7Ssk/73/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0725100195.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13Sas/4/2025
- IČS
- 0725100195
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: S. A., nar. X. O. XXXX, C. XXXX/XX, H., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Nám. gen. Viesta 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16. februára 2015, č. VÚSZ-6521105333102, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 13 Sas 4/2025-32 z 20. mája 2025 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca ešte v roku 2012 požiadal o priznanie invalidného výsluhového dôchodku kvôli úrazu, ktorý utrpel ako vojak z povolania v roku 1977. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenie mu najskôr rozhodnutím z 22. apríla 2013 priznal tento dôchodok od 12. novembra 2009 v sume 36,33 € mesačne. Po obnovení tohto správneho konania vydal tu preskúmavané rozhodnutie zo 16. februára 2015, ktorým žalobcovi od 10. marca 2006 priznal invalidný výsluhový dôchodok, ktorý zároveň od 1. marca 2015 zvýšil na 84,97 € mesačne. Hoci bol žalobca riadne poučený o možnosti odvolať sa proti nemu, neurobil tak, a preto sa stalo právoplatným 9. marca 2015. Takto priznaný dôchodok bol postupne valorizovaný, okrem iného aj rozhodnutím vojenského úradu z 23. júna 2023 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo 7. septembra 2023. 2. Žalobca správnou žalobou (vedenou pod sp. zn. 13 Sas 37/2023) napadol uvedené rozhodnutie zo 7. septembra 2023, v žalobnom návrhu však žiadal preskúmať a zrušiť aj rozhodnutie vojenského úradu zo 16. februára 2015, ktoré považoval za neplatný právny úkon. Správny súd najskôr v tejto časti jeho žalobu vylúčil na samostatné konanie a tu napadnutým uznesením č. k. 13 Sas 4/2025-32 ju v tejto časti odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP. Žalobca totiž nevyčerpal riadny opravný prostriedok - odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, kvôli čomu bol jeho prieskum neprípustný. Okrem toho mu toto rozhodnutie bolo doručené 19. februára 2015, a tak správna žaloba podaná v roku 2023 je aj oneskorená v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia. Namietol, že časť vylúčená na samostatné konanie nebola označená dostatočne jasne a určito, čím mu bolo znemožnené uplatniť jeho procesné práva. Znova zopakoval dôvody, kvôli ktorým považuje rozhodnutie zo 16. februára 2015 za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a vytkol správnemu súdu, že nepoužil ustanovenie § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Okrem toho je rozhodnutie aj v rozpore so zákonom č. 328/2002 Z. z., k čomu poukázal na viaceré jeho vecné nedostatky. 4. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Súhlasil so správnym súdom, že žalobca sa napriek riadnemu poučeniu neodvolal proti rozhodnutiu zo 16. februára 2015, a preto je vylúčené z prieskumu. Rovnako je správny záver, že správna žaloba by bola podaná oneskorene.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
6. Hneď na úvod treba uviesť, že žalobca prevažnú časť svojich sťažnostných námietok smeruje k veci samej, teda k tomu, prečo je rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16. februára 2015 nezákonné. Predpokladom toho, aby správny súd vôbec mohol preskúmať určité rozhodnutie, je však naplnenie procesných podmienok (§ 97 SSP). Medzi procesné podmienky patrí okrem iného aj to, aby preskúmavané rozhodnutie nebolo vylúčené z prieskumu podľa § 7 SSP a aby bola správna žaloba podaná včas.
Pretože správny súd zistil, že tieto podmienky splnené neboli, môže sa aj kasačný súd v tomto konaní zaoberať len otázkou ich splnenia, nie vecou samou. V tejto súvislosti nie je úplne zrejmé, v čom má spočívať neurčitosť časti, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie. Z § 66 SSP jasne plynie, že ak žaloba smeruje proti viacerým rozhodnutiam a ich spojenie nie je možné alebo vhodné, predseda senátu môže každé takéto rozhodnutie vylúčiť na samostatné konanie.
V prerokúvanej veci správna žaloba zreteľne smerovala proti rozhodnutiu žalovaného zo 7. septembra 2023, ale aj proti viackrát citovanému rozhodnutiu zo 16. februára 2015. Preto správny súd nepochybil, keď jedno z nich (jasne a zrozumiteľne uvedené vo výroku uznesenia č. k. 13 Sas 37/2023-36) vylúčil na samostatné konanie.
7. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie o dávke výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa jeho § 84 ods. 1 sa na konanie v týchto veciach zásadne použije Správny poriadok. Podľa § 53 Spr. por. má účastník právo podať proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia odvolanie, o ktorom podľa § 84 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. rozhoduje žalované ministerstvo.
Odvolanie v správnom konaní tak je riadnym opravným prostriedkom, ktorý žalobca mal vyčerpať pred právoplatnosťou tu preskúmavaného rozhodnutia vojenského úradu. Takéto odvolanie sa však v administratívnom spise nenachádza a ani žalobca netvrdil, že by ho bol podal, čo napokon zodpovedá tomu, že na rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť 9. marcom 2015 (teda uplynutím 15 dní od jeho doručenia).
8. Vzhľadom na to kasačný súd v zhode so správnym súdom dospel k záveru, že žalobca sa v rozpore s § 7 písm. a) SSP domáhal preskúmania rozhodnutia, hoci pred podaním žaloby nevyčerpal odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon priznával.
Jeho správna žaloba tak bola v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP neprípustná, a preto správny súd rozhodol správne, keď ju odmietol. Rovnako by však obstál aj druhý z dôvodov odmietnutia, ktorým je jej oneskorenosť podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, pretože bola podaná celkom zjavne po uplynutí dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného rozhodnutia. Uvedená lehota bola pritom rovnaká tak v čase, kedy bolo rozhodnutie doručené, ako aj v čase podania správnej žaloby (porov. § 250b ods. 1 OSP a § 181 ods. 1 SSP). Ustanovenie § 60 Spr. por., podľa ktorého odvolací orgán skúma aj oneskorené odvolanie, sa už podľa svojho znenia vzťahuje len na odvolací orgán konajúci podľa Správneho poriadku. Konaniu súdu o oneskorene podanej žalobe bráni nielen citovaný § 97 v spojení s § 98 ods. 1 písm. d) SSP, ale aj nemožno odpustiť zmeškanie lehoty na jej podanie tak podľa § 250b ods. 1 poslednej vety OSP, ako aj podľa § 181 ods. 4 SSP.
IV. Záver
9. Z uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP, a preto ju podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) zamietol. 10. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal. 11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. novembra 2025