7Ssk/72/2025

1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-2S/29/2023-117 zo dňa 17.04.2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu voči rozhodnutiu žalovaného SPSČ-PO3-2022/ 004861-003 zo dňa 14.12.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 367 zo dňa 05.10.2022 (ďalej len „personálny rozkaz“, resp. „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Administratívne konanie

III. Konanie na správnom súde

4. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že postup žalovaného podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bol v súlade so zákonom. Návrh na postup podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zaslal riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici prezidentovi PZ podaním zo dňa 27.09.2022, s ktorým prezident Policajného zboru súhlasil dňa 28.09.2022. Dôvod preloženia bol odôvodnený nespokojnosťou s plnením úloh OR PZ vo Zvolene a predovšetkým negatívnym vývojom bezpečnostnej situácie na území okresného riaditeľstva, ktorý možno dokumentovať vo viacerých oblastiach konštatovaných riaditeľom krajského riaditeľstva, podrobne uvedeným a zobrazeným v tabuľkách a riadne a vyčerpávajúco odôvodneným, pričom toto odôvodnenie je aj súčasťou preskúmavaného rozhodnutia. Je v ňom aj dostatočne odôvodnené naplnenie pojmu „dôležitého záujmu štátnej služby“, v ktorého záujme je preloženie žalobcu na inú funkciu spočívajúceho v tom, že trvalo zhoršujúce sa ukazovatele vo všetkých sledovaných oblastiach nedávajú záruku, že sa zlý vývoj bezpečnostnej situácie v územnom obvode OR PZ vo Zvolene zmení. Z uvedených dôvodov sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia ohľadom neodôvodnenia dôvodu na preloženie. Skutočnosť, že žalobca so závermi žalovaného nesúhlasí ešte neznamená, že tieto závery v rozhodnutí absentujú alebo že sú neodôvodnené. Záver žalovaného vyplýva zo zadovážených objektívnych štatistických ukazovateľov. Nadriadený žalobcu sa s jeho námietkami vysporiadal v návrhu na postup podľa § 35 ods. 2 cit. zák. z 27.09.2022 a tiež žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Zadovážené štatistické ukazovatele považoval za objektívne, pričom žalobca ani nenapádal správnosť týchto údajov. V súvislosti s nesúhlasom žalobcu s jeho preložením správny súd poukázal na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Sžo/265/2009, 3Sžo/40/2013), v zmysle ktorej nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde sľubuje, že bude disciplinovaný, teda že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie.

5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Uviedol, že v personálnom rozkaze absentuje

odôvodnenie

dôvodu spočívajúceho v nespokojnosti s jeho plnením úloh, preto je personálny

rozkaz

nepreskúmateľný. K štatistickým údajom, z ktorých žalovaný odvodil zhoršenie bezpečnostnej situácie, uviedol, že správnosť štatistických ukazovateľoch napádal a argumentačne oprel o dôkazy. Štatistické ukazovatele sa vyhodnocujú na mesačnej báze, preto tvrdenie žalovaného, že o zhoršení štatistických ukazovateľov sa dozvedel až 19.09.2022, je nepravdou. Účelovosti jeho odvolania nasvedčuje neuvedenie objektívne všetkých štatistických ukazovateľov. Tvrdenie, že sa jedná o trvalo zhoršujúce sa ukazovatele, sa nezakladá na pravde, keďže oproti r. 2021 sa zmenili len nepatrne. Štatistické výstupy nemôžu bez porovnania s inými objektívnymi a subjektívnymi faktormi (pandemické obdobie, migrácia z Ukrajiny, iné mimoriadne situácie a núdzové stavy...) objektívne preukázať zhoršenie úrovne bezpečnostnej situácie. Poukázal tiež na verejné vyjadrenia prezidenta Policajného zboru, že štatistické ukazovatele nie sú priorita. O účelovosti podľa neho svedčí tiež to, že sú útvary, ktoré dosahovali horšie štatistické ukazovatele ako OR PZ vo Zvolene, za neakceptovateľné považoval porovnávanie s priemerom kraja. Aby boli výsledky objektívne, je potrebné vykonanie analýz vo všetkých vyšetrovacích spisoch. 6. Ďalej namietal, že za posudzované obdobie nedošlo zo strany nadriadeného k žiadnemu prerokovaniu, zrážke zo mzdy, uloženiu úlohy, ale rovno k odvolaniu z funkcie, čo je v kontraste s jeho odmeňovaním za kvalitné plnenie úloh. V čase jeho preloženia jestvovali voľné funkčné miesta v mieste výkonu štátnej služby vo Zvolene, preto postup žalovaného, ktorý ho preložil do Žiaru nad Hronom, je nezákonný. Žalovaný až vo svojom vyjadrení k žalobe sa po prvý krát pokúsil konkrétnejšie vymedziť, v čom spočíval dôležitý záujem štátnej služby. Žalobca opakovane žiadal nadriadených o systemizačné zmeny v zložení a počtoch policajtov, preto navrhoval, aby súd vyzval žalovaného na predloženie všetkých jeho personálnych návrhov o personálne a systemizačné zmeny. Citoval z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia správnych rozhodnutí (sp. zn.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Hronom. Súčasne bol dňom 14.10.2022 odvolaný z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 15.10.2022 vykoná riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom. Správny súd považoval napadnuté rozhodnutia za vecne správne a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

12. Zákon a ani dôvodová správa nešpecifikujú, čo zákonodarca za dôležitý záujem štátnej služby považuje. V súlade s doterajšou judikatúrou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/21/2012, sp. zn. 2Sžo/52/2011) je nevyhnutné, aby v rozhodnutí podľa daného ustanovenia bolo pomenované, v čom príslušný orgán tento záujem vzhliadol. Je potrebné, aby bol dôležitý záujem služby nielen deklarovaný, ale aby bol naplnený konkrétnym obsahom. Súčasná právna úprava § 35 ods. 2 cit. zákona reflektovala na túto požiadavku správnych súdov a s účinnosťou od 16.12.2021 zrušila možnosť previesť alebo preložiť nadriadeného aj bez uvedenia dôvodu.

Zvolen. Kasačný súd sa predovšetkým zaoberal, či takto vymedzený dôvod preloženia spadá pod pojem dôležitý záujem štátnej služby. 14. Kasačný súd v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou konštatuje, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Aj v prejednávanom prípade súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ale preskúmava, či sa vyskytli dôležité záujmy služby, keďže práve ich existenciou podmieňuje zákonodarca možnosť postupu voči nadriadenému podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.

Ak totiž nastane niektorý z dôvodov ustanovených v § 35 ods. 1 cit. zákona, zákon použitými slovesnými tvarmi „prevedie“ a „preloží“ ustanovuje obligatórnosť postupu podľa tohto ustanovenia, kým zo znenia § 35 ods. 2 cit. zákona vyplýva len fakultatívna možnosť ministra previesť alebo preložiť nadriadeného na inú funkciu, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby. Dôvody v § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. navyše vykazujú vyššiu mieru konkrétnosti než pojem „dôležitý záujem služby“, použitý v § 35 ods. 2 cit. zákona. Pojem dôležitý záujem služby možno vnímať širšie ako konkrétne dôvody prevedenia alebo preloženia policajta vymedzené v § 35 ods. 1 cit. zákona, pričom sa môže týkať aktuálnych potrieb Policajného zboru. Dôležitý záujem služby, ktorý vyžaduje prevedenie alebo preloženie nadriadeného podľa § 35 ods. 2 cit. zákona, sa nemusí - na rozdiel od dôvodov vypočítaných v § 35 ods. 1 - vzťahovať na osobu nadriadeného, ale má sa vzťahovať na službu, teda vlastne na plnenie úloh Policajného zboru policajtmi (§ 2 ods. 2 zákona).

činnosťou. 17. Pri preskúmavaní zákonného hľadiska pri aplikácii správnej úvahy (§ 27 ods. 2 SSP), teda dôležitého záujmu služby, nie je potrebné skúmať iné okolnosti okrem existencie tohto hľadiska. V danom prípade je tak nepodstatné, k akému konkrétnemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie došlo alebo v čom konkrétne zhoršenie spočívalo. Napokon, samotné vnímanie zhoršenia bezpečnostnej situácie je značne subjektívne, pričom práve v tomto bode sa prejavuje úvaha ministra. Nemusí to automaticky znamenať, že „zhoršená“ úroveň je výrazne podpriemerná v porovnaní s ostatnými riaditeľstvami, ale napr. to, že je priemerná a práve preto je ju potrebné zlepšiť. Je preto nadbytočné osobitne vyhodnocovať jednotlivé štatistické ukazovatele a polemizovať so žalobcom, ktorý ukazovateľ je „v norme“ a ktorý je už pod hranicou priemeru, prípadne dopĺňať ďalšie, ako to požadoval žalobca.

18. Nedôvodná je aj námietka, že nedošlo zo strany nadriadeného k žiadnemu prerokovaniu, zrážke zo mzdy, k uloženiu úlohy alebo rovno k odvolaniu z funkcie, ani mu nebolo vytýkané zlé riadenie výkonu služby. Z personálneho rozkazu a preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že nespokojnosť s plnením úloh bola vyjadrená vo vzťahu k okresnému riaditeľstvu, nie k žalobcovi ako k osobe riaditeľa tohto útvaru. Ako bolo vysvetlené vyššie, ak by dôvod vo vzťahu k osobe žalobcu existoval, musel by byť použitý (§ 35 ods. 1, § 192, § 52 zák. č 73/ 1998 Z. z). S touto námietkou súvisí námietka, že sa správny súd sa nezaoberal jeho návrhom na predloženie všetkých personálnych návrhov, ktorými žiadal nadriadených o personálne a systemizačné zmeny. Okrem toho, že žalobca túto argumentáciu uplatnil až po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, doplnenie dokazovania by nemalo za následok zmenu záverov správneho ani kasačného súdu, nakoľko pre naplnenie dôležitého záujmu služby je nepodstatné, či potrebu zmeny na riadiacom poste OR PZ spôsobili skutočnosti (ne)závislé od riadenia žalobcu. Preskúmavané rozhodnutie nebolo založené na zistení subjektívneho zlyhania žalobcu ako

Nič nebránilo žalobcovi oboznámiť sa s týmito podkladmi a podať kvalifikovaný rozklad, čo aj urobil. Nedôvodná je aj súvisiaca námietka žalobcu, že žalovaný až vo vyjadrení k správnej žalobe po prvýkrát konkrétnejšie vymedzil, v čom spočíval dôležitý záujem štátnej služby.

V zmysle § 35 ods. 9 zákona sa prevedenie realizuje odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33 zákona. Následne § 33 ods. 1 stanovuje, že policajt sa ustanoví do voľnej funkcie. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžo/334/2015, ktoré prešlo testom ústavnosti (sp. zn. III. ÚS 253/2018) v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyslovil: „Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014 uviedol, že „Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor.

21. Napokon žalobca podľa § 440 ods. 1 písmeno h) SSP namietal, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom citoval z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zaoberajúcich sa nepreskúmateľnosťou rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť či nedostatok dôvodov či uplatňovaním princípu právnej istoty, keďže mal za to, že najmä personálny rozkaz takúto vadu vykazuje. Keďže kasačný súd v súlade so správnym súdom sa s touto námietkou nestotožnil, nemohlo z tohto dôvodu dôjsť ani k namietanému sťažnostnému dôvodu odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.