7Ssk/71/2025

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol na základe svojho ohlásenia zapísaný do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov od 1. marca 2005 do 5. decembra 2019 a v období od 17. marca 1994 do 23. apríla 2009 mal aj živnostenské oprávnenie. Napriek tomu sa u žalovanej neprihlásil na povinné nemocenské poistenia ani povinné dôchodkové poistenie. Na základe údajov od finančnej správy pobočka žalovanej v Bratislave zistila, že žalobca podľa daňových priznaní za zdaňovacie obdobia rokov 2004 a 2006 mal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činností vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2008. Preto štyrmi rozhodnutiami z 20. októbra 2015 vyslovila, že (I) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu vzniklo 1. júla 2005, (II) zaniklo 30. júna 2006, (III) znova vzniklo 1. júla 2007 a (IV) znova zaniklo 30. júna 2008. Keďže žalobca sa voči nim neodvolal, tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 28. novembra 2015. 2. Ďalším rozhodnutím z 12. januára 2016 mu pobočka v Bratislave predpísala neodvedené poistné za mesiace júl 2005 až jún 2006 a júl 2007 až jún 2008 v celkovej sume 1.951,50 €. Aj toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalobca predpísané poistné postupne dobrovoľne zaplatil. Konečne, ďalším rozhodnutím z 13. januára 2020, č. 700-0210093920-GC04/20, mu pobočka predpísala penále z oneskorene zaplateného poistného vo výške 1.951,32 €. V odvolaní proti nemu žalobca namietol premlčanie, ústredie žalovanej však preskúmavaným rozhodnutím z 21. februára 2020 zamietlo toto odvolanie. Na odôvodnenie odkázalo na ustanovenie § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa primerane použije aj na penále (§ 241 ods. 1 cit. zák.) a podľa ktorého sa právo predpísať ho nepremlčí, ak samostatne zárobkovo činná osoba nesplnila povinnosť prihlásiť sa na poistenie podľa § 228 ods. 3 cit. zák. Pretože žalobca si túto prihlasovaciu povinnosť nesplnil, námietke premlčania ústredie nepriznalo úspech. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorú správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom sp. zn. BA-4Sa/48/2020. V odôvodnení s odkazom na judikatúru tunajšieho súdu zdôraznil, že rozhodnutia o vzniku a zániku povinného poistenia sú právoplatné a v tomto konaní ich nemožno preskúmať. Správny súd sa nestotožnil ani s názorom, že právo predpísať penále sa premlčalo. Súhlasil s tým, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané až po uplynutí 10 rokov od splatnosti poistného, ktoré sa nimi predpísalo. Žalobca si však nesplnil svoju povinnosť ohlásiť žalovanej vznik svojho poistenia, a preto podľa § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčacia doba neplynula aspoň do roku 2015. Na základe odkazu na toto ustanovenie v § 241 ods. 1 cit. zák. tak neplynula ani vo vzťahu k predpísaniu penále. K námietke, že žalovaná žalobcovi v minulosti potvrdila, že nemá žiadne nedoplatky, správny súd uviedol, že sa tak stalo preto, že o žalobcovom poistení nemala vedomosť.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 202 ods. 3 SSP). 7. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia ústredia a pobočky žalovanej o predpísaní penále žalobcovi. Už správny súd mu zrozumiteľne vysvetlil, že tieto rozhodnutia vychádzajú z právoplatných rozhodnutí z 20. októbra 2015, ktorými bolo ustálené, že žalobcovo povinné poistenie trvalo od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 a znova od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Tunajší súd už vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že právoplatnosť rozhodnutia v určitej veci podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. okrem iného znamená, že pre žalovanú je v tejto veci záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí (zhodne rozsudok sp. zn. 7 Ssk 9/2021 a tam citovaná prejudikatúra tunajšieho súdu, ale aj najvyššieho súdu). Podobne z § 27 ods. 1 SSP a contrario pre správne súdy vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, kde preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie (porov. v tomto smere aj ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 9 Sžsk 1/ 2015, 9 Sžsk 116/2018, 9 Sžsk 16/2019 a 9 Sžsk 53/2019). V prerokúvanej veci tak nebolo možné zaoberať sa námietkami žalobcu proti trvaniu poistenia. 8. Kým jeho poistenie trvalo, bol podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Podľa § 141 ods. 1 cit. zák. bol povinný odvádzať poistenie, ktoré bol povinný platiť, a to podľa § 143 ods. 1 cit. zák. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak ho neodviedol vôbec, podľa § 240 ods. 1 cit. zák. mu žalovaná predpísala penále 0,05 % dlžnej sumy za každý deň odo dňa splatnosti až do dňa, kedy ho dobrovoľne zaplatil. Podľa § 147 ods. 1 cit. zák. sa síce právo predpísať poistné (a na základe odkazu v § 241 ods. 1 cit. zák. aj penále) premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. To však podľa § 147 ods. 2 neplatilo, ak nebola splnená okrem iného povinnosť podľa § 228 ods. 3 (v znení účinnom do 31. decembra 2010), teda povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby prihlásiť sa na povinné poistenie do ôsmich dní od jeho vzniku. Podľa zisteného skutkového stavu si žalobca túto povinnosť nesplnil, a preto sa podľa cit. § 147 ods. 2 a § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nepremlčiavalo ani penále, ktoré sa vzťahuje k obdobiu takého poistenia. Aj keby kasačný súd akceptoval, že táto prekážka odpadla vydaním rozhodnutí o vzniku a zániku poistenia (20. októbra 2015), desaťročná premlčacia lehota by uplynula najskôr 20. októbra 2025. Rozhodnutie pobočky aj preskúmavané rozhodnutie však boli vydané už v roku 2020, teda celkom zjavne skôr.