← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 3. 2024

7Ssk/72/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:7018200549.3

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
7S/62/2018
IČS
7018200549
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: GEAL s.r.o., so sídlom Rumunská 10, 040 01 Košice, IČO: 46751408, právne zastúpený Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IKO-31-24-2.3/ P-E22,24,25-18 zo dňa 20.03.2018, v znení dodatku č. 1/2018 zo dňa 28.03.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/62/2018-64 zo dňa 05.12.2018, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 7S/62/2018-64 zo dňa 05.12.2018 Krajský súd v Košiciach ako správny súd zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia protokolu o výsledku inšpekcie práce žalovaného č. IKO-31-24-2.3/P-E22,24,25-18 zo dňa 20.03.2018, (ďalej len „protokol“) v znení dodatku č. 1/2018 zo dňa 28.03.2018 (ďalej „dodatok č. 1“). Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalovaný vydal protokol podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods.1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/ 2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“, resp. „zákon o inšpekcii práce“), vykonanej v dňoch 28.02.2018 a 20.03.2018 u žalobcu, zameranej na dozor

nad dodržiavaním právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z. z.“, resp. „Zákonník práce“) a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z., resp. „zákon o nelegálnom zamestnávaní“).

3. Na základe zistených nedostatkov uvedených v časti protokolu pod písmenom B/, inšpektor práce v časti Opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nariadil kontrolovanému subjektu: - odstrániť zistený nedostatok uvedený v časti pracovnoprávne vzťahy v bode B1 v lehote do troch dní odo dňa prerokovania protokolu,

- dodržiavať príslušné ustanovenia Zákonníka práce tak, aby nedostatky uvedené v časti pracovnoprávne vzťahy v bodoch B1, B2 a B3 sa v budúcnosti neopakovali, - dodržiavať príslušné ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, aby sa nedostatok uvedený v časti nelegálne zamestnávanie v bode B4 v budúcnosti

neopakoval. 4. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 20.03.2018. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 22.03.2018. Žalovaný v dodatku č. 1 zo dňa 28.03.2018 zmenil časť Opatrenia tak, že v súlade s ustanovením § 12 ods.2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nariaďuje: - dodržiavať príslušné ustanovenia Zákonníka práce tak, aby sa nedostatky uvedené v časti pracovnoprávne vzťahy v bodoch B2 a B3 v budúcnosti neopakovali, - dodržiavať príslušné ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, aby sa nedostatok uvedený v časti nelegálne zamestnávanie v bode B4 v budúcnosti

neopakoval. 5. Správny súd k otázke súdnej preskúmateľnosti protokolu v znení dodatku č. 1 zaujal stanovisko, že sa jedná o ako opatrenie, ktorým autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosti, ktorých prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona o inšpekcii práce. Preto je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

6. Správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti námietky žalobcu, že žalovaný vydal označené opatrenie na základe nedostatočne a neobjektívne zisteného skutkového stavu. Porušenie povinnosti žalobcu zistili inšpektori práce na základe dokladov predložených žalobcom, tieto sú obsahom administratívneho spisu a žalovaný tieto doklady aj označil

v preskúmavanom opatrení. Správny súd skonštatoval, že zistené nedostatky sú v opatrení dostatočne špecifikované, odvolávajú sa na konkrétne zistenia vyplývajúce z predložených listín a zistené nedostatky nie sú zameniteľné s inými nedostatkami. Aj vo vzťahu k prijatým opatreniam je potrebné uviesť, že tieto sú dostatočne určité a zrozumiteľné, odvolávajú sa na konkrétne ustanovenia zákona.

7. Ako nedôvodnú hodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou tvrdil, že výrok opatrenia žalovaného je neurčitý a nepreskúmateľný. Žalovaný vo výroku opatrenia podľa názoru súdu dostatočným spôsobom konštatoval porušenie konkrétnych povinností žalobcom, ktoré boli zistené inšpektormi práce pri výkone inšpekcie. Voľba opatrení, a to technických, organizačných, personálnych, kontrolných a iných, bola ponechaná na rozhodnutie žalobcu.

8. Správny súd zároveň prijal názor, že žalovaný vo veci nepochybil, ak dodatok neprerokoval so žalobcom. Je nesporné, že protokol bol so štatutárnym zástupcom žalobcu prerokovaný a po jeho prerokovaní žalobca proti nemu aj vzniesol námietky, na základe ktorých bol vypracovaný dodatok č. 1/2018 k protokolu. Tento dodatok (reagujúc na písomné vyjadrenie žalobcu) nedopĺňal nedostatky uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce, ani prijaté opatrenia uvedené v protokole, a práve z tohto dôvodu nebolo potrebné dodatok č. 1/2018 k protokolu prerokovať. Dodatok č. 1/2018 je súčasťou protokolu a inšpektor práce v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii vyhotovil tento dodatok, v ktorom uviedol vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa žalobcu a svoje stanovisko k nemu. Zákon o inšpekcii práce ukladá povinnosť inšpektorovi práce vyhotoviť dodatok k protokolu a uviesť v ňom jeho stanovisko, avšak už nezakotvuje povinnosť opätovného prerokovania protokolu či dodatku k protokolu. Dodatok č.1/2018 k protokolu neobsahoval žiadne nové nedostatky a bol žalobcovi riadne doručený a tým, že nebol so žalobcom prerokovaný, podľa názoru správneho súdu práva

žalobcu takýmto procesným postupom žalovaného neboli poškodené. 9. Proti tomuto rozsudku podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h). Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sťažovateľ žiadal priznať mu náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti v rozsahu 100%.

10. Sťažovateľ správnemu súdu vytýkal, že neposudzoval výrokovú časť a odôvodnenie rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 a 3 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), inak by dospel k záveru, že výrok rozhodnutia - opatrenia je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť a dôvody. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, aký je jeho právny názor na výrokovú časť rozhodnutia a prečo sa správny súd nezaoberal námietkami sťažovateľa, že tento výrok nie je presne formulovaný a nie je správne právne posúdený. Pre sťažovateľa je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, ktoré konkrétne ustanovenia Zákonníka práce a zákona o nelegálnom zamestnávaní má dodržiavať tak, aby sa v budúcnosti neopakovali.

Správny súd nesprávne vec posúdil, keď žalovaný postupoval podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práca a opatreniami nenariadil odstránenie zistených nedostatkov, ale nedôvodne nariadil dodržiavanie všeobecných právnych predpisov bez konkretizácie. Výrok rozhodnutia sa odvoláva na jednotlivé body z predchádzajúcej časti protokolu, preto je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, je preto nevykonateľný. Dlhodobá súdna judikatúra sa riadi názorom, že práva obvineného zo správneho deliktu sú rovnaké ako práva obvineného z trestného činu.

Výrok

a odôvodnenie rozhodnutia musia byť uvedené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene skutku so skutkom iným. 11. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný v zmysle ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku neaplikoval ustanovenia o základných pravidlách správneho konania v § 3 ods. 1 až ods. 6 Správneho

poriadku. Uviedol, že uloženie opatrení predstavuje zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, preto musí mať svoj základ v riadne zistenom skutkovom stave a byť riadne odôvodnené, nie len poukazom na právnu úpravu a výsledky inšpekcie.

12. Podľa sťažovateľa sa správny súd nedostatočným preskúmaním stavu veci a nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia dopustil procesného pochybenia spočívajúceho v odňatí možnosti sťažovateľa konať pred súdom. Správny súd neposúdil jeho žalobnú námietku, týkajúcu sa nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku rozhodnutia, odôvodnenie správneho súdu je formalistické, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nepredvídateľnosť.

13. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s právnym posúdením otázky neprerokovania dodatku č. 1. Z dodatku k protokolu je zrejmé, že žalovaný menil skutkový stav aj opatrenia v ňom uvedené, čo ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce neumožňuje.

14. Sťažovateľ zastáva názor, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, keď jeho správne posúdenie nevychádzalo z § 3 Správneho poriadku a napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil, čo je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pričom poukázal na rozsudky sp. zn. 2Sžo/232/2015, rozsudok 8Sžo/19/2014 a rozsudok sp. zn. 4Cdo/171/2005. 15. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 12.01.2023.

Navrhol kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej len SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov:

17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 28.03.2018 (deň doručenia dodatku č. 1) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

18. Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

19. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a

ich príčin. 20. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) cit. zákona inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

21. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektor práce sťažovateľovi uložil v protokole v časti Opatrenia odstrániť zistený nedostatok špecifikovaný v časti pracovnoprávne vzťahy v bode B1 protokolu v lehote 3 dní od prerokovania protokolu. Vo vzťahu k zisteniam v časti pracovnoprávne vzťahy v bode B2 a B3 protokolu mu uložil opatrenie dodržiavať príslušné ustanovenia Zákonníka práce tak, aby sa nedostatky v tejto časti protokolu v bode B2 a B3 v budúcnosti neopakovali. Vo vzťahu k zisteniam v časti nelegálne zamestnávanie v bode B4 protokolu mu uložil opatrenie dodržiavať príslušné ustanovenia zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, aby sa nedostatok v tejto časti protokolu v bode B4 v budúcnosti neopakoval. V nadväznosti na vyjadrenie sťažovateľa zo dňa 22.03.2018 inšpektor práce v Dodatku č. 1 bod B1 v celku vypustil spolu s opatrením, ktoré sa k nemu vzťahovalo (odstránenie zisteného nedostatku). Inšpektor práce akceptoval námietku, ktorá sa týkala otázky včasného vydania potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zamestnankyni a preto v bode B2 ponechal len zistenie, týkajúce sa nevydania potvrdenia o zamestnaní pri skončení pracovného

pomeru zamestnankyne, ku ktorému žalobca konkrétne námietky nevzniesol. Sťažovateľ nevzniesol námietky ani k zisteniu v bode B3. Námietky sťažovateľa vo vzťahu k bodu B4 inšpektor práce neakceptoval. Na základe týchto skutočností inšpektor práce zmenil opatrenie tak, že v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nariadil žalobcovi dodržiavať príslušné ustanovenia Zákonníka práce tak, aby sa nedostatky uvedené v časti pracovnoprávne vzťahy v bodoch B2 a B3 v budúcnosti neopakovali a dodržiavať príslušné ustanovenia zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, aby sa nedostatok uvedený v časti nelegálne zamestnávanie v bode B4 v budúcnosti neopakoval.

22. Tunajší súd sa zaoberal povahou opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/ 2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote.

Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP.

Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. 23. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.). Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi,

ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/14/2020) 24. V preskúmavanej veci žalobca vôbec netvrdil, že by uložené opatrenia mali takýto účinok. Podstatu žalobných bodov tvorili námietky o nezákonnom zistení tvrdených nedostatkov ako aj o nepreskúmateľnosti uložených opatrení. Kasačný súd však v prejednávanej veci vzal do úvahy, že v čase podania správnej žaloby nemohol predpokladať uznesenie veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022 a to, aký dôraz bude toto uznesenie klásť práve na vymedzenie týchto námietok v žalobe. Preto sa kasačný súd aj sám zaoberal povahou jednotlivých opatrení, ktoré konštatovali inšpektori práce v protokole v znení dodatku č. 1. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že sťažovateľovi boli v dodatku č. 1 uložené opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ktorých nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má sťažovateľ plniť alebo ktoré by svojim obsahom predstavovali iné z opatrení podľa

§ 12 ods. 2 cit. zákona a preto nariadené opatrenia ako procesné opatrenia nie sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP. 25. Už v predchádzajúcej judikatúre NS SR aj tunajšieho súdu bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu, keď možnosť jeho prieskumu bola obmedzená len na jeho časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne preukázané. V tejto časti je kasačná sťažnosť plne nedôvodná.

26. Pokiaľ sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť uložených opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ich obsahu je zrejmé, že opatrenia, ktoré nadväzujú na zistené nedostatky, sú všeobecne formulované a obsahujú len všeobecnú povinnosť dodržiavať príslušné ustanovenia Zákonníka práce a zákona o nelegálnom zamestnávaní, čo beztak žalobcovi vyplýva z týchto právnych predpisov. Žiadne konkrétne povinnosti neboli žalobcovi nariadené splniť. Preto takto formulované opatrenia nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Vychádzajúc z právneho názoru vyjadreného v citovanom uznesení veľkého senátu, opatrenie v preskúmavanom protokole a upravené v dodatku č. 1 malo byť vylúčené z prieskumu správneho súdu. Keďže v prerokúvanej veci nejde ani o vec správneho trestania (žalovaný nerozhodoval o sankcii v zmysle § 194 SSP), ani o sociálnu vec (žalovaným nie je orgán verejnej správy uvedený v § 199 SSP), je kasačný súd viazaný sťažnostnými

bodmi, a tak sám nepristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a odmietnutiu žaloby (porov. obdobne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1Sžk/11/2021). 27. Keďže správny súd prejednal žalobu sťažovateľa vecne a jednotlivé sťažnostné body smerujú proti jeho záverom, kasačný súd v záujme úplnosti považuje za podstatné sa s nimi aspoň stručne vyrovnať. Predovšetkým sa nemožno stotožniť s názorom sťažovateľa, že by v protokole nebolo možné uložiť opatrenie spočívajúce v dodržiavaní príslušných predpisov.

Z citovaného uznesenia veľkého senátu naopak vyplýva, že aj všeobecne formulované opatrenie môže zodpovedať zneniu zákonného ustanovenia § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Zo strany žalovaného došlo k nariadeniu opatrenia a hoci neurčil konkrétny spôsob, akým má sťažovateľ nápravu vykonať, stanovil cieľ, ktorý má sťažovateľ s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo považuje kasačný súd za postačujúce, preto inšpektorovi práce nemožno vytýkať, že by takéto opatrenie bolo neurčité. Naopak, kasačný súd konštatuje, že opatrenia nariadené inšpektorom práce žalovanému nadväzujú na skutkové zistenia, ktoré majú oporu v administratívnom spise a vyplývajú z protokolu v znení dodatku č. 1, ktorý má náležitosti podľa ust. § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce a reflektuje na námietky sťažovateľa uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 22.03.2018. Protokol ako aj jeho dodatok boli žalobcovi riadne doručené. Žalovaný tiež nepochybil, keď dodatok č. 1 neprerokoval so

sťažovateľom, keďže táto povinnosť zo zákona o inšpekcii práce nevyplýva a nedošlo k doplneniu nových zistení a opatrení, s ktorými by sa sťažovateľ nemal možnosť sa oboznámiť (obdobne rozhodnutia sp. zn. 10Sžk/19/2017, sp. zn. 4Sžk/22/2018).

Rovnaké závery vyslovil vo svojom rozsudku správny súd, ktorý sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal s námietkami sťažovateľa smerujúcimi k nezákonnosti, neurčitosti či nepreskúmateľnosti protokolu.

28. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že správny súd žalobu sťažovateľa neodmietol, ale sťažovateľovi poskytol vyšší procesný štandard ochrany jeho práv. Rovnako nedôvodná je námietka sťažovateľa o odklone správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe.

Tu kasačný súd poukazuje na aktuálne rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022, ktorý jednoznačne ustálil možnosti prieskumu opatrenia uloženého inšpektorom práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce a ktoré je pre senáty kasačného súdu záväzné.

29. Odkazy sťažovateľa v kasačnej sťažnosti na čl. 6 Dohovoru, resp. na požiadavky týkajúce sa správneho trestania, sú celkom nedôvodné už preto, že opatrenia ukladané inšpektorom práce podľa § 12 o inšpekcii práce nie sú sankciou. Je potrebné prízvukovať, že činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy pred vyhotovením protokolu a jeho dodatku č. 1, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie. Sankcie sa ukladajú na základe osobitného ustanovenia § 19 cit. zák., a to v osobitnom správnom konaní (porov. § 21 ods. 3 cit. zákona), v ktorom konštatovanie porušenia konkrétneho právneho predpisu a identifikácia subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj obsahovým náležitostiam. (bližšie rozhodnutie sp. zn. 4Sžk/22/2018). Kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní.

30. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutého rozsudku správneho súdu dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu ani rozhodnutí orgánov verejnej správy a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd nezistil v konaní pred správnym súdom také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o porušení práva sťažovateľa na súdnu ochranu, inú právnu ochranu a spravodlivý proces.

Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

31. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168

SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. marca 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/72/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik