7Ssk/72/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: GEAL s.r.o., so sídlom Rumunská 10, 040 01 Košice, IČO: 46751408, právne zastúpený Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IKO-31-24-2.3/ P-E22,24,25-18 zo dňa 20.03.2018, v znení dodatku č. 1/2018 zo dňa 28.03.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/62/2018-64 zo dňa 05.12.2018, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

nad dodržiavaním právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z. z.“, resp. „Zákonník práce“) a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z., resp. „zákon o nelegálnom zamestnávaní“).

- dodržiavať príslušné ustanovenia Zákonníka práce tak, aby nedostatky uvedené v časti pracovnoprávne vzťahy v bodoch B1, B2 a B3 sa v budúcnosti neopakovali, - dodržiavať príslušné ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, aby sa nedostatok uvedený v časti nelegálne zamestnávanie v bode B4 v budúcnosti

neopakoval. 5. Správny súd k otázke súdnej preskúmateľnosti protokolu v znení dodatku č. 1 zaujal stanovisko, že sa jedná o ako opatrenie, ktorým autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosti, ktorých prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona o inšpekcii práce. Preto je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

v preskúmavanom opatrení. Správny súd skonštatoval, že zistené nedostatky sú v opatrení dostatočne špecifikované, odvolávajú sa na konkrétne zistenia vyplývajúce z predložených listín a zistené nedostatky nie sú zameniteľné s inými nedostatkami. Aj vo vzťahu k prijatým opatreniam je potrebné uviesť, že tieto sú dostatočne určité a zrozumiteľné, odvolávajú sa na konkrétne ustanovenia zákona.

8. Správny súd zároveň prijal názor, že žalovaný vo veci nepochybil, ak dodatok neprerokoval so žalobcom. Je nesporné, že protokol bol so štatutárnym zástupcom žalobcu prerokovaný a po jeho prerokovaní žalobca proti nemu aj vzniesol námietky, na základe ktorých bol vypracovaný dodatok č. 1/2018 k protokolu. Tento dodatok (reagujúc na písomné vyjadrenie žalobcu) nedopĺňal nedostatky uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce, ani prijaté opatrenia uvedené v protokole, a práve z tohto dôvodu nebolo potrebné dodatok č. 1/2018 k protokolu prerokovať. Dodatok č. 1/2018 je súčasťou protokolu a inšpektor práce v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii vyhotovil tento dodatok, v ktorom uviedol vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa žalobcu a svoje stanovisko k nemu. Zákon o inšpekcii práce ukladá povinnosť inšpektorovi práce vyhotoviť dodatok k protokolu a uviesť v ňom jeho stanovisko, avšak už nezakotvuje povinnosť opätovného prerokovania protokolu či dodatku k protokolu. Dodatok č.1/2018 k protokolu neobsahoval žiadne nové nedostatky a bol žalobcovi riadne doručený a tým, že nebol so žalobcom prerokovaný, podľa názoru správneho súdu práva

10. Sťažovateľ správnemu súdu vytýkal, že neposudzoval výrokovú časť a odôvodnenie rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 a 3 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), inak by dospel k záveru, že výrok rozhodnutia - opatrenia je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť a dôvody. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, aký je jeho právny názor na výrokovú časť rozhodnutia a prečo sa správny súd nezaoberal námietkami sťažovateľa, že tento výrok nie je presne formulovaný a nie je správne právne posúdený. Pre sťažovateľa je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, ktoré konkrétne ustanovenia Zákonníka práce a zákona o nelegálnom zamestnávaní má dodržiavať tak, aby sa v budúcnosti neopakovali.

Výrok

a odôvodnenie rozhodnutia musia byť uvedené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene skutku so skutkom iným. 11. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný v zmysle ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku neaplikoval ustanovenia o základných pravidlách správneho konania v § 3 ods. 1 až ods. 6 Správneho

12. Podľa sťažovateľa sa správny súd nedostatočným preskúmaním stavu veci a nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia dopustil procesného pochybenia spočívajúceho v odňatí možnosti sťažovateľa konať pred súdom. Správny súd neposúdil jeho žalobnú námietku, týkajúcu sa nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku rozhodnutia, odôvodnenie správneho súdu je formalistické, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nepredvídateľnosť.

14. Sťažovateľ zastáva názor, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, keď jeho správne posúdenie nevychádzalo z § 3 Správneho poriadku a napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil, čo je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pričom poukázal na rozsudky sp. zn. 2Sžo/232/2015, rozsudok 8Sžo/19/2014 a rozsudok sp. zn. 4Cdo/171/2005. 15. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 12.01.2023.

17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 28.03.2018 (deň doručenia dodatku č. 1) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

19. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a

21. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektor práce sťažovateľovi uložil v protokole v časti Opatrenia odstrániť zistený nedostatok špecifikovaný v časti pracovnoprávne vzťahy v bode B1 protokolu v lehote 3 dní od prerokovania protokolu. Vo vzťahu k zisteniam v časti pracovnoprávne vzťahy v bode B2 a B3 protokolu mu uložil opatrenie dodržiavať príslušné ustanovenia Zákonníka práce tak, aby sa nedostatky v tejto časti protokolu v bode B2 a B3 v budúcnosti neopakovali. Vo vzťahu k zisteniam v časti nelegálne zamestnávanie v bode B4 protokolu mu uložil opatrenie dodržiavať príslušné ustanovenia zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, aby sa nedostatok v tejto časti protokolu v bode B4 v budúcnosti neopakoval. V nadväznosti na vyjadrenie sťažovateľa zo dňa 22.03.2018 inšpektor práce v Dodatku č. 1 bod B1 v celku vypustil spolu s opatrením, ktoré sa k nemu vzťahovalo (odstránenie zisteného nedostatku). Inšpektor práce akceptoval námietku, ktorá sa týkala otázky včasného vydania potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zamestnankyni a preto v bode B2 ponechal len zistenie, týkajúce sa nevydania potvrdenia o zamestnaní pri skončení pracovného

22. Tunajší súd sa zaoberal povahou opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/ 2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote.

Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. 23. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.). Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi,

§ 12 ods. 2 cit. zákona a preto nariadené opatrenia ako procesné opatrenia nie sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP. 25. Už v predchádzajúcej judikatúre NS SR aj tunajšieho súdu bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu, keď možnosť jeho prieskumu bola obmedzená len na jeho časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne preukázané. V tejto časti je kasačná sťažnosť plne nedôvodná.

bodmi, a tak sám nepristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a odmietnutiu žaloby (porov. obdobne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1Sžk/11/2021). 27. Keďže správny súd prejednal žalobu sťažovateľa vecne a jednotlivé sťažnostné body smerujú proti jeho záverom, kasačný súd v záujme úplnosti považuje za podstatné sa s nimi aspoň stručne vyrovnať. Predovšetkým sa nemožno stotožniť s názorom sťažovateľa, že by v protokole nebolo možné uložiť opatrenie spočívajúce v dodržiavaní príslušných predpisov.

sťažovateľom, keďže táto povinnosť zo zákona o inšpekcii práce nevyplýva a nedošlo k doplneniu nových zistení a opatrení, s ktorými by sa sťažovateľ nemal možnosť sa oboznámiť (obdobne rozhodnutia sp. zn. 10Sžk/19/2017, sp. zn. 4Sžk/22/2018).

28. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že správny súd žalobu sťažovateľa neodmietol, ale sťažovateľovi poskytol vyšší procesný štandard ochrany jeho práv. Rovnako nedôvodná je námietka sťažovateľa o odklone správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe.

29. Odkazy sťažovateľa v kasačnej sťažnosti na čl. 6 Dohovoru, resp. na požiadavky týkajúce sa správneho trestania, sú celkom nedôvodné už preto, že opatrenia ukladané inšpektorom práce podľa § 12 o inšpekcii práce nie sú sankciou. Je potrebné prízvukovať, že činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy pred vyhotovením protokolu a jeho dodatku č. 1, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie. Sankcie sa ukladajú na základe osobitného ustanovenia § 19 cit. zák., a to v osobitnom správnom konaní (porov. § 21 ods. 3 cit. zákona), v ktorom konštatovanie porušenia konkrétneho právneho predpisu a identifikácia subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj obsahovým náležitostiam. (bližšie rozhodnutie sp. zn. 4Sžk/22/2018). Kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní.

Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. marca 2024