojov. A to osobitne s ohľadom na ich negatívny vplyv na správanie sa a rozhodovanie fyzických osôb. Vyššie uvedené môže byť osobitne žiadúce pri vyslaní na plnenie úloh do krajín, kde je požívanie alkoholu v rozpore s kultúrnymi zvyklosťami danej krajiny, či priamo s jej právnym poriadkom.“

16. Ak teda vojak má túto základnú povinnosť nepožívať alkoholické nápoje počas celej doby vyslania mimo územia SR, rovnaká povinnosť ho zaťažuje aj čo sa týka podrobenia sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme. Uvedené vyplýva zo slovného spojenia v § 134 ods. 1 písm. n) zákona „v súvislosti s výkonom štátnej služby“, čo pri vojakovi vyslanom na plnenie úloh mimo územia SR znamená hocikedy počas vyslania.

Pokiaľ teda žalovaný žalobcu požiadal o podrobenie sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme aj počas služobného voľna, žalobca mal povinnosť sa tomuto vyšetreniu podrobiť. Pokiaľ tak neučinil, porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka stanovenú v § 134 ods. 1 písm. n) citovaného zákona.

Právo žalovaného požadovať kontrolu na zistenie alkoholu v organizme totiž korešponduje so žalobcovou povinnosťou sa takejto kontrole podrobiť. Pokiaľ žalovaný má právo kontrolu požadovať, žalobca má povinnosť sa kontrole podrobiť. Žalobca tak vyčíta správnemu súdu to posúdenie veci, ktoré však sám uvádza ako podstatné. Takáto sťažnostná námietka nemôže byť dôvodná. Samotný právny názor žalobcu, že nemal povinnosť kontrole sa vôbec podrobiť, pretože nebola vykonaná v služobnom čase, bol ako nedôvodný vyhodnotený v odôvodnení

právnymi normami a môžu konať len spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Žalobca teda nemohol predpokladať, že aj v jeho prípade bude rozhodované mimo týchto mantinelov, ale naopak musel očakávať, že zákon bude naplnený. Čo sa týka konania správnych orgánov voči vojakovi S., pokiaľ došlo k excesu pri aplikácii právnych noriem, teda hoci existoval dôvod obligatórneho prepustenia zo služobného pomeru, nestalo sa tak, toto konanie žalovaného nie je predmetom tohto súdneho konania a preto nemôže byť vyhodnotené. Zásada rovnakého zaobchádzania však vo vzťahu k žalobcovi porušená nemohla byť, keďže žalobca nemal zákonný nárok na takéto zaobchádzanie. Poukazovanie na porušenie zákona s tým, že žalobca sa taktiež dožaduje rovnakého porušenia zákona, je v rozpore s ústavným princípom zakotveným v článku 2 ods. 2 Ústavy SR a je preto neprijateľné.

20. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 169 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný ako úspešný účastník konania má právo na náhradu jeho trov, avšak súd mu náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 169 - výnimočnosť situácie. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 28. mája 2024