7Ssk/70/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100161.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 16Sas/1/2024
- IČS
- 0824100161
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: A.. D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX/X, Y. nad G., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Legal s.r.o., so sídlom Vajanského č. 384/12, Lutila, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 5950 - 2/2024 - BA zo dňa 24.01.2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Sas/1/2024-66 zo dňa 09.04.2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Sas/1/2024-66 zo dňa 09.04.2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia číslo: 5950 - 2/2024 - BA zo dňa 24.01.2024 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom číslo: 200 - 007317 - CA01/2023 zo dňa 14.11.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).
II. Administratívne konanie
2. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom rozhodla, že žalobkyňa podľa § 30 písm. a), § 31 ods. 1 písm. a) a § 31 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na materské v období od 05. septembra 2023 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. V odôvodnení uviedla, že žalobkyňa nie je nemocensky poistená ani ako zamestnanec, ani ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej „SZČO“), ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, a ani jej ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky neplynula ochranná lehota. Naposledy bola nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa Základná škola s materskou školou, Stará Kremnička a nemocenské poistenie zaniklo dňa 24.11.2021. Preto jej materské ako dávka nemocenského poistenia nepatrí. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení podrobne rozobrala podmienky vzniku nároku na materské ako dávky nemocenského poistenia pri jednotlivých subjektoch nemocenského poistenia, a to pri zamestnancovi, pri SZČO, pri dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a z dôvodu uplynutia ochrannej lehoty. Konštatovala, že nemocenskú dávku poskytovanú z nemocenského poistenia možno priznať len za predpokladu, že žiadateľ o túto dávku je v deň vzniku dôvodu na túto dávku nemocensky poistený alebo mu v tento deň plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Bez ohľadu na to, z akého poistného vzťahu je nárok na nemocenskú dávku uplatnený, resp. posudzovaný, základným predpokladom vzniku nároku na ňu (vrátane materského) je existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia. Žalobkyňa nebola nemocensky poistená ako zamestnanec, pretože jej nemocenské poistenie zaniklo dňa 25. novembra 2021, čo je deň prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, keďže 31.08.2022 ukončila pracovný pomer, a nasledujúci deň povinné nemocenské poistenie nebolo obnovené. Ku dňu 05. septembra 2023, teda v deň vzniku nároku na materské, netrvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca, ani k tomuto dňu neplynula ochranná lehota po zániku tohto nemocenského poistenia, žalobkyňa nebola ani povinne nemocensky poistená ako SZČO a ani dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Sociálna poisťovňa nezúžila pojem poistenec podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ako sa mylne domnieva účastníčka, pretože materské sa poskytuje práve z nemocenského poistenia. Z dôchodkového poistenia sa poskytujú iné dávky a to dôchodkové dávky a tým, že bola povinne dôchodkovo poistená, nesplnila podmienku nemocenského poistenia a preto je dávka nemocenského poistenia nepatrí. Text právnych noriem je jednoznačný a určitý a zodpovedá aj zmyslu a účelu právneho predpisu. Pobočka nerozhodla na základe zvykového práva ako to tvrdí účastníčka, ale na základe zákona, podľa ktorého nesplnila všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku.
III. Konanie na správnom súde
4. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že ustanovenie zákona o sociálnom poistení, týkajúce sa nemocenskej dávky materské (§ 48 ods. 1 cit. zák.), nemožno vnímať tak, že by malo prednosť pred ustanoveniami týkajúcimi sa všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky (§ 30 až 32 cit. zák.). K tvrdeniu žalobkyne, že postačuje, aby bola v čase podania žiadosti o materské dôchodkovo poistená, a teda poistenkyňou zmysle § 6 ods. 1 zákona, uviedol, že táto argumentácia je vytrhnutá z kontextu znenia zákona. § 6 ods. 1 definuje pojem poistenec, ktorým je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Bolo preto nesprávne tvrdenie žalobkyne založené na tom, že je osobitným subjektom - poistenkyňou, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa s odkazom naplnenie definície poistenca z dôvodu, že je dôchodkovo poistená. Zákon osobný rozsah dôchodkového poistenia definuje s ohľadom na poskytovanie dôchodkových dávok za podmienok ustanovených zákonom a z dôchodkového poistenia. Ani podmienka nemocenského poistenia v rozsahu najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nebola splnená, pretože jej zaniklo 25.11.2021 a dieťa porodila 13.10.2023. Materské ako nemocenská dávka sa poskytuje zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, teda fyzickým osobám zúčastneným na niektorej časti systému nemocenského poistenia. Použitie pojmu poistenkyňa v § 48 ods. 1 nemožno vykladať tak, že sa môže jednať o akéhokoľvek poistenca podľa § 6 ods. 1 bez ohľadu na charakter poistenia, teda napríklad o osobu, ktorá je len dôchodkovo poistená.
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala právne posúdenie veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd nesprávne posúdil, že nesplnila podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, keď nezohľadnil § 49a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, že do rozhodujúceho obdobia sa započíta aj trvanie rodičovskej dovolenky. Ďalej spochybnila záver správneho súdu, že nemocenské poistenie má svojich adresátov stanovených v § 30 až 32 citovaného zákona. Je pravda, že zákon poskytuje definíciu každého z týchto subjektov a sťažovateľka nie je ani jedným z nich. Ak teda nie je takou osobou, povinnosť byť v ochrannej lehote či povinnosť byť nemocensky poistená sa na ňu nevzťahuje. Je nezákonné požadovať od nej splnenie podmienok, ktoré sú adresované určitým subjektom a ona nie je ani jedným z týchto subjektov. Pritom § 48 ods. 1 zákona jej nárok na materské priznáva, pričom poukázala na minulý čas použitý v tomto ustanovení pri slovnom spojení „bola nemocensky poistená“. Poukázala na § 6 ods. 1 citovaného zákona s tým, že tam uvedené subjekty sa všetky považujú za poistenca. Ak je teda v paragrafe 48 ods. 1 uvedený pojem „poistenkyňa“, je ním fyzická osoba, ktorá je nemocensky alebo dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Žalobkyňa je poistencom podľa zákona ako celku. Z rozsudku nevyplýva, prečo súd zúžil výklad pojmu poistenkyňa len na osoby nemocensky poistené, keďže zo znenia § 6 ods. 1 vyplýva iná definícia. Z textu dôvodovej správy k § 48 ods. 1, na ktorú poukázal správny súd nevyplýva, že musí byť nemocensky poistená aj v čase uplatnenia nároku na materské. Napokon namietla diskrimináciu oproti ostatným poistenkyniam tým, že mala dojednaný pracovný pomer na dobu určitú a ten počas čerpania rodičovskej dovolenky zanikol. Dostala sa tak oproti iným poistenkyniam do horšej ekonomickej situácie. Priznanie materského nemusí byť ani diskriminačné voči iným poistenkyniam, pretože by bol naplnený účel sociálneho poistenia, keďže by sa jej poskytla náhrada príjmu v čase, kedy pre starostlivosť o dieťa nemohla vykonávať pracovný pomer. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné priznať úspech.
8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní materského žalobkyni z dôvodu, že v čase uplatnenia tejto dávky nemocenského poistenia nebola nemocensky poistená. Žalobkyňa v prvom rade namietala, že postačuje, aby bola poistená podľa zákona o sociálnom poistení dôchodkovo poistená, keďže § 48 ods. 1 citovaného zákona uvádza len pojem „poistenkyňa, ktorá je tehotná“, pričom obe podmienky splnila. 9.
Z administratívneho spisu vyplýva tento skutkový stav: Žalobkyni dňa 15.10.2018 vznikol pracovný pomer so zamestnávateľom Základná škola s materskou školou, Stará Kremnička a tým jej vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Dňom 25.11.2021 došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Následne dňa 31.08.2022 bol ukončený pracovný pomer žalobkyne so svojím zamestnávateľom. Ku dňu 05.09.2023 si uplatnila nárok na materské.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k tomuto dňu nebola povinne ani dobrovoľne nemocensky poistená ani jej neplynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia, ale bola povinne dôchodkovo poistená. 10. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 24.01.2024 (vydanie preskúmavaného rozhodnutia) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto
zákona. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) citovaného zákona z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; do obdobia podľa prvej časti vety sa započítava doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania.
Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia. Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
11. V prvom rade je potrebné zodpovedať na právnu otázku, ktorú nastolila žalobkyňa v správnej žalobe aj v kasačnej sťažnosti, či pre vznik nároku na dávku nemocenského poistenia je potrebné, aby bol žiadateľ o dávku nemocensky poistený alebo postačuje, aby bol poistený iným spôsobom podľa zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení v § 6 uvádza, že poistenec je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Tento paragraf uvádza definíciu poistenca tak, že fyzická osoba môže byť poistená viacerými druhmi sociálneho poistenia: nemocenským, dôchodkovým a poistením v nezamestnanosti. Jedná sa o príklad poistného vzťahu, keď pri vzniku určitej poistnej udalosti (v prostredí zákona o soc. poistení sociálnej udalosti) vzniká poistencovi právo na plnenie (dávku) z toho poistenia, ktoré túto poistnú (sociálnu) udalosť odškodňuje. Uvedené vyplýva z § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5 cit. zák., podľa ktorého z každého druhu sociálneho poistenia má poistenec nárok na inú dávku.
12. V prípade nemocenského poistenia ide o zákonom (§ 13 ods. 1 cit. zák.) taxatívne vymenované nemocenské dávky: nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské a materské . Poistnou (sociálnou) udalosťou v prípade dávky materského je podľa § 2 písm. a) cit. zákona strata alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti alebo zabezpečenie príjmu v dôsledku materstva. To isté ustanovenie tiež uvádza, že túto dávku poskytuje nemocenské poistenie (ako druh sociálneho poistenia).
13. Z gramatického aj logického výkladu týchto ustanovení potom vyplýva, že nemocenská dávka sa poskytuje len z nemocenského poistenia (a nie z iného druhu sociálneho poistenia) a poskytuje sa len tej osobe, ktorá je nemocensky poistená, resp. jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Na účely poskytovania dávok nemocenského poistenia bude poistencom podľa § 6 ods. 1 zák. o soc. poistení len takáto osoba, pretože inak by dávka nemohla byť poskytnutá práve z nemocenského poistenia.
14. Ktoré osoby môžu alebo musia byť nemocensky poistené, stanovuje § 14 cit. zák. o osobnom rozsahu nemocenského poistenia. Z neho vyplýva, že zákonodarca rozdelil tieto osoby na dve skupiny: povinne nemocensky poistené osoby (zamestnanci a SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Iná osoba ako uvedená v osobnom rozsahu nemocenského poistenia nie je nemocensky poistená. To znamená, že takáto osoba nie je povinná platiť poistné, avšak tiež to znamená, že nemá právo na prípadné plnenia z toho druhu sociálneho poistenia, teda na dávky nemocenského poistenia.
15. Tá skutočnosť, že nemocenská dávka sa poskytuje z nemocenského poistenia, vyplýva aj z § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Zákonodarca tu výslovne uvádza, že pre nárok na nemocenskú dávku je potrebné splniť podmienku nemocenského poistenia, a nie iného druhu sociálneho poistenia, napríklad dôchodkového poistenia, ako tvrdí žalobkyňa. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že žalobkyni nevznikol nárok na dávku nemocenského poistenia, pretože v čase uplatnenia tohto nároku nebola nemocensky poistená ani jej neplynula ochranná lehota z tohto poistenia.
16. Sťažnostné námietky žalobkyne sú v plnom rozsahu nedôvodné. Pokiaľ uvádzala, že správny súd nesprávne posúdil podmienku získania 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, toto posúdenie správneho súdu je nadbytočné vzhľadom na to, že nebola splnená základná všeobecná podmienka pre vznik nároku a to trvanie nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty po jeho zániku, v čase uplatnenia nároku na materské. Hoci by aj bola splnená táto osobitná podmienka, neskúma sa v prípade, ak všeobecná podmienka vzniku nároku splnená nie je.
17. S námietkou, že žalobkyňa má nárok na dávku nemocenského poistenia z jej povinného dôchodkového poistenia, sa už kasačný súd vysporiadal v odôvodnení vyššie. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvádza slovné spojenie „bola nemocensky poistená“, t. j. minulý čas, uvedené neznamená, že adresátom tejto dávky môže byť osoba, ktorá bola len v minulosti nemocensky poistená, ako sa to snaží žalobkyňa navodiť. Tento minulý čas sa totiž vzťahuje na splnenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia pred pôrodom, čo sa dá zistiť len do minulosti.
Pre splnenie podmienky trvajúceho nemocenského poistenia v čase žiadosti o materské (alebo plynutia ochrannej lehoty po jeho zániku) je podstatné slovné spojenie „poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa“, ktorým sa toto ustanovenie začína, z čoho vyplýva, že sa musí jednať o niektorú z poistenkýň spadajúcu pod osobný rozsah nemocenského poistenia stanovený v § 14 citovaného zákona, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa.
18. Nie je dôvodná ani námietka, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne, že v prípade pojmu poistenkyňa sa môže jednať o akéhokoľvek poistenca podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Hoci žalobkyňa namietala nedostatok dôvodov rozsudku správneho súdu, napriek tomu bola schopná voči jeho právnym záverom vzniesť konkrétne sťažnostné námietky a už táto skutočnosť svedčí o tom, že jeho odôvodnenie bolo dostatočne jasné a zrozumiteľné.
19. Nesprávny právny názor zaujala žalobkyňa aj keď tvrdila, že pokiaľ §§ 30 až 32 zákona o sociálnom poistení uvádzajú len určitých presne určených adresátov a ona takým adresátom nie je, nemusí splniť tam uvedené podmienky a napriek tomu jej patrí dávka nemocenského poistenia. Paragrafy 30 až 32 zákona stanovujú takzvané všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky pre jednotlivé skupiny poistencov vymedzené v osobnom rozsahu nemocenského poistenia (§ 14 cit. zák.). Ako už bolo uvedené v bode 14. tohto rozsudku, iné osoby, ako uvedené v týchto ustanoveniach, nie sú poistené v tomto druhu sociálneho poistenia a preto ak žalobkyňa nepatrí ani do jednej tejto skupiny, nemôže jej nárok na poistné plnenie z toho druhu poistenia vzniknúť (nesplnila všeobecné podmienky vzniku nároku).
Je možné dať jej za pravdu len v tom, že nemožno od nej vyžadovať splnenie týchto podmienok, avšak s tým výsledkom, že ako osobe nezaradenej do žiadnej zákonom predpokladanej skupiny jej dávka nemôže patriť. 20. Napokon k tvrdeniu žalobkyne, že je oproti ostatným poistenkyniam diskriminovaná preto, že hoci bola potrebný počet dní nemocenského poistenia poistená, nárok na materské nemá, kasačný súd konštatuje, že podstatou diskriminácie je rozdielne zaobchádzanie s osobami v rovnakej situácii, pričom rovnakého zaobchádzania s rozdielnymi osobami sa nemožno dožadovať. Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje diskrimináciu od toho, že je v horšej ekonomickej situácii len preto, že mala dojednaný pracovný pomer na dobu určitú, ktorý jej pred dňom uplatnenia nároku zanikol, porovnáva svoju situáciu s poistenkyňami, ktorým takto pracovný pomer nebol ukončený, čo zjavne nie je rovnaká situácia, v akej sa ocitla práve ona. Okrem toho neuvádza, že by sa v prípade rovnakom ako jej prípad inej fyzickej osobe priznalo materské. 21.
Kasačný súd dodáva, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že by bol naplnený účel sociálneho poistenia, keby jej bola poskytnutá náhrada príjmu v čase, kedy pre starostlivosť o dieťa nemôže vykonávať pracovný pomer, aj táto námietka je nedôvodná. Sama žalobkyňa
poukazuje na účel sociálneho poistenia, ktoré je poistením pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti alebo na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti (§ 2 zákona o sociálnom poistení). Ak však žalobkyňa nie je poistená konkrétnym druhom sociálneho poistenia, z ktorého sa žiadaná dávka poskytuje, v tom prípade je zníženie príjmu v dôsledku materstva iba životnou udalosťou nepokrytou poistením, a nie sociálnou udalosťou v zmysle zák. o soc. poistení. Argumentácia účelom poistenia u osoby nepoistenej na konkrétnu sociálnu udalosť je právne irelevantná.
VI. Záver
22. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že žalovaná rozhodla zákonne, keď žalobkyni nepriznala nárok na materské, pretože v čase uplatnenia nároku na materské nebola nemocensky poistená. Z tohto dôvodu kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku.
VII. Trovy kasačného konania
23. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že jej náhrada nebola priznaná, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP), preto o náhrade trov nebolo rozhodované. 24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 17. decembra 2025