7Ssk/72/2023

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca rozhodnutím z 15. júla 2010 žalobcovi priznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla.

ďalšie závery však nezmenil. Preto aj komplexný posudok z 13. augusta 2012 zotrval na závere, že je naďalej odkázaný na prepravu osobným motorovým vozidlom. A. Posudky úradu práce a žalovaného 2. Dňa 20. mája 2021 žalobca požiadal úrad o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v zmysle § 19 písm. g) zákona č. 447/2008 Z. z. K žiadosti priložil správy chirurga z novembra 2017, hematológa z júla 2018, gastroenterológa z októbra 2018, urológa z decembra 2019 a psychiatra z mája 2017, novembra 2019 a septembra 2020.

Pohybuje sa s pomocou francúzskej barly, niekedy aj s dvoma, ťažšie sa mu dýcha a prejde len kratšie vzdialenosti. 3. Na výzvu úradu práce žalobca 2. augusta 2021 doplnil správy ortopéda z júla a decembra 2019 a septembra 2020, výsledok magnetickej rezonancie z augusta 2020 a elektromagnetickej rezonancie zo septembra 2020, ďalej správy neurológa zo septembra 2020 a júna 2021 (ktorých súčasťou boli záznamy od júna 2017), imunológa z júla 2021 (s výsledkami laboratórnych testov z februára a septembra 2020). Po ich preskúmaní posudkový lekár úradu práce v lekárskom posudku z 10. augusta 2021 zotrval na svojich pôvodných záveroch, medzi zdravotné postihnutia však zaradil ešte aj bolestivý vertebrogénny syndróm bez radikulopatie [ktorému podľa kapitoly XII oddielu A pol. 1 písm. b) prílohy č. 3 zodpovedala miera funkčnej poruchy 30 %]. Na odôvodnenie dodal, že bolestivý vertebrogénny syndróm podľa neurológa nejaví známky radikulopatie, neuropatia nie je klinicky závažná a chôdza nemá myopatický

4. Na základe tohto komplexného posudku úrad práce vydal viaceré rozhodnutia (pozri ďalej, ods. 6 a 8), proti ktorým žalobca podal odvolanie. V odvolacom konaní predložil správu ortopéda, neurológa, psychiatra, internistu, rehabilitačného lekára, ortopéda zo septembra 2021, ako aj novú správu neurológa zo septembra 2021 (ktorej súčasťou boli znova záznamy od júna 2017). Aj tieto správy najskôr preskúmal posudkový lekár úradu práce, ktorý v lekárskom posudku z 12. októbra 2021 k zdravotným postihnutiam pridal aj hypertenziu 2. stupňa [ktorej podľa kap. VIII odd. A pol. 8 písm. b) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. zodpovedala miera funkčnej poruchy 30 %], vaskulárnu encefalopatiu, resp. atrofiu CNS [s mierou funkčnej poruchy podľa kap. V pol. 8 písm. a) cit. prílohy 20 %] a polyneuropatiu dolných končatín [s mierou funkčnej poruchy podľa kap. V pol. 2 písm. D a) cit. prílohy 20 %].

Zdôraznila, že žalobca je v starostlivosti viacerých odborníkov, ale „v popredí je psychické ochorenie. . . liečený pre depresívnu poruchu s úzkostným syndrómom“. Je síce liečený pre bolesti chrbtice, ale „bez paretizujúcej symptomatologie, popisovaná polyneuropatia dolných končatín, bez určenia stupňa postihnutia“. Hoci opisuje závraty, „MR vyšetrenie mozgu je negatívne, .

Tieto závery prevzal žalovaný do nového komplexného posudku z 10. decembra 2021, v ktorom ako kompenzáciu nenavrhol ani príspevok na kúpu motorového vozidla, ani príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. K tomu opätovne odkázal na § 14 ods. 6 a § 14 ods. 10 v spojení s § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. B. Konanie o žiadosti o príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. 6. Úrad práce rozhodnutím z 24. augusta 2021, č. CA2/OPPKPČ/SOC/2021/51361-9 nevyhovel žiadosti žalobcu o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/12695, potvrdil toto rozhodnutie. V odôvodnení odkázal na lekársky posudok z 29. novembra 2021, ako aj komplexný posudok z 10. decembra 2021, v ktorých takéto príspevky neboli navrhnuté. Určovanie miery funkčnej poruchy je podľa neho v kompetencii posudkových lekárov, ktorí riadne prihliadli na všetky nálezy žalobcu.

7. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol napadnutým rozsudkom sp. zn. 22 Sa 23/2022. Dospel k záveru, že komplexný posudok, ako aj lekársky posudok boli dostatočne podopreté obsahom lekárskych správ.

Ani depresívna porucha sa neprejavuje opakujúcimi sa prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. Keďže žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu, nie je splnená základná podmienka pre poskytnutie príspevku na kúpu motorového vozidla podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. Úrad práce a žalovaný nepochybili, ak zdravotný stav žalobcu posúdili bez jeho prítomnosti, pretože to umožňuje § 11 ods. 9 cit. zákona. K námietkam žalobcu, prečo sa zmenila jeho odkázanosť, správny súd odkázal na novelu vykonanú zákonom č. 191/2018 Z. z., ktorá od 1. júla 2018 podstatne zmenila podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Stotožnil sa aj so záverom, že záver o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidného dôchodku neznamená bez ďalšieho aj totožnú mieru funkčnej poruchy. C. Konanie o odňatí príspevku na kompenzáciu nákladov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla 8. Ďalším rozhodnutím z 26. augusta 2021, č. CA2/OPPKPČ/SOC/2021/579-4 úrad práce

Napriek odvolaniu žalobcu žalovaný tu preskúmavaným (druhým) rozhodnutím z 28. decembra 2021, č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/12691, potvrdil toto rozhodnutie. V odôvodnení odkázal na lekársky posudok z 29. novembra 2021, ako aj komplexný posudok z 10. decembra 2021, v ktorých takéto príspevky neboli navrhnuté. Určovanie miery funkčnej poruchy je podľa neho v kompetencii posudkových lekárov, ktorí riadne prihliadli na všetky nálezy žalobcu. Pretože podľa nich už žalobca nespĺňal podmienky § 14 ods. 6 a 10 a § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., nebolo mu možné ďalej takýto peňažný príspevok navrhnúť.

Podľa súdu sa žalovaný logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosti na posúdenie žiadosti žalobcu. Podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom upravuje § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa lekárskeho posudku a komplexného posudku sa u žalobcu nedokumentovala ťažká porucha mobility a rovnako z nich nevyplýva, že by kvôli nim nemohol bezpečne nastúpiť do prostriedku verejnej hromadnej dopravy.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

III. Posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po spojení oboch kasačných sťažnostní na spoločné konanie uznesením sp. zn. 7 Ssk 72/2023 z 18.

decembra 2023 preskúmal obidva napadnuté rozsudky v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konania pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 13. Predmetom prieskumu v prerokúvaných veciach sú rozhodnutia žalovaného a úradu práce jednak o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, jednak o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. Z. možno peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno podľa § 38 ods. 11 cit. zák. poskytnúť fyzickej osobe, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na kompenzáciu týchto výdavkov. Podľa § 14 ods. 10 cit. zák. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu týchto zvýšených výdavkov, ak je a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo b) je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b) [o tento prípad však v danej veci nejde]. Predpokladom poskytnutia oboch týchto príspevkov je tak jednak to, aby bol žiadateľ ťažko zdravotne postihnutou osobou, jednak jeho odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. V danej veci nebolo sporné, že žalobca je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 cit. zákona s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá bola (v odvolacom konaní) ustálená podľa kapitoly IV pol. 4 písm. b) prílohy č. 3 cit. zákona. Spornou však ostala odkázanosť žalobcu podľa § 14 ods. 6 cit. zák.

14. Podľa § 14 ods. 6 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

vyplýva, že cieľom je kompenzovať nielen stavy úplnej imobility, ale aj zníženú schopnosť mobility. 15. Podľa § 10 ods. 1 v spojení s ods. 2 cit. zákona č. 447/2008 Z. z. hodnotenie zdravotnej situácie žalobcu prináleží posudkovým lekárom. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie (§ 11 ods. 3), ale aj z ďalšej zdravotnej dokumentácie predloženej posudzovanou osobou (§ 11 ods. 4).

7). Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je potom komplexný posudok (§ 55 ods. 6), ktorý sa vypracúva na základe lekárskeho posudku a na základe výsledku sociálnej posudkovej činnosti (§ 15 ods. 1). Judikatúra tunajšieho súdu už opakovane vyslovila, že orgán verejnej správy, ale ani správny súd nemôžu nahradiť lekársky posudok

16. Hoci lekárskym posudkom posudkového lekára úradu práce možno vytknúť určité nedostatky, konečným podkladom komplexného posudku žalovaného bol lekársky posudok posudkovej lekárky pracoviska žalovaného z 29. novembra 2021. Z jeho obsahu, ako je reprodukovaný v odseku 5 tohto rozsudku, vyplýva, že posudková lekárka vzala do úvahy všetky medicínske symptómy, ktoré boli uvedené v lekárskom náleze, ako aj v odborných nálezoch. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie síce považovala afektívnu poruchu nálady, no v odborných psychiatrických nálezoch neboli zdokumentované záchvaty zúrivosti, agresie a ataky sebapoškodzovania ani porucha správania. Vo vzťahu k schopnosti žalobcu premiestniť sa k zastávke hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidla, udržať sa v ňom a vystúpiť z neho posudková lekárka osobitne zhodnotila postihnutia chrbtice, ktorá podľa nej nevykazovala „paretizujúcu symptomatológiu“ (teda symptómy ochrnutia či oslabenia).

Rovnako posudková lekárka nezistila ani obmedzenie jeho chôdze kvôli popisovaným postihnutiam. Konečne, z predložených lekárskych správ nezistila ani žiadnu poruchu zvieračov; osobitne pritom zmienila, že hoci v staršej lekárskej správe sa spomínalo zápalové ochorenie hrubého čreva, neboli predložené správy, ktoré by dokumentovali jeho ďalší rozvoj.

Okolnosť, že v skorších komplexných posudkoch z roku 2010 a 2012 úrad práce dospel k záveru o takejto odkázanosť, nie je podstatná. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. totiž nevyplýva, že by raz konštatovaná odkázanosť mala byť zachovaná natrvalo, resp. že by viazala posudkového lekára do budúcnosti. Navyše tieto skoršie posudky neboli podrobené prieskumu ani zo strany žalovaného, ani zo strany správnych súdov, a tak nemožno tvrdiť, že boli jednoznačne správne. V prerokúvanej veci je podstatné zhodnotenie zdravotného stavu vykonané v lekárskom posudku z 29. novembra 2021, na ktorom správny súd, ale ani kasačný súd nezistil žiadnu

pohlavia a za rovnakých podmienok. Inak povedané, sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia nie je znevýhodnenie, ktoré je prirodzene spojené so starnutím človeka (fyzickej osoby). Je napríklad všeobecne známe, že starší ľudia ťažšie nastupujú do prostriedkov hromadnej dopravy a ťažšie sa v nich udržia (preto je slušnosťou uvoľniť im miesto na sedenie). Kompenzovateľným podľa § 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je takéto znevýhodnenie až vtedy, keď presiahne mieru bežne primeranú veku dotknutej fyzickej osoby.

20. Pretože prerokúvaná vec je sociálnou vecou podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, podľa už citovaného § 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP ani kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi. Preto môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, než ktoré boli uvedené v kasačnej sťažnosti a ktoré by mohli byť žalobnými alebo sťažnostnými bodmi v prospech žalobkyne - fyzickej osoby (porov. v tomto zmysle aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 77/2021 z 19. decembra 2022). V prerokúvanej veci neuniklo pozornosti kasačného súdu, že úrad práce odňal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla už od 1. septembra 2021. Podľa cit. § 67e ods. 4 cit. zák. sa však fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná podľa komplexného posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 účinného do 30. júna 2018, ktorej vznikol nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla

21. Z toho potom vyplýva, že odkázanosť osoby na individuálnu prepravu podľa citovaného prechodného ustanovenia trvá od 1. júla 2018 až do právoplatnosti rozhodnutia o akomkoľvek peňažnom príspevku na kompenzáciu v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., teda napríklad aj o peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.

rozhodnutia vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu. 22. Nateraz nie je nutné zaoberať sa tým, či by právoplatným rozhodnutím, ktoré by podľa § 67e ods. 4 cit. zák. spôsobovalo zánik odkázanosti, mohlo byť aj rozhodnutie o samotnom peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V tu prerokúvanej veci totiž úrad práce rozhodoval po 1. júli 2018 o peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a jeho rozhodnutie (potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného) nenadobudlo právoplatnosť neskôr než preskúmavané rozhodnutie vo veci odňatia príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Až právoplatnosťou rozhodnutia o príspevku na kúpu osobného motorového vozidla tak zanikla podľa cit. § 67e ods. 4 cit. zák. odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorových vozidlom.

Preto nie je podstatné, či a kedy nadobudli právoplatnosť rozhodnutia týkajúce sa preukazu ťažko zdravotne postihnutého so sprievodom a parkovacieho preukazu a či proti nim žalobca podal alebo nepodal odvolania (čo bolo inak vyriešené uzneseniami tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 71/2023 a 7 Ssk 73/2023 z 20. decembra 2023). 23. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku naň. Podľa už cit. § 38 v spojení s § 14 ods. 10 tohto zákona je základným predpokladom poskytovania príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v prerokúvanej veci odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák. Na základe podaného výkladu ustanovenia § 67e ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. táto odkázanosť ostala žalobcovi zachovaná až do právoplatnosti rozhodnutia o peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Pokiaľ teda dôvodom odňatia príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov žalobcu bol zánik odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorových vozidlom, tento zánik je zmenou rozhodujúcich skutočností podľa § 45 ods. 3 cit. zák. Táto zmena však nastala až právoplatnosťou rozhodnutia o peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, teda neskôr než 1. septembra 2021. Úrad práce tak postupoval v rozpore s citovanými rozhodnutiami, ak žalobcovi odňal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla už od 1. septembra 2021 a jeho vyplácanie zastavil už týmto dňom.

24. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 22 Sa 23/2022, ktorým bolo preskúmavané rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 25. Na druhej strane však kasačný súd zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného týkajúce sa odňatia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vychádzalo z nesprávneho výkladu § 67e ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., čo opodstatňuje jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok sp. zn. 22 Sa 4/ 2022 z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil napadnutý rozsudok tak, že zrušil toto rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 26. Žalovaný je v ďalšom konaní o odňatie uvedeného príspevku viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Pritom ako odvolací orgán podľa § 59 Správneho poriadku disponuje dostatočným rozsahom oprávnení, aby mohol napraviť vytýkanú nezákonnosť rozhodnutia úradu práce, ktorá spočívala v určení nesprávneho (príliš skorého) dátumu, od ktorého odňal žalobcovi tento peňažný príspevok. 27. Výrok o trovách spočíva sčasti na ustanovení § 467 ods. 1 SSP, sčasti na ustanovení § 467 ods. 2 SSP. Pretože vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok správneho súdu sp. zn. 22 Sa 23/ 2022, žalobca nemal úspech a žalovaný ho síce mal, no nezistili sa výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal, kasačný súd rozhodol o trovách kasačného konania podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Pri zmene rozsudku sp. zn. 22 Sa 4/2022 však musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Preto o nich rozhodol podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom. 28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.