7Ssk/69/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Z. XXX/XX, XXX XX Z. C., právne zastúpený advokátom JUDr. Ľudovítom Surmom, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.03.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-44Sa/7/2022 - 75 zo dňa 29.04.2025, takto

rozhodol:

Rozsudok

Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-44Sa/7/2022 - 75 zo dňa 29.04.2025 sa zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Predmet konania

Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“, resp. „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi invalidný dôchodok od 04.09.2020 v sume 303 eur mesačne, ktorý bol s poukazom na § 82 a 293dx zák. o soc. poistení zvýšený od 01.01.2021 na sumu 310,90 eur mesačne. Prvostupňový správny orgán s poukazom na § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení skonštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok pre fyzickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt dovŕšením 18-teho roku veku, teda od 04.09.2020. Ďalej uviedol, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu v porovnaní so zdravou osobou je 70 %, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava posudkom zo dňa 09.06.2021.

skrátením Achilových šliach. Účastník konania je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

poistenia získal po dátume vzniku invalidity, preto ho nie je možné zhodnotiť (nemá vplyv) na sumu invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 cit. zákona. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/6/2017 a sp. zn. 9So/127/2009.

III. Konanie pred správnym súdom

5. Správny súd skonštatoval, že medicínska podmienka priznania invalidného dôchodku - invalidita žalobcu, nebola medzi účastníkmi sporná. Žalobca sa stal v zmysle záverov posudkových lekárov invalidným už od narodenia. Pokiaľ žalobca splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka (do 16. roku veku), rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky (do 16. roku veku) a nie obdobie, v ktorom bolo zaňho zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Vzhľadom na túto skutočnosť, potom i napriek tomu, že žalobca podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020, teda po vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku zo sumy, ktorú za toto obdobie žalobca zaplatil. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 cit. zákona o soc. poistení s tým, že získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma. 6. K námietke žalobcu o zaujatosti posudkových lekárov z dôvodu ich zamestnaneckého vzťahu k žalovanej správny súd poukázal na § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Zákonodarca počítal s tým, že zdravotný stav fyzickej osoby bude skúmať práve posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Zástupca žalobcu iné dôvody zaujatosti posudkových lekárov a dôkazy na preukázanie prípadnej zaujatosti v konaní neuviedol. Záverom správny súd citoval z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/153/2023 zo dňa 29.11.2024, v ktorom tento súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku sťažovateľky o absencii podpisu posudkového lekára na posudku. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.

9. Sťažovateľ uviedol, že žalovaná nesmie určiť deň vzniku invalidity ku dňu narodenia z dôvodu, že právny poriadok uvedené zakazuje a takýmto určením došlo k porušeniu základných práv žalobcu a medzinárodných dohovorov. Správny súd sa touto námietkou vôbec vecne nezaoberal s tým, že sa nemusí zaoberať všetkými žalobnými bodmi. To, či je prípustné určiť deň vzniku invalidity pred dňom ukončenia povinnej školskej dochádzky je právnou, nie medicínskou otázkou a má sa s ňou vysporiadať súd. Sťažovateľ považuje tento postup správneho súdu za porušenie práva na spravodlivý proces. 10. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 27.06.2025, sťažnostné dôvody sťažovateľa nepovažovala za opodstatnené. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia sťažovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, preto nebol dôvod na ďalšie dokazovanie.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (29.03.2022) ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 153 ods. 8 cit. zákona posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Podľa § 189 ods. 1 cit. zákona o ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.

21.11.2025. 14. Z administratívneho spisu žalovanej kasačný súd zistil, že preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol sťažovateľovi priznaný od 04.09.2020 invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dx zákona o sociálnom poistení v sume 303 eur mesačne a od 01.01.2021 podľa § 82 a § 293dx cit. zákona v sume 310,90 eur mesačne, a to z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 09.06.2021, ktorý je ako originál súčasťou posudkového spisu. Z lekárskej správy - zápisnice o ústnom pojednávaní z toho istého dňa, ktorej súčasťou je odborný posudok o invalidite, je zrejmé meno posudkového lekára, ktorý zdravotný stav sťažovateľa posúdil. Podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 15.03.2022, ktorý sa v posudkovom spise nenachádza a v

15. Kasačný súd v súlade so správnym súdom konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a odkedy. Táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe - zápisnici o ústnom pojednávaní, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.

Je teda potrebné mať za preukázané, že konkrétny odborný posudok vyhotovil práve posudkový lekár, pričom táto informácia musí byť overiteľná z administratívneho spisu. 17. Kasačný súd sa v tomto smere neodkláňa od ustálenej rozhodovacej praxe. Ustálená súdna prax zastáva názor, že nie je bez ďalšieho dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, ak výtlačok odborného posudku doručený ako príloha rozhodnutia žalovanej nie je podpísaný a opatrený pečiatkou, ak originál tohto posudku je založený v administratívnom spise, je riadne podpísaný posudkovým lekárom a opatrený odtlačkom jeho úradnej pečiatky (pozri napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7Ssk/41/2021). Od tejto požiadavky by bolo prípadne možné upustiť v tom prípade, ak by obsah odborného posudku vôbec nebol medzi účastníkmi sporný, teda keby žalobca nenamietal určenú mieru poklesu zárobkovej činnosti ani dátum prípadného vzniku invalidity. Inak povedané, ak by aj bola vada neuvedenia označenia posudkového lekára zistená, v tomto prípade by išlo len o formálnu vadu, keďže ani doplnenie označenia posudkového lekára by nič nezmenilo na obsahu posudku.

V predloženom administratívnom spise sa však takýto odborný lekársky posudok (s označením posudkového lekára) nenachádza. Samotná kópia odborného posudku, nachádzajúca sa v dávkovom spise, označenie posudkového lekára neobsahuje a v posudkovom spise sa nenachádza ani lekárska správa - zápisnica o ústnom pojednávaní podľa § 189 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nie je tak zrejmé, kto odborný posudok vypracoval. Pritom zodpovedanie tejto otázky by malo z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplývať. Administratívny spis, ktorý bol predložený správnemu súdu, je tak neúplný. Za týchto okolností sa mal správny súd touto vadou zaoberať a vyhodnotiť ju v odôvodnení rozsudku, a to aj keby na ňu neupozornil žalobca v konaní pred správnym súdom.

Na túto skutočnosť však v ďalšom konaní ani v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereflektoval a bez ďalšieho vychádzal z neúplnej kópie tohto posudku (z ktorej nie je zrejmé, či bol vyhotovený posudkovým lekárom) ako zo zákonného dôkazu. Správny súd tak vec nesprávne právne posúdil [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď svoje závery o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia založil na dôkaze, ktorý sa v administratívnom spise

za predčasné. 20. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že žalovaná na výzvu kasačného súdu predložila kasačnému súdu posudkový spis, ktorý nepodporuje tvrdenie žalovanej, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára. Žalovaná ani vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti k tejto sťažnostnej námietke nezaujala žiadne konkrétne stanovisko, ktorým by námietky sťažovateľa v tomto smere vyvrátila.

V Bratislave dňa 17. decembra 2025