7Ssk/75/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: U.. L. Č., I. D. XXXX/X, XXX XX S. E. K., právne zast.: JUDr. Martinom Čemanom, advokátom, so sídlom Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska ulica 8, 812 67, Bratislava, za účasti: ZDRUŽENA, výrobné družstvo Spišská Nová Ves, so sídlom Zimná 94, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 00168416, právne zast.: advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO:36588041, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia číslo: UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2020/287 zo dňa 03.04.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Sa/30/2020-134 zo dňa 29. septembra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 311/2001 Z.z.“ alebo Zákonník práce“) bol udelený predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľovi ZDRUŽENA, výrobné družstvo Spišská Nová Ves so zamestnancom U.. L. Č..

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 311/2001 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 66, § 40 ods. 8, § 74, § 12 ods. 2, § 42 účinného do 31.08.2009, § 48 ako i ust. § 3 ods. 1, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3, § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

nebola medzi účastníkmi sporná. 4. Podľa názoru krajského súdu správne orgány rozhodovali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v správnom konaní boli dostatočne preukázané možnosti postupu správneho orgánu podľa § 13 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a ustanovenia § 66 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.

Krajský súd vychádzajúc z vykonaných dôkazov zistil, že žalobca vykonával funkciu predsedu družstva od roku 2003 do roku 2018, kedy už nebol do tejto funkcie zvolený. Bol však zvolený do predstavenstva, ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 18.05.2018, a ako člen sa má zúčastňovať rokovaní predstavenstva.

skutkový stav. V skutočnosti mal žalobca potrebnú vedomosť o konaní, čo je potvrdené aj tým, že sa zúčastnil ako člen predstavenstva družstva konaného dňa 04.06.2019, a poznal aj svoje pracovné zaradenie. Preto k posudzovaniu platnosti dodatkov č. 1 a č. 2 k jeho pracovnej zmluve uzavretej na dobu neurčitú v roku 2003 a 2009 za situácie, že podľa stanov družstva po zvolení funkcie predsedu (čl. 16 ods. 6 písm. b/ Stanov družstva), vykonával činnosti uvedené v bode 23 Stanov družstva a nevykonával pracovné činnosti na základe pracovnej zmluvy v pracovnom zaradení vedúceho marketingu a odbytu, krajský súd konštatoval, že hoci obe strany ich rešpektovali, situácia sa zmenila po jeho nezvolení - žalobcu do funkcie predsedu.

predseda družstva. Zodpovedanie otázky, či je v záujme žalobcu, a či hodlal byť znova zaradený ako vedúci marketingu už nebolo kľúčové pre zrušenie miesta a prevzatie činností novým predsedom družstva. Podľa názoru krajského súdu v tomto spočívala celá podstata záujmov žalobcu, ako aj smerovanie konania zamestnávateľa žalobcu smerujúce k organizačnej zmene s výsledkom nadbytočnosti zamestnanca v pracovnom zaradení vedúci marketingu výroby a obchodu. 5. Ďalej krajský súd poukázal na to, že námietky a argumenty žalobcu uvedené v žalobe korešpondujú s jeho odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal, vrátane odkazu na právnu úpravu.

v dokladoch. Správny súd skúmajúc zákonnosť postupu správneho orgánu, ak zamestnávateľ uvádzal, ako dôvod zrušenia pracovného miesta žalobcu bolo jeho nevyužívanie, považoval za rozhodujúce, či žalovaný skúmal platnosť rozhodnutia o organizačnej zmene predstavenstva zamestnávateľa, a aj napriek námietkam žalobcu sa stotožnil so žalovaným, že k zmenám organizačnej štruktúry v takomto type subjektu ako je zamestnávateľ žalobcu je prijatím organizačnej zmeny aj zrušenie pracovného miesta, a to po prerokovaní s členmi predstavenstva.

6. Krajský súd po preskúmaní oboch napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu žalovaného a podrobnou analýzou dôvodov správnej žaloby dospel záveru, že rozhodnutím č. SN1/RSK/ZAM/2020/8129 zo dňa 10.01.2020 podľa § 13 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona č. 5/ 2004 Z. z. o službách zamestnanosti a ustanovenia § 66 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v znení neskorších predpisov bol dôvodne udelený zamestnávateľovi predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ako zamestnancom so zdravotným postihnutím výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

posúdené správne. Rozhodnutie o organizačných zmenách bolo riadne prijaté zamestnávateľom, a to na základe listín doložených úradu v rámci prvostupňového konania, o.i. aj rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 04.06.2019.

Orgány verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu skúmali podmienky podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.12.2009, č.k.: 1 Sžo 119/2009), hoci žalobca splnenie ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 ZP nespochybňoval, ale namietal, že VD prijímaním opatrení zlepšilo hospodársku situáciu a za roky 2014 až 2018 dosahovalo zisk, v roku 2019 došlo k deleniu zisku medzi členov a pracovníkov družstva.

U zamestnávateľa došlo k organizačným zmenám, t. j. že rozhodnutie o zrušení jedného pracovného miesta vo funkcii „vedúci marketingu výroby a odbytu", ktoré vykonával žalobca dňa 04.06.2019 a žalobca ako člen predstavenstva zamestnávateľa bol riadne prítomný pri prijímaní rozhodnutia o organizačnej zmene a samotné rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté dvomi z troch hlasov členov predstavenstva.

pracovného miesta. Rozhodnutie o organizačných zmenách tak sledovalo celkom legitímny cieľ spočívajúci v zefektívnení práce zmenou organizačnej štruktúry zamestnávateľa, úspore finančných prostriedkov, a s tým súvisiacim znížením počtu zamestnancov. Žalovaný sa zákonne vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadne platnosti súhlasu odborového orgánu a to preto, že si zabezpečil doklady preukazujúce tvrdenia zamestnávateľa, hoci ich mohol predložiť po udelení súhlasu v tomto konaní. Správny súd poukázal na § 12 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať

7. Krajský súd samotný priebeh konania, počas ktorého bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia výzvou zo dňa 20.11.2019, a bolo mu umožnené nahliadnuť do spisu dňa 10.12.2019 uznal za zákonný, preto námietku žalobcu o povinnosti vysporiadať sa so všetkými jeho námietkami žalovaným, považoval za nedôvodnú, dajúc do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.: III. ÚS 2/2009.

Poukázal na to, že zamestnávateľ vo svojich vyjadreniach uviedol, že zamestnanec je v súčasnosti zaradený oficiálne na pracovnej pozícii vedúceho marketingu výroby, ale reálne zamestnanec pôsobí ako člen predstavenstva a plní činnosti súvisiace s výkonom danej funkcie člena predstavenstva družstva. Neopodstatnenosť pracovného miesta t. j. neexistencia reálnej pracovnej náplne pracovného miesta vyplynula z dlhodobého nevyužívania, keď žalobcovi neboli v rámci stanovenej náplne práce prideľované zodpovedajúce úlohy. Žalobca je členom predstavenstva CPS, do ktorého bol zvolený ako zástupca družstiev. Podľa výpisu z Obchodného registra OS Košice I bol vo funkcii predsedu od 30.04.2003 do dňa 18.05.2018, kedy už nebol zvolený za predsedu.

9. Krajský súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Zastával názor, že žalobné námietky žalobcu nie sú dôvodné, a rozhodnutia orgánov verejnej správy sú dostatočne odôvodnené a založené na obsahu administratívnych spisov správnych orgánov, z ktorých je zrejmé vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav ako aj skutkové závery, ktoré boli základom právneho posúdenia veci orgánmi verejnej správy.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

zdravotným postihnutím pred zamestnávateľom tak, aby zamestnávatelia svojvoľne neukončovali s takýmito zamestnancami pracovný pomer. Tvrdil, že nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Žalobca ďalej vyslovil názor, že v štádiu správneho konania o určenie predbežného súhlasu s výpoveďou je príslušný správny orgán povinný skúmať splnenie podmienok podľa § 62 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a § 62 ods. 2 Zákonníka práce, ale v prípade ak pred podaním žiadosti o predbežný súhlas bola výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov, tak sa kontrola zákonnosti splnenia podmienok pre udelenie predbežného súhlasu má zamerať aj na samotný súhlas alebo prerokovanie výpovede. Zdôraznil, že reštriktívny výklad § 66 Zákonníka práce správnym súdom stotožňujúcim sa so závermi žalovaného odporuje jeho podstate, nakoľko jeho účelom by mala byť ochrana slabšej strany v zamestnaneckom vzťahu a to zamestnanca so zdravotným znevýhodnením

poriadku. 12. Nesúhlasil s argumentáciou správneho súdu, že správny orgán zisťoval všetky podstatné skutočnosti v zmysle Zákonníka práce, Obchodného zákonníka, nakoľko vôbec nepreskúmal skutočnú vôľu zamestnávateľa, ktorá sa javí ako minimálne rozporná ohľadne námietok žalobcu súvisiacich s negatívnou finančnou a hospodárskou situáciou a tým prameniacej nutnosti vykonať zmeny ohľadne efektívnosti jeho činnosti.

Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/44/2013 z 29. júla 2013. Žalobca mal za to, že krajský súd nepostupoval tak, aby preskúmal skutočnú vôľu zamestnávateľa, či pre ďalšie vykonávanie jeho predmetu činnosti (podnikania) bude druh práce zamestnanca, ktorý je označený ako nadbytočný, nevyhnutne potrebná, čím sa odklonil od doteraz zaužívanej praxe vytvorenej rozsudkom NS SR sp. zn. 1 Sžso/44/2013. 13. Žalobca trval na tom, že hospodárska a finančná situácia družstva nebola negatívna a svoju funkciu vedúceho odbytu a marketingu vykonával viac ako rok od zániku jeho funkcie

Taktiež považoval právny názor krajského súdu o tom, že konanie žalovaného nevykazuje len formálne, ale aj materiálne znaky snahy vec posúdiť komplexne a spravodlivo, ako aj že rozhodnutie o udelení súhlasu je v súlade so zákonom, za nesprávny. Uviedol, zamestnávateľ síce predložil zmeny organizačných štruktúr pred a po zmene, avšak tieto nie sú preskúmateľné, keďže neobsahujú podstatný údaj a to údaj o mieste, ale najmä o dátume vykonania tohto úkonu, najmä dátum vykonania zmeny organizačných štruktúr, ktoré považuje žalobca za podstatný údaj vzhľadom na časovú následnosť jednotlivých krokov pri ukončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien. 14. Ďalej žalobca poukázal na to, že mal vedomosť o konaní schôdze predstavenstva, ale to neznamená že táto schôdza a jej hmotné zachytenie bolo vykonané v súlade s Obchodným zákonníkom a Stanovami.

prípade nemohol zamestnávateľ konať samostatne a musel v danom prípade požiadať o prerokovanie komisiu o to viac, ak žalobca bol zamestnancom a zároveň členom družstva. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal s jeho námietkami ohľadne nezákonnosti zloženia predmetnej komisie, keď žalobca spochybnil zákonnosť členstva jej jediného člena p. X., čo považoval za podstatný fakt nezákonnosti súhlasu komisie ohľadne udelenia súhlasu. Žalobca vytýkal krajskému súdu, že sa v plnej miere stotožnil s názorom žalovaného, že správny orgán pri skúmaní súladu súhlasu zástupcu zamestnancov postupoval zákonne a teda nemusel skúmať námietky ohľadne zloženia predmetnej komisie.

III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti

18. B) Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 19. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.03.2021. Úvodom svojho vyjadrenia poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na to, že žalobcovi bola zo strany ďalšieho účastníka ako zamestnávateľa daná výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce prieskum zákonnosti rozhodnutia v danej veci považuje za čisto akademický a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý ju postúpil Okresnému súdu Košice II, žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a toho času je vedená pod sp. zn. 25Cpr/1/2022. Zastával názor, že výpoveď bola daná platne. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol.

04.06.2019. 21. Vo vzťahu k námietke o (ne)prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov, ďalší účastník poukázal na to, že zástupcovia zamestnancov podľa ust. § 11a Zákonníka práce u zamestnávateľa nepôsobia z dôvodu, že podmienkou členstva v družstve nie je aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu (čl. 4 ods. 3 Stanov družstva). Uviedol, že na tom základe sa u zamestnávateľa uplatňuje § 12 ods. 2 Zákonníka práce a nebolo dôvodné skúmať prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa nepôsobili a nepôsobia. Tvrdil, že pokiaľ p. X. bol a je platným členom Komisie starostlivosti o členov, ešte v správnom konaní zamestnávateľ preukázal, že výpoveď bola z opatrnosti vopred prerokovaná s touto komisiou, o čom sa v administratívnom spise nachádzajú relevantné podklady. Neobstojí podľa názoru ďalšieho účastníka námietka, že výpoveď nebola vopred prerokovaná a žalobca to ani netvrdí; spochybňuje len obsadenie tejto komisie, jeho námietka tak nemá spôsobilosť ovplyvniť právne posúdenie veci. Ďalší účastník tiež zastával názor, že

22. Vo vzťahu k organizačným zmenám ďalší účastník zdôraznil, že rozhodnutie o organizačnej zmene zo 04.06.2019 bolo prijaté za účelom zvýšenia efektivity práce vyplývajúcej z optimalizácie pracovných miest a zníženia stavu zamestnancov v záujme prispôsobenia stavu pracovných miest potrebám zamestnávateľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnávateľ nemal žiadnu potrebu naďalej zamestnávať vedúceho marketingu výroby a odbytu ani inú novovytvorenú pozíciu, ktorá by bola pre žalobcu vhodná.

24. Na základe uvedených dôvodov považujúc kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, ďalší účastník navrhol ju odmietnuť, eventuálne zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov kasačného konania.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal v rozsahu kasačných námietok bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

29. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.

31. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

32. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 33. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) v spojení s právnou úpravou správneho poriadku a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil. 34. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k zhodnému záveru ako správny súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Na zdôraznenie správnosti záverov správneho súdu kasačný súd uvádza nasledovné.

35. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

38. Podľa ust. § 66 Zákonníka práce, zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov

40. Účelom zákonodarcu, v citovanej právnej úprave sledovaným, je poskytovať ochranu zamestnancom so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa na základe zákonom stanovených výpovedných dôvodov.

Na správne konanie o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vzťahuje správny poriadok. (§ 70 ods. 1 zákon č. 5/ 2004 Z. z.) Predmetom súdneho prieskumu je potom rozhodnutie a postup správneho orgánu v konaní začatom na základe žiadosti zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 Zákonníka práce na skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ako fyzickou osobou so zdravotným postihnutím.

41. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu žalobných námietok dospel k záveru o ich zákonnosti. Pokiaľ žalobca vytýkal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, kasačný súd po prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho súdu, sa s jeho kasačnými námietkami nemohol stotožniť. K uvedenému kasačný súd konštatuje. Skutkové zistenia daného prípadu preukázali, že zamestnávateľ požiadal dňa 07.06.2019 úrad o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancom - žalobcom z organizačných dôvodov.

Finančnú situáciu zamestnávateľa neskúmal. Taktiež uviedol, že vyjadrenie predsedu SOČ pri výrobnom družstve ZDRUŽENA nemá priamy vplyv na rozhodnutie o udelení resp. neudelení predchádzajúceho súhlasu. 42.

Výpovedným dôvodom zo strany zamestnávateľa je podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nadbytočnosť zamestnanca. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných civilných súdov sa jedná o nadbytočnosť zamestnanca vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Rozhodnutie o organizačnej zmene príslušného zamestnávateľa je faktickým, nie právnym úkonom, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon - skončenie pracovného pomeru (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/33/2008 z 29.01.2009).

Zamestnávateľ už v samotnej žiadosti o udelenie súhlasu uviedol, že pracovná pozícia vedúceho výroby a marketingu nemá v družstve reálne opodstatnenie a využitie od roku 2003. V čase podania žiadosti bola jedinou výrobnou činnosťou iba kartonáž, ktorú v pracovnoprávnom vzťahu k družstvu vykonávajú(li) iba dvaja zamestnanci.

Finančná situácia zamestnávateľa tak nebola rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zákonných predpokladov pre platné skončenie pracovného pomeru, ale iba jeden z dôvodov, ktoré viedli zamestnávateľa k prijatiu rozhodnutia o organizačnej zmene, čo je výhradne v jeho kompetencii. V tej súvislosti nemožno ani konštatovať odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/44/2013 podľa ktorého vyplýva, že „Vôľou zákonodarcu v citovanej právnej norme ustanovenej v § 66 Zákonníka práce bolo zabezpečiť zvýšenú zákonnú ochranu zamestnancom so zdravotným postihnutím pred zamestnávateľom tak, aby zamestnávatelia svojvoľne neukončovali s takýmito zamestnancami pracovný pomer. Z uvedených dôvodov povinnosťou úradu práce pri rozhodovaní o žiadosti zamestnávateľa na udelenie predchádzajúceho súhlasu ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou s uvedenou kategóriou zamestnancov je skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa §

45. Taktiež kasačný súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, ktorou namietal zákonnosť prerokovania so zástupcami zamestnancov, keď namietal členstvo v komisii starostlivosti o členov družstva jej jediného člena p. X., pričom nespochybňoval skutočnosť, že k prerokovaniu došlo.

Kasačný súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, že uvedenou námietkou sa náležite nezaoberal tak žalovaný ako aj správny súd. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ten sa s námietkou ohľadne p. X. zaoberal, pričom konštatoval, že Stanovy družstva (čl. 4 ods. 3 a čl. 5) umožňujú členstvo v družstve aj osobám mimo pracovnoprávneho vzťahu k družstvu alebo v organizáciách. Krajský súd sa taktiež zaoberal otázkou platnosti súhlasu a v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že komisia žiadosť prerokovala a súhlasila so skončením pracovného pomeru. (bod 58 rozsudku správneho súdu)

Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 47. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Pribratému účastníkovi nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal z dôvodu, že mu nevznikli trovy kasačného konania na základe povinnosti uloženej mu kasačným súdom. ( § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP)

V Bratislave dňa 29. marca 2023