7Ssk/73/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200088.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-27Sa/4/2023
- IČS
- 5023200088
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková (sudkyňa spravodajkyňa) ako členky senátu vo veci žalobkyne: S. S., R.. X. O. XXXX, I. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., IČO: 53588452, Mariánske námestie 29/6, Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 23. januára 2023, č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/ 2023/1625, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-27Sa 4/2023-110 z 30. apríla 2024 takto
rozhodol:
Rozsudok
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-27 Sa 4/2023-110 z 30. apríla 2024 sa zrušuje vo výroku II a III a vec sa mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou z 26. júla 2022 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Na tento účel posúdil jej zdravotný stav posudkový lekár a svoje závery vyjadril v posudku z 3. augusta 2022. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom podľa kapitoly IV položky 4 písm. b) [Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické) - stredná porucha] prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorému priradil mieru funkčnej poruchy 50 % (z rozpätia
30 až 50 %). Okrem iného ustálil, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu dopravu podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. 2. V rámci sociálneho zisťovania, ktoré úrad vykonal 17. augusta 2022, okrem iného zistil, že žalobkyňa poberá invalidný dôchodok, je zamestnaná na polovičný úväzok, je v dispenzári psychiatra kvôli depresívnej poruche, stave úzkosti, taktiež má bolesti chrbtice a lieči sa v ambulancii chronickej bolesti. Jej chôdza je podľa neho samostatná, na dlhšie vzdialenosti však využíva francúzsku barlu, má obmedzenú fyzickú výkonnosť a slabosť. Prepravuje sa autom (napr. do klubu dôchodcov, ktorý navštevuje), šoféruje sama, spojmi necestuje, pretože jej to nerobí dobre na psychiku. Na základe týchto podkladov úrad práce vypracoval komplexný posudok z 26. augusta 2022, v ktorom žalobkyni nenavrhol príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla pre nesplnenie legislatívnych kritérií. Vychádzajúc z tohto komplexného posudku, úrad práce rozhodnutím z 9. septembra 2022 nepriznal žalobkyni uvedený príspevok.
Proti nemu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom okrem iného namietla, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, v práci sa jej stáva, že má úzkostné stavy, a v sociálnych situáciách má fobické prejavy. 3. Posudkový lekár ústredia v posudku z 19. decembra 2022 preskúmal lekársky nález z júna 2021, nález neurológa z januára 2021, apríla 2021, septembra 2021, neurochirurga z marca 2021, reumatológa z mája 2021 a júla 2022, ORL z augusta 2021, psychológa, psychiatra z roku 2021 a 2022 (posledný zo septembra 2022), ortopéda z marca a apríla 2022, interného lekára z júna 2022, lekársky nález z júla 2022, fyzioterapeutický záznam z augusta až septembra 2022 a záznam o poskytnutí lekárskej pomoci z novembra 2022.
Následne posudkový lekár ustálil rovnaké rozhodujúce zdravotné postihnutie a mieru funkčnej poruchy ako posudkový lekár úradu. V odôvodnení posudku uviedol, že žalobkyňa je „v dlhodobej liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom bez psychotických príznakov, v komorbidite posttraumatická stresová porucha a špecifikovaná (izolovaná) fóbia, klinicky je orientovaná. Nie sú často sa opakujúcimi prejavmi agresivity (sic!), neovládateľného a nepredvídateľného správania.“ Vzhľadom na chronický priebeh ochorenia hodnotil mieru funkčnej poruchy na hornej hranici zákonného rozpätia. Ďalej uviedol, že žalobkyňa má „polytopný chrbticový syndróm s poruchou statodynamiky a koreňovým dráždením, bez motorického deficitu na periférii trvalého charakteru. Séronegatívna reumatoidná atritída na bazálnej liečbe. Impingement syndróm pravého ramenného kĺbu ľahkou funkčnou poruchou. Úchopová schopnosť rúk zachovaná. V oblasti orientácie a komunikácie bez závažnejšej poruchy. Mobilita zachovaná, chôdza samostatná s oporou francúzskej barle. Poruchy zvieračov neprítomné“. Preto považoval žalobkyňu za schopnú
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať z neho a udržať sa v ňom. Zároveň nie je zaradená do dialyzačného ani transplantačného programu a neprebieha u nej onkologická liečba. Následne žalovaný v komplexnom posudku z 5. januára 2023 takisto dospel k záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zdôraznil, že posudkový lekár sa vysporiadal so všetkými predloženými lekárskymi správami, a žalobkyňa napriek jeho výzve nepredložila správu zo psychiatrického vyšetrenia z 25. novembra 2022. Vychádzajúc z tohto posudku žalovaný potom tu preskúmavaným rozhodnutím z 23. januára 2023 zamietol odvolanie žalobkyne.
4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. ZA-27Sa/4/2023-110 (I) zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, no zároveň (II) zrušil preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a (III) rozhodol o trovách konania. V odôvodnení vytkol žalovanému, že v lekárskych a komplexných posudkoch nie je preskúmateľne odôvodnené, prečo žalobkynino psychické ochorenie s fobickými prejavmi nie je neovládateľným a nepredvídateľným správaním podľa § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. Z posudkov nemožno zistiť, či lekárske správy objektivizujú okolnosť, že žalobkyňa bola účastníkom dopravnej nehody a trpí posttraumatickou stresovou poruchou, a nie je ani vyhodnotený ich vplyv na jej odkázanosť. Správny súd však nezistil nesúlad ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý žalobkyňa tvrdila, a preto zamietol jej návrh na prerušenie konania.
V zhode s judikatúrou kasačného súdu ďalej uviedol, že prevzatie záverov komplexného, resp. lekárskeho posudku a posudkového záveru do odôvodnenia rozhodnutia nemalo za následok jeho nepreskúmateľnosť. Na základe § 11 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z. považoval za nedôvodnú ani námietku, že žalobkyňa nebola prizvaná na hodnotenie zdravotného stavu, pretože posudkový lekár to nepovažoval za potrebné a sama o to nepožiadala. Taktiež dodal, že žalobkyňa nepredložila žalovanému správu z vyšetrenia z 25. novembra 2022, hoci bolo na nej, aby všetky dôkazy predložila počas konania.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Podľa neho lekárske posudky jednoznačne a zrozumiteľne uvádzajú, že žalobkyňa nemá dokumentované často sa opakujúce prejavy agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania pri duševnej poruche. Okrem toho je žalobkyňa bez závažnejšej poruchy mobility a nemá ani ťažkú poruchu zvieračov podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. K uvádzaným fobickým prejavom v dopravných situáciách sa vyjadril vo svojom rozhodnutí a vyrovnal sa s nimi aj posudkový lekár. Dodal, že žalobkyňa má neurotické stresové a somatoformné poruchy (posttraumatická stresová porucha, špecifikovaná - izolovaná fóbia), ktorým zodpovedá miera funkčnej poruchy 40 %. Na základe tohto ochorenia by jej tak nebolo možné ani priznať status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Preto považoval fobické prejavy za nepodstatné na účely ustanovenia § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. Navyše uviedol, že žalobkyňa je držiteľkou vodičského oprávnenia a aktívne šoféruje. Ak by však u nej boli preukázané opakujúce sa prejavy agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, bolo by povinnosťou ošetrujúceho psychiatra iniciovať zákaz vedenia motorových vozidiel. 6. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom zrušujúcom výroku a výroku o trovách (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovaného a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 447/2008 Z. z. možno tento príspevok poskytnúť ťažko zdravotnej postihnutej osobe, ktorá je odkázaná na kompenzáciu týchto výdavkov.
Podľa § 14 ods. 10 tohto zákona je na kompenzáciu týchto výdavkov fyzická osoba odkázaná vtedy, ak je buď a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom [a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a)] alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b), t. j. je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo sa jej poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.
Podľa zisteného skutkového stavu žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. s mierou funkčnej poruchy 50 %, no nie je zaradená do programu alebo podliehala liečbe podľa § 38 ods. 9 písm. b) tohto zákona.
Preto by jej sporný príspevok mohol byť priznaný len vtedy, ak by bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák. 9. Podľa uvedeného ustanovenia je fyzická osoba odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Pri duševných poruchách podľa cit. písmena b) zákonodarca špecifikuje určité sprievodné javy zdravotného postihnutia (agresivita, neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie), ale aj jeho intenzitu (často sa opakujúce), kvôli ktorým fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Podľa zisteného skutkového stavu v prerokúvanej veci zostávalo sporným, či žalobkyňa má takú duševnú poruchu, ktorá je spojená s často sa opakujúcimi prejavmi neovládateľného alebo nepredvídateľného správania.
10. Podľa § 10 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je posudková činnosť na účely kompenzácia zverená len posudkovým lekárom, ktorí sú oprávnení vykonávať posudkovú činnosť. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je následne podľa § 55 ods. 6 tohto zákona komplexný posudok, ktorý sa v súlade s § 15 ods. 1 vypracúva na základe lekárskeho posudku posudkového lekára podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9. Posudkový lekár podľa § 11 ods. 3 a 4 cit. zák. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza jednak z aktuálneho lekárskeho nálezu a z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke, ale aj z ďalšej zdravotnej dokumentácie, ktorú posudzovaný predložil počas konania. Ako už uviedol
aj správny súd, správne súdy nemôžu nahradiť závery lekárskeho posudku vlastnou voľnou úvahou. Lekársky posudok však predstavuje dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňuje, alebo či je svojou celkovou skladbou preskúmateľný.
11. Z obsahu lekárskeho posudku, ako je reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku, vyplýva, že posudkový lekár vzal do úvahy obsah predložených lekárskych správ, vrátane nálezov z psychiatrických vyšetrení v rokoch 2021 a 2022. Podľa posledného z nich má síce žalobkyňa fobické prejavy, ich intenzita či sprievodné javy však v týchto správach nie sú bližšie popísané. Na ich základe posudkový lekár za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ustálil afektívne poruchy nálady, ale zároveň vzal do úvahy, že je dlhodobo liečená pre depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom, hoci nemá psychotické príznaky.
Rovnako prihliadol na posttraumatickú stresovú poruchu a izolovanú fóbiu a vyjadril sa aj k jej mobilite. Podľa kasačného súdu tak nemožno posudkovému lekárovi ani žalovanému vyčítať, že sa v lekárskom posudku a v preskúmavanom rozhodnutí nezaoberali niečím (prejavmi žalobkyninho postihnutia v oblasti správania), čo nie je popísané v zdravotnej dokumentácii, z ktorej podľa citovaných § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. mali vychádzať.
Preto preskúmavané rozhodnutie nemožno z tohto dôvodu považovať za nepreskúmateľné v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Naopak, zdravotná dokumentácia v administratívnom spise poskytuje dostatočnú oporu pre záver posudkového lekára a následne aj žalovaného, že žalobkyňa nemá často sa opakujúce prejavy neovládateľného a nepredvídateľného správania do tej miery, že samotná cesta verejnou hromadnou dopravou by mala za následok degradáciu prirodzenej dôstojnosti žalobkyne.
IV. Záver
12. Zo všetkých uvedených dôvodov nie je správny záver správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a jeho rozsudok tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Preto je kasačná sťažnosť v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 13. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. mája 2025