← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·20. 12. 2023

7Ssk/71/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:5022200635.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
22Sa/25/2022
IČS
5022200635
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: M. W., I.. XX.XX.XXXX, G. B. G. XXX, XXX XX G., aktuálne bytom N. X, XXX XX N. - N., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia číslo: CA2/OPPKPČ/SOC/2021/51370-11, č.z. 2021/190791 zo dňa 13.09.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sa/ 25/2022 - 19 zo dňa 26. januára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu

1. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 22Sa/25/2022 - 19 zo dňa 26. januára 2023, (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) žalobu odmietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania dvoch rozhodnutí Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina a dvoch rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čadca. Krajský súd uznesením č.k. 22Sa/4/2022 zo dňa 23.11.2022 žalobu v časti konania o preskúmanie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca CA2/OPPKPČ/SOC/2021/51370-11, č.z. 2021/190791 zo dňa 13.09.2021 vylúčil na samostatné konanie. 3. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že vyššie uvedené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čadca bolo žalobcovi doručené dňa 23.09.2021. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca proti tomuto rozhodnutiu v súlade s poučením, ktoré je jeho súčasťou, podal odvolanie. Uviedol, že podanie odvolania žalobca netvrdil ani v podanej správnej žalobe. Túto skutočnosť mal krajský súd preukázanú aj z vyjadrenia žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe vo vzťahu k vyššie uvedenému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čadca uviedol, že po preskúmaní spisovej dokumentácie bolo zistené, že žalobca M. W. nepodal proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 13.09.2021 odvolanie, a preto toto rozhodnutie nebolo predmetom preskúmavania jeho zákonnosti druhostupňovým správnym orgánom (žalovaným).

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2021. Konanie vo veci tak bolo ukončené prvostupňovým rozhodnutím, a preto žalovaný správny orgán navrhuje konanie vo veci tejto správnej žaloby uznesením zastaviť, nakoľko žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby riadny opravný prostriedok (nepodal odvolanie). Krajský súd konštatoval, že vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu, ktorého preskúmania sa žalobca podanou žalobou domáha, absentuje rozhodnutie alebo opatrenie správneho orgánu, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov uplatnených žalobcom.

4. Krajský súd citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 202 ods. 2 SSP, § 7 písm. a/ SSP, § 97 a v § 98 ods.1, písm. g/SSP poukázal na to, že zákon pre prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy vydanom v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, avšak vyplýva z ust. § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie

umožňuje osobitný predpis. Musí teda ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Pod pojmom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia).

Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany. 5. Z uvedeného správny súd vyvodil, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd zdôraznil, že tak ako to vyplýva z ust. § 7 písm. a) SSP, jednou z podmienok domáhania sa ochrany postupmi podľa Správneho súdneho poriadku je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov proti prvostupňovým rozhodnutiam správnych orgánov, čím je potrebné rozumieť stav, kedy druhostupňový správny orgán o podanom opravnom prostriedku rozhodol vydaním druhostupňového rozhodnutia a tiež vo vzťahu k žalobám v sociálnych veciach, žalobou sa možno domáhať ochrany iba proti druhostupňovému právoplatnému rozhodnutiu príslušného odvolacieho správneho orgánu.

6. Správny súd dospel k záveru, že v konaní tak nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP, a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu, keďže absentuje rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Konštatoval, že na nedostatok tejto procesnej podmienky bol povinný prihliadnuť aj keď sa jedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorom sa žalobcovi ako fyzickej osobe poskytuje poučenie o procesných právach a povinnostiach tak, aby žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu v zmysle ust. § 199 ods. 2 SSP. S ohľadom na zistené skutočnosti, v zmysle ktorých nebolo proti žalobou napadnutému rozhodnutiu podané odvolanie, nemožno konštatovať existenciu spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v zmysle ust. § 6 ods. 1 SSP, t.j. právoplatného rozhodnutia o podanom odvolaní, ktoré vydal odvolací orgán v zmysle ust. § 180 ods. 1 SSP.

Je totiž nevyhnutné, aby vo veci s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne je možné vykonať prieskum ich rozhodovacej činnosti správnym súdom. V zmysle uvedených zhodnotení správny súd odmietol žalobu žalobcu ako neprípustnú v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na ust. § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a) SSP, pretože žaloba bola odmietnutá.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie k nej

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote žalobca podal kasačnú sťažnosť. Posudzujúc kasačnú sťažnosť podľa obsahu žalobca ju odôvodnil svojim ťažkým zdravotným postihnutím, a preto žiadal vrátenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý mu bol odňatý napadnutým správnym rozhodnutím, majúc za to, že k odňatiu uvedeného preukazu došlo nezákonným postupom. 8. Žalovaný nevyužil svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu, ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa nevyjadril.

III. Konanie pred kasačným súdom

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

11. Podľa ust. § 101e ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 12.

Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sa/25/2022 - 19 zo dňa 26. januára 2023, ktorým krajský súd žalobu žalobcu odmietol. 13. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP).

Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP) Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v sociálnych veciach je v konaní súdneho prieskumu postupovať podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou. ( § 203 od.1.2 SSP)

14. Kasačný súd zistil, že správny súd v preskúmavanej veci pri súdnom prieskume žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v Správnom súdom poriadku, keď žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu a s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti, ako nedôvodné.

15. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods.1 SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak a) o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, b) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie, c) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, d) bola podaná oneskorene, e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50, g) je neprípustná, h) tak ustanoví tento zákon. Jednou z procesných podmienok, za ktorých môže správny súd konať, je právomoc správneho súdu zákonodarcom ustanovená v právnej úprave právnych noriem § 6 a § 7 SSP.

V zmysle § 7 písm. a/, pred bodkočiarkou SSP správny súd nemá právomoc preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. 16.

Z citovanej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku vyplýva, že povinnosťou správneho súdu je skúmať procesné podmienky konania počas celého konania (§ 97). Správny súd skúma tieto podmienky z úradnej povinnosti, nie súc viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa § 98 zo strany žalovaného, či iných subjektov konania.

Po zistení nedostatku procesnej podmienky, ktorou je okrem iných právomoc správneho súdu na konanie, správny súd v zmysle ustanovenia § 98 ods.1, písm. g/ žalobu odmietne ako neprípustnú. Pri odmietnutí žaloby správny súd túto vecne neposudzuje.

17. Kasačný súd na základe skutkových okolnosti vyplývajúcich zo súdneho spisu mal zhodne ako správny súd potvrdené, že žalobca žalobou zo dňa 29.7.2022 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca č. CA2/OPPKPČ/SOC/2021/ 51370-11, č.z. 2021/190791 zo dňa 13.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2021, avšak žalobca pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal riadny opravný prostriedok, zákonom

predpokladaným. Skutkové okolnosti v danej veci potvrdili, že žalobca proti vyššie uvedenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo dňa 13.9.2021 nepodal odvolanie, o ktorom by konal a rozhodol odvolací správny orgán - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, napriek tomu, že v označenom rozhodnutí prvostupňový správny orgán účastníka konania ( žalobcu) správne poučil o jeho práve podať odvolanie v lehote 15 dní.

18. Vzhľadom k uvedenému vyššie teda skutkové zistenia potvrdili, že žalobca nevyčerpal riadny opravný prostriedok voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dôsledkom čoho nebola splnená procesná podmienka, za splnenia ktorej by mohol správny súd konať a v merite veci rozhodnúť a ktorej nesplnenie zakladá dôvod pre odmietnutie žaloby správnym súdom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd ustálil záver, že postup správneho súdu, ktorým žalobu voči napadnutému správnemu rozhodnutiu odmietol považoval za vecne správny a súladný so zákonom. Dôvody, ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu, vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Kasačnú sťažnosť žalobcu z uvedených dôvodov preto podľa § 461 SSP zamietol.

19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní nemal úspech (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému z dôvodu, že nemožno spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu jeho trov, s prihliadnutím na to, že žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/71/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik