7Ssk/74/2021

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením sp.zn. 26Sa/30/ 2019-63 zo dňa 30.6.2021 postupom podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu zo dňa 24.7.2019, ktorou sa pôvodný žalobca a následne žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-d-11701/14-2019 zo dňa 16. apríla 2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bolo postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/ 2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), zastavené správne konanie začaté na základe žiadosti pôvodného žalobcu zo dňa 12. decembra 2018 o uvoľnenie

Krajský súd z príloh pripojených k správnej žalobe zo dňa 24.7.2019 zistil, že pôvodný žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 9.5.2019, o ktorom bolo rozhodnuté ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 41047/2019/42 zo dňa 15.7.2019 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

. Krajský súd zistil, že v prvom rade je takouto oprávnenou osobou, manželka pôvodného žalobcu J. S.. Správny súd uviedol, že menovanú vyzval, aby oznámila, či chce pokračovať v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 41047/2019/42 zo dňa 15.7.2019 (druhostupňové rozhodnutie). Podaním zo dňa 10.5.2021 J. S. (ďalej len „žalobkyňa“) správnemu súdu oznámila, že má záujem pokračovať v konaní o preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, o ktorého prieskum žiadal zomr.

4. Krajský súd konštatoval, že vzhľadom na takto vyjadrenú vôľu žalobkyne ohľadom predmetu súdneho prieskumu, správny súd nemal žiadne pochybnosti, že žalobkyňa neakceptovala neformálny prístup krajského súdu k náležitostiam žaloby, konkrétne pri označení napadnutého rozhodnutia, že nekoná v zjavnom omyle a žiada skutočne preskúmať len prvostupňové správne rozhodnutie. Správny súd preto vychádzal z takto jasne prejavenej vôle žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa ako žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako „Ministerstvo spravodlivosti SR“) a súčasne jednoznačne zotrvala na tom, že napadnuté rozhodnutie vydalo GR ZVJS, potom krajský súd konštatoval, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože existuje logický rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia, keď označenie žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia. Uvedené náležitosti žaloby musia byť v súlade, aby bolo možné ďalej konať o prípadných vadách rozhodnutia, za ktoré by zodpovedal označený žalovaný. Krajský súd konštatoval, že rozpor medzi označením žalovaného a

5. Krajský súd na základe uvedeného konštatoval, že žaloba nemôže byť meritórne prejednaná. V danom prípade je vadou žaloby jej nezrozumiteľnosť, lebo žalobca si odporoval v tom, že na jednej strane ako žalovaného uviedol Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na strane druhej ako napadnuté rozhodnutie označil rozhodnutie GR ZVJS. Tento rozpor vyhodnotil krajský súd ako právne významný preto, že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia (§ 202 ods. 1 písm. b) a c) SSP), ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Pre uvedený nedostatok v konaní nebolo možné pokračovať. Keďže tento nedostatok nebol napriek výzve správneho súdu opravený do momentu vydania napadnutého uznesenia, krajský súd podľa § 59 ods. 3 SSP žalobu odmietol.

Správny súd zároveň nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu a prejavil jednoznačnú vôľu, aby predmetom súdneho prieskumu bolo iné rozhodnutie. Podľa názoru správneho súdu by sa tak súd dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods. 5 SSP, pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu a bol by taktiež porušený aj princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle § 5 ods. 9 SSP. Podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že žalobkyňa odmietla svoje podanie opraviť, a to napriek vyčerpávajúcemu poučeniu správneho súdu, predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať.

7. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, z dôvodu nezákonného odmietnutia podania, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nenariadením verejného pojednávania došlo podľa sťažovateľky k porušeniu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, článku 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd, článku 46 ods. 2 druhá veta, článku 48 ods. 2, článku 12 ods. 1 a článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Sťažovateľka konštatovala, že krajský súd v konaní o žalobe zo dňa 24.7.2019 nenariadil verejné pojednávanie, vedome tak konal s úmyslom porušiť základné právo žalobkyne dané jej zákonom č. 162/2015 Z.z. Sťažovateľka poukázala na ust. §5 ods. 6 prvá veta, § 98, § 106 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. a vo vzťahu k § 137 ods. 1 citovaného zákona konštatovala, že uvedené ustanovenie „umožňuje správnemu súdu prejednať vec bez nariadenia pojednávania, týmto však dochádza k porušovaniu zásady verejnosti súdneho konania, ktorá nie je iba v záujme jeho účastníkov, ale v záujme celej verejnosti, pretože je to jedným z rozhodujúcich momentov pre nastolenie dôvery vo výkon spravodlivosti.

Sťažovateľka argumentovala, že rozhodnutím o odvolaní nebolo porušené právo na výsluhový príspevok a toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 59 Správneho poriadku. Sťažovateľka uviedla, že v zaslanom vyjadrení bolo vždy podanie správnej žaloby na prieskum prvostupňového rozhodnutia odôvodnené ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z.

. Sťažovateľka kasačnému súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril. 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas a je prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v súlade s § 455 SSP bez pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

13. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. 14. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. 18.

20. Podľa § 60 SSP správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Podľa § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.

- na informačnom výsluchu v obdobnej veci (sp. zn. 27Sa/3/2020), bol pôvodný žalobca dňa 24.9.2020 výslovne poučený, že správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok a že prieskum zákonnosti je prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní a teda toto rozhodnutie je potrebné uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu. Pôvodný žalobca uviedol, že sa pridŕža podaných vyjadrení. - v priebehu správneho súdneho konania, dňa 21.11.2020 pôvodný žalobca N. S. zomrel, správny súd zistil, že oprávnenou osobou v zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je manželka zomrelého J. S., - správny súd menovanú vyzval, aby oznámila, či chce pokračovať v konaní o preskúmanie zákonnosti Ministerstva spravodlivosti SR č. 41047/2019/42 zo dňa 15.7.2019 (druhostupňové rozhodnutie), - podaním zo dňa 10.5.2021 výslovne vyjadrila J. S. vôľu pokračovať v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 16.4.2019, ktorého preskúmanie žiadal zomr.

v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia a zároveň ju krajský súd poučil o následku neodstránenia vád žaloby vo vyššie naznačenom smere spočívajúcom v odmietnutí podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP. Krajský súd odôvodnil uvedené uznesenie tým, že v predmetnej veci žalobkyňa žaluje Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak žiada prieskum rozhodnutia, ktoré žalovaný nevydal. Krajský súd žalobkyňu poučil, že označenie rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať musí korešpondovať s označením žalovaného a ako predmet súdneho prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. S odvolaním sa na ust. § 7 SSP krajský súd konštatoval, že ak došlo k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov, je prieskum zákonnosti prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní a teda toto rozhodnutie je potrebné uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu. Krajský súd v odôvodnení tohto uznesenia poukázal na informatívny výsluch N. S., konaný dňa 24.9.2020 v inej skutkovo a právne takmer

3.3.2020 a vyjadrenie zo dňa 10.5.2021 a skonštatovala, že k zákonnému rozporu v označení rozhodnutia nedošlo: žalovaný (Ministerstvo spravodlivosti SR) bol označený vecne a právne správne a rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-11701/14/2019 zo dňa 16.4.2019, ktorého zákonnosť má správny súd preskúmať bolo tiež označené vecne a právne správne, v súlade s § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c) a § 199 ods. 1 písm. h) SSP. Žalobkyňa tiež výslovne uviedla, že trvá na tom, aby správny súd na verejnom konaní preskúmal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pričom ako žalovaný má vystupovať Ministerstvo spravodlivosti SR a zotrvala na žalobnom návrhu, uvedenom v podanej správnej žalobe zo dňa 24.7.2019, aby správny súd prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 16.4.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. - krajský súd napadnutým uznesením 26Sa/30/2019-63 zo dňa 30.6.2021 postupom podľa § 59 ods. 3 SSP odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti

Za takýchto okolností je potrebné vychádzať z prejavenej vôle sťažovateľky v zmysle dispozičnej zásady zakotvenej v § 5 ods. 5 SSP. V opačnom prípade by súd preskúmaval rozhodnutie bez jej procesnej iniciatívy. Je totiž výlučnou autonómiou vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie.

Zároveň vyslovila právny názor, že odvolacie rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Tento právny názor sťažovateľky pokladá kasačný súd za nesprávny. Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z ust. § 7 písm. a) SSP a contrario. Musí teda ísť o rozhodnutie konečné v riadnom inštančnom postupe; teda v prípade, ak je v administratívnom konaní prípustné odvolanie, ide o odvolacie rozhodnutie.

Skutočnosť, že sa preskúmava rozhodnutie, ktoré vydal tento orgán, explicitne vyplýva z dikcie § 190 SSP, ktorý stanovuje možnosť zamietnutia žaloby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, teda nie orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Rovnako § 191 ods. 3 písm. a) SSP uvádza, že zrušiť možno len rozhodnutie žalovaného. V tomto ustanovení je tiež stanovené, že ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, možno zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.

31. Správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu (rovnako uznesenie NS SR sp.zn. 7Sžsk/59/2020).

33. Hoci je sťažovateľka fyzická osoba bez právnického vzdelania, kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na článok 11 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa pri posudzovaní obsahu úkonov strán predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Žalobkyňa bola poučená o tom, ako je potrebné opraviť žalobu a upozornená na dôsledky, ktoré z odmietnutia opravy žaloby

34. Ohľadom námietky sťažovateľky, že jej žalobu nebolo možné odmietnuť, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo, kasačný súd uvádza, že v zmysle čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok.

35. K sťažnostnej námietke žalobkyne, že o jej správnej žalobe správny súd nenariadil verejné pojednávanie a tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom Správny súdny poriadok výslovne uvádza, že správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej (§ 147 ods. 1 písm. a) SSP). Krajský súd správne postupoval, keď uznesenie vyhotovil písomne mimo pojednávania a doručil ho sťažovateľke.

Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 111/2017-17 z 08.03.2017).

zamietol.