7Ssk/71/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:0824100078.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 25Sa/1/2024
- IČS
- 0824100078
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.. U. Z., D.F.. XX.XX.XXXX, N. B. Č.. XXXX/.XX, O., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, o žalobe na obnovu konania pôvodne vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 22Sa/14/2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sa/1/2024 - 12 zo dňa 16.07.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením 25Sa/1/2024 - 12 zo dňa 16.07.2024 Správny súd v Banskej Bystrici odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania s odôvodnením, že nezistil žiadne dôvody jej prípustnosti v zmysle § 472 SSP. Žalobca v správnej žalobe na obnovu konania žiadne z dôvodov formulovaných v tomto ustanovení neuviedol, avšak, keďže ide o žalobu na obnovu konania vo veciach sociálnych, správny súd sa v zmysle § 481 ods. 2 SSP zaoberal prípustnosťou obnovy. Neboli naplnené dôvody podľa § 472 písm. b), pretože žalobca žiadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo rozhodnuté o porušení jeho základných práv a slobôd ako účastníka konania nepredložil, a ani na takéto rozhodnutie v žalobe nepoukázal. Neboli zistené ani dôvody podľa písmena a) tohto ustanovenia, keďže nebolo predložené ani označené žiadne rozhodnutie príslušného súdu, ktorým by boli skutočnosti uvedené v tomto ustanovení osvedčené, napríklad odsúdenie za trestný čin sudcu. Neboli zistené a ani tvrdené dôvody podľa písmena c), t. j., že by uznesenie Krajského súdu v
Žiline č. k. 22Sa/14/2022 - 59 zo dňa 14.02.2023 bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre žalobcu záväzné. Preto správny súd podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol bez nariadenia pojednávania. Žalobu nedoručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP).
2. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. V prvom rade namietal, že správny súd vydal uznesenie o odmietnutí jeho žaloby bez nariadenia verejného konania, poukazujúc na § 480 ods. 1 SSP. Podľa neho boli porušené články 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, 48 ods. 2 Ústavy SR a 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Z. z., pretože žalobca sa žalobou domáhal svojich základných ľudských práv a slobôd. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže pri vydávaní jeho rozhodnutia z 20.05.2022, ktoré žiadal preskúmať v základnom konaní, ktoré žalobou žiadal obnoviť. Napokon namietal aj porušenie § 147 ods. 1 písm. a) SSP, pretože sa rozhodovalo o žalobe, ktorá je podaním vo veci samej a tiež kvalifikáciu inštitútu obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. 3. Žalovaný sa ako kasačnej sťažnosti nevyjadril.
4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 prvá veta SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 5.
Zo súdneho spisu bol zistené, že Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 22Sa/14/2022 - 59 zo dňa 10.02.2022 odmietol správnu žalobu podanú žalobcom, keďže táto bola nezrozumiteľná (žalobca podal správnu žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy a za žalovaného označil druhostupňový orgán verejnej správy) a žalobca napriek výzve súdu uvedený nedostatok neodstránil. O žalobcom podanej kasačnej sťažnosti proti tomuto uzneseniu rozhodol Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 6Ssk/81/2023 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Následne žalobca podal žalobu na obnovu konania na Správny súd v Banskej Bystrici dňa 05.02.2024, ktorú správny súd tu napadnutým uznesením odmietol ako zjavne nedôvodnú, pretože neboli zistené žiadne dôvody prípustnosti uvedené v § 472 SSP.
6. Podľa § 472 SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
7. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval vecne správne a v súlade so zákonom, keď žalobu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP ako zjavne nedôvodnú odmietol a v nadväznosti na § 483 ods. 2 SSP ju nedoručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.
8. Najvyšší správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 472 SSP. 9.
V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v § 472 SSP a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali. Krajský súd sa obsahom žaloby na obnovu konania dôsledne zaoberal, v súlade s ust. § 481 ods. 2 SSP prihliadol i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v § 472 SSP. V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa § 472 SSP je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by niektorý z možných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania aspoň osvedčovali. Krajský súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.
10. Podľa § 483 ods. 1 SSP ak správny súd žalobu na obnovu konania odmietne, urobí tak formou uznesenia. Podľa § 107 ods. 1 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP sa pojednávanie o žalobe na obnovu konania musí nariadiť len v prípadoch zákonom predpokladaných a aj to len v prípade, ak sa prejednáva vec v jej merite, teda na prejednanie obsahu správnej žaloby a vykonanie prípadného dokazovania. V ostatných prípadoch o tejto správnej žalobe rozhoduje správny súd bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP).
Správny súd napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania, dospejúc k záveru, že je zjavne nedôvodná. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby nerozhodol vo veci samej, ale o podmienkach konania. Správny súd teda nepochybil, keď žalobu odmietol bez nariadenia pojednávania.
11. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, že v zmysle § 480 ods. 1 SSP sa majú na konanie o žalobe na obnovu konania primerane použiť ustanovenia druhej časti SSP, kasačný súd poukazuje na slovo „primerane“, čo znamená, že tieto ustanovenia sa použijú na konanie o žalobe na obnovu konania len vtedy, ak samotné ustanovenia o tejto žalobe nezakotvujú osobitný procesný postup. Okrem toho, že samotné žalobcom priorizované ustanovenia druhej časti SSP stanovujú rozhodovať rozsudkom len vo veci samej, aj ustanovenia o obnove konania v súlade s týmto všeobecným princípom stanovujú, že v prípade rozhodovania o procesných podmienkach sa rozhoduje uznesením (§ 483 ods. 1 SSP) a vtedy sa žaloba na vyjadrenie ostatným účastníkom nedoručuje (§ 483 ods. 2 SSP). Nedôvodná je teda aj námietka, že mu nebolo doručené vyjadrenie k žalobe a tiež, že sa nemohol vyjadriť k vykonaným dôkazom, keďže v danom prípade nedošlo k meritórnemu prejednaniu žaloby na obnovu konania.
12. Nedôvodná je tiež námietka, že došlo k porušeniu citovaných článkov Dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky či Listiny základných práv a slobôd, keďže ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).
Vzhľadom na to, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o žalobe na obnovu konania, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ nastali zákonom predpokladané podmienky na jej odmietnutie, ako tomu bolo v danom prípade.
13. Nemožno ako dôvodné vyhodnotiť ani sťažnostné námietky týkajúce sa meritórneho posúdenia rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal žalobca preskúmať v rámci pôvodného konania o správnej žalobe v sociálnych veciach, keďže tieto námietky by mohli byť vyhodnotené len vtedy, pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy konania.
14. K námietke porušenia § 147 ods. 1 písm. a) SSP, ktorý žalobca vyložil tak, že nemôže byť odmietnuté podanie vo veci samej, teda aj žaloba, kasačný súd konštatuje nesprávnosť tohto právneho záveru. Zákon totiž neuvádza, že uznesením sa rozhoduje, ak sa nerozhoduje o podaní vo veci samej, ale to, že uznesením sa rozhoduje, ak sa nerozhoduje vo veci samej. V danom prípade správny súd nerozhodoval vo veci samej, hoci rozhodoval o žalobe ako podaní vo veci samej.
Tento výklad je v súlade s dikciou § 483 ods. 1 SSP, ktorý striktne uvádza, že pri odmietnutí žaloby na obnovu konania sa rozhoduje uznesením. 15. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd po vyhodnotení dôvodov vznesených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol.
16. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). 17.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave dňa 12. decembra 2024