7Ssk/74/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: A.. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXXX/XX, Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 15.01.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sa/1/ 2022-111 zo dňa 24.01.2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Správny súd v poradí prvom rozsudku č. k. 29Sa/8/2020-142 zo dňa 28.09.2020 vo veci vysvetlil, prečo ako so žalovaným konal s GR ZVJS, hoci žalobca v žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako “ministerstvo“), vyhodnotil samotnú zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a vyhodnotil, že toto rozhodnutie

konanie. Kasačný súd v rozsudku vyjadril záväzný právny názor, v zmysle ktorého nebolo namieste, aby správny súd za žalovaného označil GR ZVJS v zmysle aktuálnej právnej úpravy, keď žalobca vo svojich podaniach prejavil jasnú a zreteľnú vôľu, aby na strane žalovaného vystupoval subjekt, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Správny súd mal v konaní pokračovať so žalovaným, ako ho označil žalobca.

z.. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané ako prvostupňové rozhodnutie procesného charakteru, proti ktorému sa nemožno odvolať. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil, že v zmysle § 180 ods. 1 druhá veta SSP mal byť žalovaný ten orgán verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal, teda GR ZVJS. S poukazom na obsah rozhodnutia kasačného súdu zo dňa 23.02.2022 a v súlade s jeho názorom skonštatoval, že je potrebné odlišovať situáciu, keď je žalovaný nesprávne alebo neúplne označený, avšak z okolností preskúmavaného správneho konania je jasné, že nesprávne označený žalovaný participoval na rozhodovaní veci a žalobca ho označil neznalý veci (napr. žalobca namiesto druhostupňového orgánu označí prvostupňový orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie), kedy správny súd ex offo postupuje so žalovaným podľa zákonnej úpravy, od situácie, keď žalobca jasne a zrozumiteľne (ako tomu bolo v prejednávanej veci) za žalovaného označí orgán, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na správnom konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané.

7. Správny súd zaujal stanovisko aj k podaniu žalobcu, ktoré urobil na pojednávaní dňa 23.08.2022 a v písomnom vyhotovení je založené v súdnom spise (č. l. 76 - 77 súdneho spisu). Žalobca týmto podaním správnemu súdu navrhol: I. zastaviť súdne konanie o správnej žalobe zo dňa 02.03.2020, II. uložiť GR ZVJS povinnosť odstúpiť jeho žiadosť zo dňa 11.01.2020 na priame vybavenie Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava. Žalobca na pojednávaní 23.08.2022 výslovne vyhlásil, že žalobu neberie späť, ale už nežiada, aby správny súd preskúmaval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 8. Žalobca v podaní zo dňa 06.10.2022 s názvom „Odstránenie vady“ uviedol úpravu svojho návrhu zo dňa 23.08.2022 tak, že žiada, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14 zo dňa 15.01.2020 a uložil žalovanému (ministerstvu) povinnosť odstúpiť žiadosť žalobcu zo dňa 11.01.2020 (doručenú GR ZVJS) na priame vybavenie Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava.

10. Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Kasačnému súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie alebo ho zmeniť tak, že kasačný súd zruší preskúmavané rozhodnutie. V kasačnej sťažnosti sa hrubým spôsobom vyjadril k osobe konajúcej sudkyne na správnom súde, ako aj k ďalším osobám. Vyjadril sa tiež, že pokiaľ nebude rozhodnutie kasačného súdu v súlade so zákonom a konečne nezvíťazí spravodlivosť, tak na všetkých sudcov „podieľajúcich sa na takomto svinstve, hnuse a hyenizme“ podá trestné oznámenie. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukazoval na jeho právo na starobný dôchodok a dôvody, pre ktoré GR ZVJS nezákonne rozhodlo o jeho starobnom dôchodku. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku namietal, že nežiadal správny súd o zmenu predmetu súdneho konania, ale žiadal o zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, teda aby jeho žiadosť zo dňa 11.01.2020 odstúpil na konanie a rozhodnutie Sociálnej poisťovni.

13. Podľa § 469 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu.

15. Kasačný súd konštatuje, že žalobca v správnej žalobe žiadal o preskúmanie jednostupňového rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 15.01.2020 a ako žalovaného označil ministerstvo. Kasačnou sťažnosťou napadol v poradí prvé rozhodnutie správneho súdu zo dňa 28.09.2020, keďže neakceptoval označenie žalovaného správnym súdom v súlade s ust. § 180 ods. 1 druhá veta SSP, že žalovaným je ten orgán verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal, teda GR ZVJS. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/117/2020 zo dňa 23.02.2022, poukázal na rozsudok sp. zn. 5Sži/8/2013 uviedol, že v danom prípade nebolo namieste, aby správny súd za žalovaného označil konkrétneho žalovaného v zmysle právnej úpravy, keď žalobca vo svojich podaniach prejavil jasnú a zreteľnú vôľu, aby na strane žalovaného vystupoval subjekt, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Správny súd teda mal v konaní pokračovať so žalovaným, ako ho označil žalobca.

Nie je to žiaden omyl žalobcu ani procesná vada žaloby, ale jasné označenie či už predmetu súdneho prieskumu alebo žalovaného. Preto je treba zaujať názor, či je žalovaný pri tomto prieskume pasívne legitimovaný. 17. Vzhľadom na uvedené postupoval správny súd správne a v súlade s právnym názorom kasačného súdu, keď v napadnutom rozsudku v prvom rade posúdil otázku, či žalovaný je osobou, ktorej svedčí pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na skutočnosť, že preskúmavaným rozhodnutím je procesné rozhodnutie, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie, nemôže žalovanému (ministerstvu) ani patriť povinnosť rozhodovať o ňom a vydať o ňom rozhodnutie. Preto správny súd správne vyhodnotil, že žalovanému, ktorého označil žalobca, pasívna procesná legitimácia v tomto správnom súdnom konaní nesvedčí. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného označil ministerstvo, hoci preskúmavané rozhodnutie vydalo GR ZVJS a zároveň žalobca výslovne neakceptoval procesný postup správneho súdu v súlade s ust. § 180 ods. 1 druhá veta SSP (čo bolo dôvodom podania jeho v poradí prvej kasačnej sťažnosti), správny

18. Kasačný súd ďalej konštatuje, že vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý správny súd zamietol žalobu zo dňa 02.03.2020, t. j. k právnemu posúdeniu otázky absencie procesnej legitimácie žalovaného, sťažovateľ nevzniesol žiadnu konkrétnu námietku. Vo vzťahu k odôvodneniu namietal len, že nežiadal o zmenu predmetu konania. Z podania žalobcu zo dňa 06.10.2022, ktorým mal na základe výzvy súdu zo dňa 03.10.2022, odstrániť zmätočnosť jeho podania zo dňa 23.08.2022, je zrejmé, že zotrval na svojom návrhu zrušiť preskúmavané rozhodnutie GR ZVJS a tiež žiadal uložiť povinnosť žalovanému (ministerstvu) odstúpiť jeho žiadosť v administratívnom konaní na priame vybavenie Sociálnej poisťovni, čo je možné chápať ako inštruovanie žalovaného na konkrétny úkon po vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie (aj v súlade s názorom žalobcu prezentovaným v kasačnej sťažnosti). Takýto žalobný návrh (petit žaloby) teda je v širšom poňatí dostatočne jasný a možno o ňom meritórne rozhodnúť. Žalobca teda skutočne nežiadal o zmenu predmetu konania, ale stále o preskúmanie rozhodnutia GR

19. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že GR ZVJS nezákonne rozhodlo o jeho starobnom dôchodku, kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, a nie meritórne dôvody vzťahujúce sa na preskúmavané rozhodnutie. 20. Kasačný súd ďalej k obsahu kasačnej sťažnosti (hrubé a nepatričné výrazy vo vzťahu ku konajúcej sudkyni správneho súdu a k ďalším osobám) poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil cit. „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01). Kasačný súd konštatuje, že je potrebné trvať na dodržiavaní princípu zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch. Kasačná sťažnosť sťažovateľa obsahuje hrubo urážlivé a dehonestujúce výroky na adresu konajúcej sudkyne a ďalšie osoby, ktoré s tu prejednávanou vecou nemajú žiadnu konkrétnu súvislosť. Podanie sťažovateľa tak v týchto častiach vyššie uvedené kritériá nespĺňa, čo je potrebné osobitne vytknúť. 21. Kasačný súd zároveň uvádza cit. „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. ... Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017). 22. Vzhľadom na to, že kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobca, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1, § 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému ako úspešnému účastníkovi ich náhradu nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP, § 168 SSP a contrario). 24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.