7Ssk/7/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:3021200275.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14Sa/60/2021
- IČS
- 3021200275
- Citované
- 12× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: L.. R. B., nar. XX. T. XXXX, L. XXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou: U. B., bytom tamtiež, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí z 28. mája 2021, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/1439/Chr a č. UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2021/1440/Chr, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14 Sa 60/2021-64 z 18. októbra 2021 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že maloletý žalobca zastúpený matkou požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením osobného motorového vozidla v zmysle § 19 ods. 1 písm. g) a m), § 34 a 38 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Posudková lekárka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne posúdila na tento účel zdravotný stav žalobcu a svoje závery vyjadrila v lekárskom posudku zo 4. augusta 2020. V ňom ako klinické diagnózy uviedla detský autizmus a sekundárne narušenú komunikačná schopnosť. Podkladom tohto jej záveru boli okrem iného nálezy z vyšetrení všeobecným pediatrom z 25. júna 2020, neurológom z 23. mája 2019 a psychológom z 11. mája 2018, doplnené o špeciálnopedagogické odporúčanie z 1. júla 2019. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa
prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. určila „poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus) - mierna porucha“ s mierou funkčnej poruchy 30 % podľa časti IV bodu 1 písm. a) cit. prílohy (z možného rozpätia 10 až 30 %). Mieru funkčnej poruchy zdravotného postihnutia ohodnotila hornou hranicou percentuálneho rozpätia práve kvôli narušenej komunikačnej schopnosti.
Na základe tohto posudku úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutiami z 5. augusta 2020 zamietol žiadosti žalobcu o oba príspevky. Obe rozhodnutia odôvodnil tým, že v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Keďže žalobca túto hranicu nedosiahol, nepovažuje sa za takú osobu, čím nesplnil zákonnú podmienku podľa § 34 ods. 1 a § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. cit. zákona.
2. V dôsledku odvolaní žalobcu proti obom týmto rozhodnutiam bol jeho zdravotný stav 7. októbra 2020 posúdený posudkovým lekárom žalovaného, ktorý napriek ďalším lekárskym nálezom dospel k rovnakému odbornému záveru ako posudková lekárka úradu práce. Rozhodujúce zdravotné postihnutie a miera funkčnej poruchy sa podľa neho od prvotného posúdenia nezmenili. Zdôraznil, že žalobca „bol pre špecifické poruchy správania v roku 2018 vyšetrený detským psychológom a na základe príslušných testovacích modulov, objektívneho vyšetrenia bol jeho stav uzatvorený ako pervazívna vývinová porucha. Pre uvedené problémy aktuálne odporučené absolvovať prípravný ročník pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou event. v šk. roku 2020/21, ponechať posudzovaného v bežnej materskej škole a považovať ho za žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vzdelávať ho formou priamej integrácie v materskej škole s prítomnosťou asistenta pedagóga.“ Nakoniec uviedol, že keďže pediatrický psychiater nepotvrdil závery z pomocných vyšetrení (psychologické vyšetrenie vrátane IQ, logopedické vyšetrenie, prípadne iné), nie je možné posúdenie urobiť objektívne.
Vychádzajúc z tohto posudku žalovaný prvými rozhodnutiami z 20. októbra 2020 zamietol obe odvolania žalobcu. 3. Proti obom rozhodnutiam žalovaného z 20. októbra 2020 podala prokurátorka protesty z dôvodu, že posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku nezohľadnil pedopsychiatrický odborný nález z 3. septembra 2020, pretože ním pravdepodobne nedisponoval. V tomto náleze sa pritom uvádzalo, že žalobca bol „pri vyšetrení spočiatku živý, o otázky terapeuta nejaví záujem, výberový pri zaujatí, voľná forma hry, neverbálna komunikácia len slabiky, kontakty s deťmi nevyhľadáva, ale nie je voči nim agresívny, skôr emočne labilný.
Dieťa je plne odkázané na pomoc druhej dospelej osoby, odporúčam priznanie opatrovateľského príspevku matke a dieťa je tiež nutné považovať za ťažko zdravotne postihnutú osobu.“ Ako diagnóza bol v náleze určený detský autizmus. Keďže žalovaný protestu prokurátorky vyhovel a zrušil obe rozhodnutia, zdravotný stav žalobcu bol 16. mája 2021 opätovne posúdený posudkovým lekárom žalovaného. Napriek doplnenému odbornému nálezu pediatrickej psychiatričky z 3. septembra 2020 a správy z diagnostického špeciálno-pedagogického vyšetrenia z 26. apríla 2021 posudkový lekár zotrval na svojom predchádzajúcom závere, že žalobca nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Prevzal odôvodnenie zo svojho skoršieho posudku a doplnil, že „z aktuálneho špeciálno-pedagogického posúdenia vyplýva, že dieťa v predškolskej príprave napreduje a bolo odporúčané zaradenie do prvého ročníka ako žiak so zdravotným postihnutím s potrebou asistencie. Úkony sebaobsluhy zvláda, hygienu dodržiava.
Nie je zdokumentovaná porucha mobility ani orientácie. Nie je zdokumentovaný nález logopéda.“
Žalovaný na základe tohto posudku tu preskúmavanými rozhodnutiami z 28. mája 2021 znova potvrdil obidve prvostupňové rozhodnutia. 4. Žalobca podal proti týmto rozhodnutiam žalovaného správnu žalobu, ku ktorej pripojil aj novšie lekárske nálezy vystavené po 28. máji 2021. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 14 Sa 60/2021-64 zrušil obe tieto rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Zdôraznil, že hoci súd nemá odborné vedomosti na preskúmanie lekárskeho posudku, taký posudok musí byť objektívny a medzi lekárskymi nálezmi a záverom posudkového lekára nemôžu nastať diskrepancie. Tie videl správny súd v tom, že posudkový lekár nevyhodnotil odborný
nález
pediatrickej psychiatričky z 3. septembra 2020, podľa ktorého je žalobca odkázaný na inú dospelú osobu. Tiež nezohľadnil, že žalobca bol už v roku 2018 označený za dieťa s ťažkou poruchou psychického vývinu s vysoko narušenou funkčnosťou v prirodzenom prostredí. Posudkový lekár a žalovaný nebrali do úvahy závery ohľadne emočnej lability žalobcu; rovnako nevyhodnotili opakovane konštatovanú problémovú komunikáciu, ktorá zahŕňa čiastočne neschopnosť a čiastočne neochotu komunikovať. Posudkový lekár sa venoval prevažne záverom ohľadne napredovania maloletého v školskej prípravke. Správny súd uznal, že žalovaný nemal k dispozícii lekárske nálezy, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe. Vzhľadom na krátky časový odstup medzi ich vydaním a vydaním preskúmavaných rozhodnutí ich však správny súd považoval za dôkaz, ktorý spochybňuje závery posudkového lekára.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil so správnym súdom, že posudkový lekár nezohľadnil závery pediatrickej psychiatričky z 3. septembra 2020. Hodnotenie odkázanosti a miery funkčnej poruchy, podľa ktorej sa určuje, či je osoba ťažko zdravotne postihnutá, je výlučne v kompetencii posudkového, nie ošetrujúceho lekára. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tým, že lekárske nálezy predložené po vydaní preskúmavaných rozhodnutí by mali predstavovať dôkaz v konaní pred súdom a že by ich žalovaný mal vziať v ďalšom konaní do úvahy. Podľa názoru žalovaného lekárske nálezy opakovane konštatovali, že žalobca má strednú duševnú zaostalosť, toto tvrdenie v nich však nebolo zdokumentované tak, aby bolo jasné, akým testom bolo toto zdravotné postihnutie určené. 6. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý nevyhovel žiadostiam žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a peňažného príspevku na kompenzáciu súvisiacich zvýšených výdavkov z dôvodu, že žalobca sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podmienky, za ktorých vzniká nárok na tieto kompenzačné príspevky, a obsah tohto nároku sú v zákone č. 447/2008 Z.z. vymedzené takto: podľa § 34 ods. 1 cit. zák. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 cit. zák. odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. cit. zák. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 cit. zák. odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla. Miera funkčnej poruchy žalobcu bola určená percentuálnou mierou 30 %, teda menej než 50 %. Preto sa namiesto komplexného posudku vyhotovil len lekársky posudok podľa § 11 ods. 15 cit. zák., ktorý obsahoval len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
V prejednávanej veci nebolo sporné ustálenie zdravotného postihnutia žalobcu, ktorým je podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb detský autizmus zaradený do časti IV bodu 1 prílohy č. 3 cit. zák. Žalobca aj správny súd však žalovanému vytýkali, že v posudku, z ktorého vychádzal, sa posudkový lekár nevysporiadal s tým, prečo formu žalobcovho autizmus posúdil ako miernu, a že v ňom nezohľadnil určité nálezy ošetrujúcich lekárov.
9. Podľa § 12 ods. 1 cit. zák. na účely kompenzácie posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 cit. zák. Podľa záverečných poznámok k časti IV tejto prílohy (pod tabuľkou s percentuálnymi rozpätiami) posudkový lekár určí túto mieru podľa rozsahu zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity.
So žalovaným možno súhlasiť, že ide o posúdenie otázok medicínskeho charakteru, ktoré je navyše podľa citovaných ustanovení vyslovene zverené posudkovým lekárom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a žalovaného. Správne súdy nemôžu voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi, môžu ich však zisťovať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy nezohľadňuje, alebo či je svojou celkovou skladbou nepreskúmateľné. O taký prípad však ide práve v prerokúvanej veci.
10. Kasačný súd sa totiž stotožňuje so správnym súdom v tom, že odôvodnenie lekárskeho posudku, na základe ktorého boli vydané preskúmavané rozhodnutia žalovaného, nedostatočne zohľadňuje jednotlivé lekárske nálezy, ktoré boli predložené na účely posúdenia zdravotného
stavu žalobcu. Už posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v posudku zo 7. októbra 2020 určil mieru funkčnej poruchy žalobcu na 30 % podľa časti IV bodu 1 písm. a) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. so záverom, že žalobca má miernu formu autizmu.
Po vypracovaní tohto posudku žalobca predložil pedopsychiatrický nález z 3. septembra 2020, ktorý mal k dispozícii posudkový lekár žalovaného. Napriek tomu sa posudkový záver (odôvodnenie) jeho lekárskeho posudku zo 16. mája 2021 svojou skladbou v zásade nijako nelíši od odôvodnenia lekárskeho posudku zo 7. októbra 2020. Posudkový lekár žalovaného síce uviedol, že doložený nález potvrdzuje poruchu autistického spektra žalobcu, žiadne z ďalších konštatovaní pediatrickej psychiatričky sa v odôvodnení posudku nenachádza.
Takisto posudok nijako zrozumiteľne nevyhodnocuje závery z vyšetrenia psychologičky z 31. mája 2018, ktorá uviedla, že žalobca je dieťa s ťažkou poruchou psychického vývinu s vysoko narušenou funkčnosťou v prirodzenom prostredí a ďalšie konštatovania ohľadom jeho zdravotného stavu, ktorými tento svoj záver podoprela. Riadne vyhodnotenie záverov týchto vyšetrení je nevyhnutné na určenie rozsahu zdravotného postihnutia, na základe ktorého posudkový lekár stanoví mieru funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 1 cit. zák. 11. Ďalej v odôvodnení posudku zo 16. mája 2021 chýba aj vysvetlenie vplyvu ďalších diagnostických záverov v súvislosti so žalobcovým správaním, emocionalitou, sociálnou interakciou a najmä absenciou verbálnej komunikácie a kvalitou jeho rečového prejavu na výsledné hodnotenie miery jeho funkčnej poruchy. Všetky tieto charakteristiky pritom majú význam pri posudzovaní miery funkčnej poruchy zdravotných postihnutí zaradených do kategórie duševných porúch a porúch správania podľa časti IV prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Navyše správny súd trefne poznamenal, že posudkový lekár sa vo svojom odôvodnení
venoval v prevažnej miere žalobcovmu napredovaniu vo vzdelávacom procese ako samotným nálezom medicínskeho charakteru. Z takto formulovaného odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aký vplyv a výpovednú hodnotu majú mať tieto závery na posúdenie žalobcovho zdravotného
stavu. Kasačný súd na tomto mieste dodáva, že hoci samotný posudok je výsledkom odbornej mienky posudkového lekára, musí byť koncipovaný tak, aby jeho záverom mohli porozumieť aj osoby, ktoré takéto odborné vedomosti nemajú. Ak aj posudkovému lekárovi mohlo byť zrejmé, že uvedené (pre laika pomerne zásadne znejúce) konštatovania pediatrickej psychiatričky a psychologičky nemôžu mať vplyv na posudkový záver, bolo jeho úlohou to v posudku primerane vysvetliť, napríklad tak, ako sa to žalovaný pokúšal urobiť v konaní pred správnym súdom a v kasačnej sťažnosti. Osobitne v prípade zdravotných postihnutí, ktoré sa tiahnu určitým širším spektrom, je vhodné uviesť príklady, akú intenzitu by jednotlivé vplyvy alebo prejavy tohto postihnutia museli mať, aby dotknutá osoba mohla byť posúdená ako postihnutejšia.
12. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že ošetrujúci lekári nie sú oprávnení hodnotiť samotnú otázku, či žalobca je alebo nie je ťažko zdravotne postihnutý, ani jeho odkázanosť na inú osobu. Toto hodnotenie prináleží len posudkovým lekárom, ktorí sú podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. oprávnení vykonávať posudkovú činnosť na účely tohto zákona. Posudkový lekár tak nemusí do svojho posudku preberať takto formulované závery lekárskych nálezov. Na druhej strane, ak odborný lekár takýto názor sformuluje a podoprie ho určitým nálezom zdravotného stavu, je v záujme preskúmateľnosti posudku žiaduce, aby posudkový lekár jasne vysvetlil, prečo takýto nález odborného lekára nemá taký vplyv na funkčnú poruchu posudzovanej osoby, aby ju bolo možné posúdiť ako ťažko zdravotne postihnutú.
Rovnako nemožno považovať za celkom správny názor správneho súdu, že lekárske nálezy predložené po vydaní preskúmavaných rozhodnutí žalovaného spochybňujú závery posudkového lekára. Keďže posudkový lekár týmito nálezmi v čase vypracovania lekárskeho posudku nedisponoval, nemožno povedať, že spochybňujú obsah samotného posudku, ktorý ich pochopiteľne ani zohľadňovať nemôže. Okrem toho podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného. Ani pre správne žaloby v sociálnych veciach [§ 6 ods. 2 písm. c) SSP] zákon neustanovuje výnimku (porov. § 135 ods. 2 SSP a contrario). Preto by takéto lekárske nálezy eventuálne mohli mať vplyv na správnosť rozhodnutia žalovaného, len ak by z nich vyplývalo, že v nich popisovaný stav jednoznačne existoval a bol zistiteľný už v čase vydania týchto rozhodnutí, prípadne v čase vydania posudku posudkového lekára. Takýto záver je však vo výsledku znova záverom odborným, ktorý správny súd nemohol urobiť na základe predložených nálezov sám.
IV. Záver
13. Hoci teda správny súd časť žalobných bodov nevyriešil celkom správne, nemení to nič na tom, že za správny treba považovať jeho záver, že nedostatočne odôvodnený lekársky posudok spôsobil takú vadu preskúmavaných rozhodnutí, že založil dôvod na ich na zrušenie. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť ako celok nie je dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 14. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a ods. 3 písm.
a) SSP, keďže žalovaný vo veci úspech nemal a právne nezastúpenému žalobcovi, ktorý úspech mal, v konaní žiadne trovy nevznikli. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022