7Ssk/70/2021

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 28Sa/13/2020 - 49 zo dňa 9. júla 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 09. 2020 vo vzťahu k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku. 2. Správny súd konštatoval, že žalovaná správne skúmala, či bolo žalobcovi možné zvýšiť dôchodkovú dávku - invalidný dôchodok podľa predchádzajúcich predpisov - zákona č. 100/1988 Zb., na základe ktorého bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 04. 08.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podaním zo dňa 13. 08. 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 9. Sťažovateľ namieta, že správny súd a žalovaná nevzali pri rozhodovaní do úvahy judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa poberateľov výsluhového príspevku (príspevku za službu). Poukázal, že existuje viacero judikátov v prípadoch, keď pre výpočet dôchodkovej dávky žalovaná musela zahrnúť do obdobia poistenia aj tzv. zvyškovú dobu služby, pretože pre výšku výsluhovej dávky sa zhodnocujú len celé roky služby a žiadateľ poberá „klasický výsluhový dôchodok“, t. j. získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. 10. Sťažovateľova dávka bola priznaná a vypočítaná v roku 1989 ako „štátna dávka“, ktorá nebola súčasťou dôchodkového systému podľa zákona č. 100/1988 Zb. a ktorá sa v súbehu so zárobkovou činnosťou krátila prípadne až zastavila. Sťažovateľ nezískal nárok na výsluhový dôchodok, ale len na štátnu dávku, ktorá sa považuje za výsluhový dôchodok (z dôvodov valorizácie a ďalšej výplaty). Preto nezískal dobu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok, o čom podľa sťažovateľa svedčí aj to, že výsluhový dôchodok by mu nebol priznaný, ak by oň požiadal a uplatnil svoj nárok. Sťažovateľ skončil služobný pomer vojaka z povolania a nie službu profesionálneho vojaka, ako to uvádza správny súd a žalovaná ešte pred vznikom osobitného systému, t. j. pred 01. 05. 1998. 11. Záverom dodal, že ako poberateľ príspevku za službu (výsluhový príspevok) nevykonával dobu služby v rozsahu pre nárok na výsluhový dôchodok a do doby poistenia sa započítava celá doba služby. Kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. 14. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 15. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 16. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. 17. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 28Sa/13/2020 - 49 zo dňa 9. júla 2021, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobcu. 18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu. 19. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 18. 09. 2020, ktorým bolo podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietnuté odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovni, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 07. 2020. Potvrdeným rozhodnutím žalovanej bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi bola zamietnutá žiadosť zo dňa 29. 06. 2018 o prepočítanie sumy invalidného dôchodku. Uvedeným rozhodnutím žalovaná vykonala rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/1/2019-54 zo dňa 05. 03. 2020.

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

22. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 23. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu vojakom prepusteným podľa § 26 ods. 2 písm. f) alebo vojakom, ktorých služobný pomer zanikol odňatím vojenskej hodnosti alebo vyslovením jej straty, priznať príspevok, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom od 01. 01. 1979 do 13. 03. 1990, základná výmera za 20 rokov služby v ozbrojených silách tvorí 30 % základu. K základnej výmere sa pripočítavajú za 21. a každý ďalší rok služby 2 % základu. Najvyššia percentná výmera príspevku tvorí 55 %

29. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení účinnom od 01. 05. 1998 do 30. 06. 1999, výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona.

Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. 31. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 27. 11. 2003 do 31. 12. 2003, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného

33. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

35. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01. 07. 1999 do 21. 12. 1999, profesionálnemu vojakovi sa na určenie výšky invalidného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak profesionálnemu vojakovi bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

37. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané nasledovné skutočnosti. Sťažovateľ poberal odo dňa 01. 09. 1989 príspevok za službu v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“). Pričom z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 19. 12. 2013 vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný príspevok za službu/výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, od júla 2010 bol vyplácaný v sume 662,08 eur mesačne.

38. Sťažovateľ bol zároveň od 04. 08. 1999 uznaný za invalidného v zmysle § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 10. 1999. Posudok zo dňa 28. 11. 2005 určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u sťažovateľa o 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V čase vzniku nároku sťažovateľa na invalidný dôchodok, t. j. ku dňu 04. 08. 1999 platil zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý nadobudol účinnosť 01. 05. 1998 a stanovil rozsah služby potrebný na nárok na výsluhový dôchodok v § 26 na dobu najmenej 20 rokov.

39. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporným, že sťažovateľ je poberateľom príspevku za službu/výsluhový príspevok od 01. 09. 1989 a od 04. 08. 1999 poberateľom invalidného dôchodku. Sťažovateľ sa domáhal prepočítania sumy invalidného dôchodku so zohľadnením obdobia jeho vojenskej služby, ktorá mu podľa jeho názoru nebola zohľadnená pri nároku na invalidný dôchodok, resp. určení jeho

Príspevok za službu zmenil svoj názov novelou zákona č. 76/1959 Zb. - konkrétne zákonom č. 226/1992 Zb., a to tak, že bol pomenovaný ako výsluhový príspevok a považovaný za peňažnú dávku. Od tohto momentu teda hovoríme v prípade príspevku za službu ako o výsluhovom príspevku. Pre úplnosť je potrebné dodať, že nárok na príspevok za službu (výsluhový príspevok) patril vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až e) zákona č. 76/1959 Zb., ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a pri prepustení dosiahli vek aspoň 40 rokov. Tieto skutočnosti nie sú sporné v žalobcovom prípade. Nárok na uvedený príspevok za službu mu vznikol, vzhľadom na to, že vykonával službu v ozbrojených silách 24 rokov a 249 dní.

Zároveň z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 04. 10. 1999 vyplýva, že na uvedený príspevok za službu bola zhodnotená doba od 01. 01. 1965 do 31. 08. 1989, tzn. že pokrýva celé obdobie služby sťažovateľa. Kasačný súd tak námietky sťažovateľa, že mu nebola zhodnotená celá doba služby považuje za nedôvodné. Zároveň na základe vyššie citovaných ustanovení zákona č. 76/1959 Zb. a s podporou právnej úvahy správneho súdu, kasačný súd konštatuje, že v danej veci je potrebné rozlišovať medzi nárokom osoby na určitú dávku a spôsobom výpočtu tejto dávky. V danej veci bolo nepochybne preukázane, že pri zohľadnení nároku na príspevok za službu sťažovateľovi bolo zhodnotené obdobie od 01. 01. 1965 do 31. 08. 1989. Samotný výpočet sumy príspevku za službu je založený v prvom rade na určení základu pre výpočet príspevku za službu až následne na výpočte základnej výmery príspevku za službu, ktorá je odvodená od odslúžených rokov služby. V čase posudzovania nároku a výpočtu sumy príspevku za

Obdobne námietky vo vzťahu k započítaniu „zostatkovej doby služby“ - 249 dní v danom prípade nebolo možné zhodnotiť, keďže na základe vyššie uvedeného aj tieto dni boli zhodnotené pre nárok sťažovateľa na príspevok za službu.

Obdobne aj prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. zákonodarca už nerozlišoval medzi výsluhovým príspevkom a výsluhovým dôchodkom, ale § 125 ods. 13 predmetného zákona ustanovoval, že výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/ 1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

42. Podstatné pre posúdenie, či dobu služby profesionálneho vojaka možno zahrnúť aj pri výpočte sumy invalidného dôchodku, je skutočná doba služby. Na určenie výšky invalidného dôchodku sa policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok v zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý bolo potrebné aplikovať na sťažovateľovu vec s odkazom na § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

55 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR sa nestotožnil s argumentáciou, v zmysle ktorej ústavná nekonformita napadnutej právnej úpravy spočíva v tom, že nezohľadňuje doby služby policajtov a profesionálnych vojakov (hodnotené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia formou zhodnotenia doby služby) ako obdobia dôchodkového poistenia aspoň na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

Postup žalovanej v tomto smere, kasačný súd rovnako považuje za správny. Obdobný názor konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 10Sk/7/2017, v ktorom uviedol, že „na určenie nároku na invalidný dôchodok nie je možné započítať dobu výkonu služby, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru týkajúcu sa starobného dôchodku. Pretože invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru č. 128, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v

rozhodné. Kasačný súd tak dodáva z dôvodu, že sťažovateľ poukazuje na rozhodnutia, ktoré sa v prevažnej miere týkali priznania a výpočtu starobného dôchodku, pričom prejednávaný prípad sa týka invalidného dôchodku. Nárok a určenie sumy týchto dôchodkových dávok je rozdielny, odhliadnuc od toho, že v prípade starobného dôchodku je možné aplikovať aj Dohovor č. 128, ktorým je možné krátiť a zastaviť starobný dôchodok, čo však v prípade invalidného dôchodku nie je možné. Zároveň rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje sťažovateľ sa týkajú okrem iného najmä policajtov - vo vzťahu k im priznaným príspevkom za službu, ktoré však boli priznané na základe inej právnej úpravy, konkrétne zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Príspevok za službu v danom prípade je založený na inej právnej úprave

47. Vo svetle vyššie uvedenom, kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výrokov rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

49. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.