7Ssk/76/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: J.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXXX, XXX XX. B., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Popovič & Sábo s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 47311-2/2019-BA zo dňa 03.06.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sa/9/2019-57 zo dňa 10.06.2021 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sa/9/2019-57 zo dňa 10.06.2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.06.2019 číslo: 47311-2/2019-BA rozhodla žalovaná o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 3056/2019-HE-DvN zo dňa 21.03.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výšky tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

uvedených. 5. Podľa správneho súdu je preto nesporné, že sporná dohoda o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. (ďalej len „zamestnávateľ) reálne existovala, zakladala všetky nároky v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej zákon o sociálnom poistení) a žalobkyňa o nej mala vedomosť (i keď žalobkyňa počas tohto pracovnoprávneho vzťahu nedosahovala žiadne vymeriavacie základy) a jej registrácia bola spätne zrušená až po zistení vplyvu tejto dohody (tohto pracovnoprávneho vzťahu) na výšku priznanej dávky v

6. Podľa správneho súdu žalovaná logicky, vychádzajúc z údajov poskytnutých samotnou žalobkyňou, jasne a zrozumiteľne vysvetlila svoje úvahy, prečo neuverila dôvodom uvedeným žalobkyňou v odvolaní, a aj skutočnosť, že sám zamestnávateľ vykonal všetky úkony súvisiace s registráciou tohto pracovnoprávneho vzťahu nasvedčuje, že pri výpočte dávky v nezamestnanosti postupovali správne orgány obidvoch stupňov podľa podkladov, z ktorých vychádzať mali a teda postupovali v súlade so zákonom.

9. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“), a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 f), g) a h) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sa/9/2019-57 zo dňa 10.06.2021 zmeniť a preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vrátiť späť žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej kasačný súd priznal právo na plnú náhradu trov kasačného konania a konania pred správnym súdom.

V danom prípade sa jedná o zamestnávateľa, ktorý pri sťažovateľke opakovane pochybil pri jej registrácii. Zároveň tento zamestnávateľ sám uvádza, že z jeho strany došlo k pochybeniu pri registrácii zamestnanca, keďže nedisponoval platnou dohodou so sťažovateľkou a následne sám vykonal opravu tejto registrácie. Napriek tomu ako jediný dôkaz pre potvrdenie vzniku pracovného vzťahu, zakladajúceho povinnú účasť v dávkovej schéme, postačovalo správnemu súdu vyhlásenie žiadateľa o správnosti údajov uvedených v bode E žiadosti, bez ohľadu na to, že iné dôkazy, vykonané správnym orgánom, správnosť tohto vyhlásenia spochybňujú.

12. Sťažovateľka ďalej namietala, že správny súd neodpovedal na zásadnú otázku, či došlo k platnému uzatvoreniu Dohody medzi sťažovateľkou a zamestnávateľom, teda, či registrácia Dohody v registri poistencov sa týkala platného právneho titulu, zakladajúceho pracovno- právny vzťah. Nie je sporné, že existoval návrh Dohody, tento návrh však nebol sťažovateľkou nikdy prijatý, napriek tomu zamestnávateľ vykonal registráciu neplatnej/neexistujúcej Dohody bez vedomosti sťažovateľky. Zamestnávateľ túto svoju chybu sám uznal a potvrdil, pričom svoju chybu registrácie následne opravil. Preto je nesprávny záver súdu o tom, že správne orgány správne postupovali pri výpočte dávky v nezamestnanosti, keď vychádzali z nesprávne registrovaných údajov nesprávne registrovaných zamestnávateľom a neuvážene potvrdených

14. Sťažovateľka poukázala na to, že správny súd v odôvodnení rozsudku, ktorý má celkovo 18 strán v prevažnej časti iba cituje z písomných prednesov strán správneho konania. Vlastné právne hodnotenie správny súd predkladá iba v bodoch 102 až 106 a robí tak stručným osvojením si tvrdení žalovanej, nepodáva žiadne právne hodnotenie veci. Rozsudok považuje za arbitrárny. 15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 09.09.2021. Navrhla kasačnú

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia (07.06.2019) zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.

19. Podľa § 104 ods. 1 cit. zákona poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 20. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

21. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu kasačný súd zistil nasledovné: Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, číslo: HE2/RSO/ZAM/2019/12839 zo dňa 29.01.2019 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16.01.2019. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, dňa 06.02.2019, v žiadosti je o. i. dôb poistenia uvedené obdobie od 01.07.2016 do 30.06.2017 a sporná Dohoda o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Poštová banka, a.s. Žalobkyňa ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie splnila podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení preukázaním 1461 dní poistenia v nezamestnanosti, bol jej odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.

23. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 11.4.2019 odvolanie, v ktorom nesúhlasila s výškou denného vymeriavacieho základu a namietala, že v spolupráci s bývalým zamestnávateľom Poštová banka, a.s. (ďalej len „zamestnávateľ“) zistila, že obdobie od 01.07.2016 do 30.06.2017 bolo obdobím jej materskej dovolenky, pre zamestnávateľa nevykonávala žiadnu činnosť a nepoberala v tomto období okrem materskej dovolenky a rodičovského príspevku žiaden iný príjem. Upozornila na skutočnosť, že bývalý zamestnávateľ podal žiadosť o odstránenie Dohody.

Prvostupňový orgán preto podal podnet na vykonanie vonkajšej kontroly, nakoľko sa javí, že ide o účelové konanie na možné zneužívanie sociálneho systému s cieľom získania maximálnej dávky v nezamestnanosti. Zamestnávateľ odstránil len poslednú dohodu, ktorá spadá do rozhodujúceho obdobia na výpočet dávky, dve ďalšie ponechal. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že nie je možné sťažovateľke vyhovieť v rámci autoremedúry. 25. Žalovanej bol v priebehu odvolacieho konania doručený Protokol o výsledku kontroly č. 710-0210031619-AG02/19, podpísaný účastníkmi konania, z ktorého vyplýva, že u zamestnávateľa bola zamestnancami vonkajšej kontroly žalovanej vykonaná kontrola odvodu

Kontrolou bolo zistené, že zamestnávateľ Poštová banka, a.s., v prípade týchto pracovnoprávnych vzťahov pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia nepostupoval v zmysle ustanovenia § 231 ods.1 písm. b) zákona o sociálnom poistení; - zamestnávateľ nepredložil na kontrolu spornú Dohodu o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem za navrhovateľku v období od 01.07.2016 do 30.06.2017.

26. Preskúmavaným rozhodnutím č. 47311-2/2019-BA zo dňa 03.06.2019 rozhodla žalovaná o odvolaní žalobkyne tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení uviedla, že sťažovateľka bola v rozhodujúcom období, t.j. v období od 16.01.2017 do 15.01.2019 zamestnaná: - od 16.01.2017 (začiatok rozhodujúceho obdobia) do 31. decembra 2017 - u zamestnávateľa PB Partner, a s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, v pracovnom pomere, pričom v tomto období od 16. januára 2017 do 31. decembra 2017 čerpala rodičovskú dovolenku, v tomto období mala podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti a nedosahovala žiadne vymeriavacie základy; - od 16.01.2017 (začiatok rozhodujúceho obdobia) do 30. júna 2017, t.j. 166 dní - u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava v pracovnoprávnom vzťahu na základe Dohody o pracovnej činnosti, ktorá viedla k poisteniu v nezamestnanosti a nedosiahla žiadne vymeriavacie základy;

- dosiahnuté vymeriavacie základy v danom období v celkovej sume 861,64 Eur. 28. Žalovaná uviedla kontrolné zistenia, vyplývajúce z Protokolu o výsledku kontroly č. 710-0210031619-AG02/19. Žalovaná poukazovala na to, že v prípade stornovania Dohody by sťažovateľke bol priznaný maximálny denný vymeriavací základ v sume 62,7288 eur a poberala by tak v mesiaci s počtom kalendárnych dní 31 dávku v nezamestnanosti 972,30 eur (v súčasnosti pri prihliadaní na Dohodu v sume 78,60 eur).

Zdôraznila, že sťažovateľka Dohodu uviedla v žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Žalovaná mala za preukázané, že predmetná Dohoda o pracovnej činnosti zakladala poistenie v nezamestnanosti, v reálnom čase zamestnávateľ vykonal všetky úkony spojené s jej registráciou a existenciu Dohody evidovala aj sťažovateľka ako zamestnanec, preto nie je žiadny zákonný dôvod na ňu neprihliadať pri výpočte dávky v nezamestnanosti.

V priebehu odvolacieho konania bola zamestnávateľom žalobkyne registrácia Dohody u žalovanej zrušená. Z kontroly vykonanej žalovanou u zamestnávateľa vyplynulo, že sporná Dohoda sa u zamestnávateľa nenachádza, keďže sťažovateľka ju podpísanú nevrátila.

nezamestnanosti. 32. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces vydaním arbitrárneho súdneho rozhodnutia.

súdom. Následne krajský súd v bode 102 a 103 konštatoval existenciu žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 06.02.2019 podpísanú sťažovateľkou, čím vyhlásila, že potvrdzuje úplnosť a pravdivosť údajov v žiadosti uvedených, medzi ktorými bola aj sporná Dohoda. V bode 104 skonštatoval, že preto Dohoda existovala, žalobkyňa o nej mala vedomosť, jej registrácia bola zrušená spätne po zistení jej vplyvu na výšku dávky v nezamestnanosti. Preto, sa správny súd nestotožnil s námietkami sťažovateľky, že zo strany žalovanej ide o nelogické, špekulatívne tvrdenia, s cieľom vedome ukrátiť žalobkyňu v jej nároku na vyššiu dávku v nezamestnanosti. V bode 105 skonštatoval, že žalovaná logicky, vychádzajúc z údajov poskytnutých samotnou žalobkyňou, jasne a zrozumiteľne vysvetlila svoje úvahy, prečo neuverila dôvodom uvedeným žalobkyňou v odvolaní a aj skutočnosť, že sám zamestnávateľ vykonal všetky úkony súvisiace s registráciou tohto pracovnoprávneho vzťahu nasvedčuje, že pri výpočte dávky v nezamestnanosti postupovali správne orgány obidvoch stupňov v súlade so

35. Z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že hlavnou funkciou správnych súdov v rámci prieskumu správnych rozhodnutí (v medziach správnej žaloby) je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu a reagovať na podstatné žalobné námietky relevantnou argumentáciou. Absencia vlastnej argumentácie súdu vo vzťahu k žalobným námietkam, ktorá je nahradená len reprodukovaním skutkových zistení obsiahnutých v administratívnom spise a právnych názorov správneho orgánu, robí rozsudok správneho súdu nezákonným. Odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa súd len stotožní s postupom a rozhodnutím žalovaného správneho orgánu bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou a logickou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé.

36. Čo sa týka prejednávanej veci, kasačný súd nepovažuje za postačujúce, že sa správny súd obmedzil len na konštatovanie spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na konštatovanie, že žalovaná logicky, jasne a zrozumiteľne vysvetlila svoje úvahy, že postupovala v súlade so zákonom.

nespornú. Z argumentácie krajského súdu nie je z zrejmé ani podradenie zisteného skutkového stavu pod relevantné zákonné ustanovenia a výsledné právne závery, osobitne s prihliadnutím na ust. § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 sa viaže na deň vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a ust. § 228a ods. 2 veta prvá zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), podľa ktorého dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

38. Keďže samotné konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd už ďalej nepristúpil k posudzovaniu kasačnej sťažnosti z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

41. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.