7Ssk/7/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: D. K., bytom Z., Z. XXX/XX, zastúpená JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom, so sídlom Nitra, Mariánska 8, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. 01. 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. augusta 2022, č. k. 23Sa/16/2022-77, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Správny súd z administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že Sociálna poisťovňa ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 08. 2021 zamietla žiadosť žalobkyni zo dňa 08. 06. 2021 o invalidný dôchodok od 08. 06. 2021, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 08. 06. 2021 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písmena a) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % - 45 %) a určil, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 45 %, s dátumom vzniku invalidity od 27. septembra 2021. 4. Žalovaný ako odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj pripojenú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu nebol správny a na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zmeniť, avšak táto zmena nemá vplyv na výsledok posúdenia nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. 01. 2022 podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 08. 2021 tak, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 08. 06. 2021 zamieta.

27. septembrom 2021, účastníčka konania získala 366 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa

5. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP. Za nesporné v predmetnej veci považoval, že žalobkyňa splnila medicínske podmienky nároku na vznik invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára ústredia v Bratislave zo dňa 23. 11. 2021 bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, počnúc od 27. 09. 2021. Citujúc ustanovenia § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení, konštatoval, že obdobie, kedy bola žalobkyňa vedená v evidencii nezamestnaných občanov po 01. 01. 2004, nebolo započítané pre nárok na invalidný dôchodok, pretože táto doba sa nehodnotí. Jednalo sa o obdobie žalobkyne vedenej v evidencii nezamestnaných na území Slovenskej republiky. Túto dobu je možné hodnotiť len v tom prípade, ak si občan platil alebo si dodatočne doplatí dobrovoľné dôchodkové poistenie.

nevznikli.

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti

8. Žalovaná na základe výzvy správneho súdu sa vyjadrila ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 30. 11. 2022, číslo: XXX XXX XXXX X. Dôvody sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Trvala na vecnej správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 17.1.2022 č. XXX XXX XXXX X. S rozhodnutím správneho súdu sa stotožnila, považujúc ho za správne. Navrhovala zamietnutie kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej. 9. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobkyni doručené na vedomie dňa 25. 12. 2022.

IV. Konanie pred kasačným súdom

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. (§ 2 ods. 1, 2 SSP ). Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.( § 119 veta prvá SSP) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d/ až f/ a i/ až k/ ( § 135 ods.1, 2 písm. a/ SSP). Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. (§ 199 ods. 1 písm. a/, ods.3 SSP ) 16. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003 Z. z. postupom podľa Správneho súdneho poriadku, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej za správny, a preto na zdôraznenie jeho správnosti uvádza len nasledovné.

17. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 19.

20. Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23. Podľa § 60 ods.1, veta prvá, ods.5, ods.6 veta prvá, ods.10, zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 140 ods. 1 a § 255 ods. 1. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4b na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ďalej len "odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci").

o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie").

26. Podľa § 184 ods.1, 4 , 5, 7 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony. Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.

28. Podľa § 196 ods.1,2,6,7 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Na základe uvedenej žiadosti bol posúdený zdravotný stav žalobkyne s konečným výsledkom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade je 45 %, s dátumom vzniku invalidity od 27. septembra 2021. Rozhodnutiami Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch žalobkyni však nebol priznaný invalidný dôchodok, pretože táto nesplnila ďalšiu zákonnú podmienku pre priznanie nároku na invalidný dôchodok a to zákonom predpokladanú dobu dôchodkového poistenia v zmysle § 72 zákona o sociálnom poistení. Skutkové zistenia potvrdili, že ku dňu vzniku invalidity (k 27. septembru 2021) žalobkyňa dovŕšila 29 rokov veku, a preto na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov najmenej päť rokov (§ 72 ods.1, písm. d/ zákona o sociálnom poistení) a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, pričom žalobkyňa pred vznikom invalidity získala len 366 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (osobný list). Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia

deň. 30. Žalobkyňa podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, ktorým sa dávkové konanie začalo, bola povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v zákone o sociálnom poistení síce ukladá, že Sociálna poisťovňa vykoná dokazovanie a rozhoduje na základe skutočného stavu veci, avšak nie je jej povinnosťou vyhľadávať dôkazy za žiadateľa, keďže jeho povinnosťou je predkladať alebo navrhnúť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho žiadosti o dávku a jej výplatu. Skutkové zistenia v danom prípade preukázali, že žalobkyňa ako žiadateľka o priznanie nároku na invalidný dôchodok v žiadosti uviedla len dve spoločnosti, v ktorých bola zamestnaná, ktorými preukázala dobu dôchodkového poistenia a podpisom potvrdila správnosť uvádzaných tvrdení. V žiadosti a ani neskôr nepreukázala a ani netvrdila, že pracovala v určitom období v Česku.

sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že podľa § 70 ods.1 tohto zákona má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, bolo povinnosťou žalobkyne ako žiadateľky preukázať splnenie ďalších podmienok na priznanie nároku, a to v jej prípade najmä preukázať počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ods.1, písm. d/ uvedeného zákona, t.j. 5 rokov, keďže ku dňu invalidity dosiahla vek 29 rokov. Nepreukázanie splnenia druhej zákonnej podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok žalobkyňou malo za následok, že Sociálna poisťovňa rozhodnutím jej žiadosť o invalidný dôchodok zamietla.

Vychádzajúc z uvedeného správny súd nemohol prihliadať na dôkazy žalobkyňou predložené v prílohe žaloby. 32. Z uvedených dôvodov kasačný súd námietky žalobkyne proti rozsudku správneho súdu vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť žalobkyne preto podľa § 461 SSP ako nedôvodnú

33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. Žalovanej ako úspešnej účastníčke ich nepriznal z dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP) a žalobkyni z dôvodu, že v tomto konaní nemala úspech, a preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). 34. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. februára 2024