7Ssk/76/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100626.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 12Sas/6/2023
- IČS
- 0923100626
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: W. I.Š., B.G.. XX.XX.XXXX, X. X. Č.. XXX/.XX, Ľ., právne zastúpená Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom Murgašova č. 86/1, Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 12Sas/6/2023 - 24 zo dňa 24.06.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 12Sas/6/2023 - 24 zo dňa 24.06.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.05.2021 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienky uvedené v § 70 ods. 1 a v § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“).
3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že v doložených odborných nálezoch, okrem stanovenej záverečnej diagnózy fibromyalgie len na základe subjektívnych ťažkostí žalobkyne, nie sú žiadne iné klinické, laboratórne a funkčné vyšetrenia, ktoré sú typické pre toto ochorenie. Aj keď žalobkyňa prezentuje značné subjektívne ťažkosti, ktoré jej nemožno uprieť, tieto nie sú objektivizované odbornými vyšetreniami, preto nie je dôvod - aj napriek značnému presvedčeniu žalobkyne - hodnotiť zdravotný stav ako ťažkú formu fibromyalgie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ochorenie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu C - iné choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položky 1 - iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, písmena b), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, z percentuálneho rozpätia od 25% do 35%. Za iné zdravotné postihnutie nie je zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona.
Na základe uvedeného posúdenia dospela žalovaná k záveru, že bolo preukázané, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona, rozhodol prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že posudkový lekár v posudku zo dňa 05.08.2021 dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo sa v prípade žalobkyne nejedná o ťažkú formu fibromyalgie, keďže v žalobkyňou doložených lekárskych správach je diagnóza stanovená len na základe subjektívnych ťažkostí žalobkyne, bez klinických, laboratórnych a funkčných vyšetrení. Ani z jednej z posudzovaných lekárskych správ zároveň nevyplýva, že by boli u žalobkyne zistené ťažké funkčné poruchy pohybového aparátu, z ktorého dôvodu záver posudkového lekára žalovaného plne korešponduje s popisom úrovne závažnosti u žalobkyne diagnostikovaného ochorenia tak, ako je uvedený popis v kapitole XV, oddiel C, položka 1, písm. b, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Podľa tohto ustanovenia ide o dlhotrvajúce, neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu, so značnými subjektívnymi ťažkosťami, so stacionárnym röntgenovým nálezom, prípadne s občasným laboratórnym zápalovým nálezom, s postihnutím jedného kĺbu i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu. Posudkový lekár určil u žalobkyne 30 percentnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní s inou zdravou fyzickou osobou, čo je v strede rozpätia 25 až 35%. Iba jediná lekárska správa - z reumatologického vyšetrenia zo dňa 20.11.2019 pojednáva o fibromyalgii s ťažším priebehom, pričom posudkový lekár vysvetlil, že takýto záver nemá podklad vo výsledkoch jednotlivých vyšetrovacích metód. Zdravotný stav nebol posudzovaný podľa subjektívneho vnímania prejavom ochorenia samotnou žalobkyňou, ale vzhľadom na objektivizované vonkajšie prejavy, ktoré sú zistiteľné vyšetrovacími metódami. Správny súd neprihliadol ani na lekárske správy, ktoré žalobkyňa doložila v priebehu správneho súdneho konania v zmysle § 135 ods. 1 SSP.
Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobkyňou, pretože iba preskúmava právne otázky napadnutého rozhodnutia a nie je súdom skutkovým. Mohol by výnimočne doplniť dokazovanie, ak by obsah posudku posudkového lekára bol neúplný alebo namietaná jeho neobjektívnosť a žiadateľ by predložil také správy o svojom zdravotnom stave, ktoré neboli v posudkoch obsiahnuté a vyhodnotené. V aktuálne súdenej veci o taký prípad nejde, keďže spornou nebola otázka, či žalobkyňa trpí fibromyalgiou, ale ustálený stupeň závažnosti tohto ochorenia. 5.
Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Ako dôvod uviedla nesprávny procesný postup správneho súdu, ktorým jej znemožnil uskutočniť jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).
Toto porušenie videla v nevykonaní dokazovania, ktoré žiadala pred správnym súdom, konkrétne oboznámenie sa s odborným článkom T.. T. Š. a T.. T. J., L.. s názvom „Fibromyalgia“ a výsluch lekára T.. Y. P. za účelom ozrejmenia správneho postupu pri diagnostike ochorenia fibromyalgia. Podľa jej názoru posudkoví lekári nesprávne diagnostikovali toto ochorenie, keď ho chceli diagnostikovať klinickými, laboratórnymi a funkčnými vyšetreniami, ktoré by mali
byť typické preň. Avšak z odborného článku vyplýva, že táto diagnostika je nesprávna, pretože v ňom nie sú uvedené vyšetrenia prezentované posudkovým lekárom žalovanej. Fibromyalgia nie je zápalové reumatické ochorenie a nediagnostikuje sa zvýšením sedimentácie, zmenami v krvnom obraze či vysokou hladinou reumatoidných faktorov ako to uviedol posudkový lekár. Uvedené by mohol potvrdiť aj T.. P. vo svojom výsluchu. Taktiež namietala nedostatočné
odôvodnenie
napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalobným námietkam. Podľa jej názoru posudkoví lekári nesprávne zaradili fibromyalgiu do písmena b), pretože vzhľadom na rozsiahlu chronickú bolesť ju mali zaradiť pod písmeno c). Má za to, že posudky posudkových lekárov sú nedostatočné, nezrozumiteľné a nelogické. Následne poukázala na oznámenie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 27.10.2022, podľa ktorého fibromyalgický syndróm mohol byť zaradený aj do oddielu D - choroby svalov, položka 1, kde sú uvedené aj takzvané „myopatie“. Zaradenie ochorenia žalobkyne je tak nesprávne. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 23.08.2024. Zotrvala na
svojom právnom posúdení s tým, že napadnutý rozsudok je vecne správny. K listu ministerstva zdravotníctva uviedla, že ministerstvo nie je súdny orgán a nemôže zasahovať do súdneho procesu, stanovisko nemá záväzný charakter a nenahrádza právny názor vyslovený súdom. Žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preskúmavané rozhodnutie je zákonné.
8. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým tento zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 12.03.2021 z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienky uvedené v § 70 ods. 1 a v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 9. Žalovaná poukázala na to, že fibromyalgia ťažkého stupňa nebola preukázaná a žalobkyňou prezentované značné subjektívne ťažkosti, ktoré jej nemožno uprieť, nie sú objektivizované odbornými vyšetreniami, preto nie je dôvod hodnotiť zdravotný stav ako ťažkú formu fibromyalgie. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietala nesprávne diagnostikovanie jej rozhodujúceho ochorenia fibromyalgie zo strany posudkových lekárov. Tvrdila, že fibromyalgia sa nediagnostikuje vyšetreniami, ako to uvádzali posudkoví lekári, pretože nejde o zápalové reumatické ochorenie.
10. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že sa jedná o odbornú otázku, ktorú ako takú nie je oprávnený riešiť ani správny súd ani kasačný súd, ale vo vzťahu k jej riešeniu je možné len vyhodnotiť jednotlivé závery posudkových lekárov v ich vzájomnej súvislosti, či tieto sú logicky akceptovateľné aj prihliadnutím na lekárske nálezy, z ktorých vychádzali.
Preto kasačný súd najmä podrobil analýze tú časť lekárskeho posudku druhého stupňa, ktorý sa zaoberal tým, že diagnóze fibromyalgie ťažkého stupňa nesvedčia žiadne klinické, laboratórne ani funkčné vyšetrenia, ktoré sú typické pre toto ochorenie - zvýšenie sedimentácie, zmeny v krvnom obraze, vysoká hladina reumatoidných faktorov a kreatininfosfokináza, EMG vyšetrenia, hodnotenie svalovej sily podľa svalového testu, röntgenové vyšetrenia, MR, prípadne CT vyšetrenia, psychologické a psychiatrické vyšetrenia. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaná uznala samotnú diagnózu fibromyalgie, ktorá je uvedená vo viacerých lekárskych nálezoch neurológov, ale aj reumatológov, ktorí vykonávali práve vyššie uvedené odborné vyšetrenia a preto samotná námietka nesprávneho diagnostikovania tejto choroby posudkovými lekármi nemôže byť správna. Z lekárskych posudkov jednoznačne vyplýva, že posudkoví lekári rozlišovali zápalové reumatické procesy, ktoré u žalobkyne neboli potvrdené a fibromyalgický syndróm. Pre posúdenie jeho formy zobrali do úvahy závery všetkých lekárskych nálezov (ktoré vymenovali), či z nich vyplýva záver o ťažkej forme toho ochorenia.
Záver tohto posúdenia bol taký, že z nich vyplývajú len ľahké klinické príznaky, preto nie je dôvod na určenie miery poklesu v horných rozpätiach. Takýto postup posudkových lekárov je podľa kasačného súdu logický a v súlade s predloženými lekárskymi nálezmi.
11. Preto bol správny postup správneho súdu, ktorý nevykonal navrhnuté dokazovanie na proces diagnostikovania fibromyalgie. Žalobkyňa chcela prostredníctvom odborného článku a výsluchom odborného lekára ozrejmiť, ako prebieha diagnostikovanie tohto ochorenia. Kasačný súd nemá v súvislosti s týmto diagnostikovaním žiadne pochybnosti, vrátane posudzovania konkrétnej formy fibromyalgie, ktorá bola posúdená podľa lekárskych nálezov týkajúcich sa klinických príznakov tvoriacich konkrétny funkčný deficit žalobkyne.
S poukazom na § 119 druhá veta SSP v danom prípade dôkazy navrhnuté žalobkyňou neboli takého charakteru, aby sa bez ich vykonania nedala preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej. 12. Žalobkyňou tvrdený záver, že fibromyalgia je ťažkého stupňa, skutočne nevyplýva zo žiadneho ňou predloženého lekárskeho nálezu. Dokonca ani z lekárskeho nálezu z Národného ústavu reumatických chorôb, reumatologickej ambulancie v Piešťanoch nevyplýva táto diagnóza, len fibromyalgický syndróm s ťažším priebehom, čo bez ďalšieho neznamená jeho
ťažký stupeň. Lekársky posudok ústredia jasne analyzuje jednotlivé lekárske nálezy s ich diagnózami a z týchto nálezov jednoznačne vyplýva, že u žalobkyne bola diagnostikovaná fibromyalgia na viacerých miestach alebo fibromyalgický syndróm, teda nejedná sa o zápalové reumatické ochorenie, pričom laboratórne nálezy týkajúce sa zápalových reumatických ochorení boli v norme. Aj z uvedeného je zrejmé, že posudkoví lekári nedávali na roveň fibromyalgiu a zápalové reumatické ochorenie, ktoré dôsledne oddelili.
13. Pokiaľ toto ochorenie posudkoví lekári zaradili do kapitoly XV oddiel C, bod 1, písmeno b) - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu (obmedzenie funkcie o 1/3), so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenovým nálezom, s občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného kĺbu a aj viacerých kĺbov a s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu, kasačný súd sa súlade s názorom správneho súdu s týmto zaradením v plnom rozsahu stotožnil.
Tomuto popisu zodpovedajú výsledky jednotlivých lekárskych nálezov, podľa ktorých bola u žalobkyne zistená zhoršenú pohyblivosť, mobilita zachovaná s pomôckou, na horných aj dolných končatinách svalová sila symetrická, tonus symetrický, ale aj únava, nespavosť a depresívne ladenie. Ťažké formy zaradené do písmena c) musia byť neovplyvniteľné liečbou, trvale aktívne, progredujúce, s výraznými deštruktívnymi röntgenovými zmenami, s ťažkou poruchou funkcie a postihujúce niekoľko kĺbov, čo v danom prípade nebolo preukázané, najmä ťažká porucha funkcie vzhľadom na minimálny klinický nález, ako to uviedli posudkoví lekári. Keďže v lekárskych nálezoch nebol preukázaný taký funkčný deficit, ktorý by už bolo možné kvalifikovať ako ťažkú poruchu funkcie, je logický záver posudkových lekárov, že ochorenie žalobkyne nemožno zaradiť do písmena c) uvedenej položky.
14. Kasačný súd ako nedôvodnú vzhliadol aj námietku, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k lekárskym posudkom. Žalobkyňa v tejto súvislosti namietala, že v lekárskom posudku mala byť jej diagnóza začlenená do písmena c) a nie písmena b), pretože má za to, že jej ochorenie je ťažkej formy a preto považovala lekárske posudky za nezrozumiteľné a nelogické. Kasačný súd konštatuje, že vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku žalobkyňa žiadne konkrétne nedostatočnosti nekonkretizovala, ale kritizovala len odôvodnenie odborných posudkov lekárov žalovanej, aj to len z toho hľadiska, že jej ochorenie začlenili pod pre ňu neakceptovateľnú položku.
Uvedené námietky však vo svojej podstate nie sú námietkami proti nedostatku dôvodov uvedených lekárskych posudkov, ale broja priamo proti konkrétnemu posudkovému záveru, ktorý bol v posudkoch riadne vysvetlený. Už vyššie bolo uvedené, prečo nemožno ochorenie žalobkyne subsumovať pod písmeno c) uvedenej položky, ale len písmeno b). Samotný nesúhlas žalobkyne s týmto subsumovaním nespôsobuje nelogickosť záverov lekárskych posudkov ani ich neúplnosť a tým ani ich nezrozumiteľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov.
15. Napokon sa kasačný súd vyjadruje k dôkazu predloženému ku kasačnej sťažnosti -oznámeniu Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 27.10.2022. V zmysle § 135 ods. 1 SPP v spojení s § 454 SSP naň formálne nie je možné prihliadnuť, pretože bol vystavený po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, preto sa s ním žalovaná nemohla oboznámiť a reagovať naň. Obiter dictum kasačný súd dodáva, že z jeho obsahu ani nevyplýva argumentácia žalobkyne, ktorú mal tento dôkaz podporiť. Žalobkyňa totiž tvrdila, že z neho vyplýva to, že žalovaná ochorenie žalobkyne zaradila do nesprávnej položky, lebo ho mala zaradiť do oddielu D kapitoly XV - choroby svalov. Z predloženej listiny vyplýva, že je to možné, ale tento postup je len analogický a veľmi dôležitý je odborný nález, najčastejšie reumatológa a algeziológa.
Nie je teda vylúčené ani zaradenie tieto diagnózy pod oddiel C, ako to vyplýva aj z upovedomenia verejnej ochrankyne práv zo dňa 19.08.2019, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. Napokon sa v samotnom tomto liste upriamuje pozornosť aj na odborný nález reumatológa, ktorý je dôležitý pre definovanie funkčného deficitu, pričom práve konkrétne odborné nálezy reumatológov a ďalších odborných lekárov boli podkladom pre zaradenie ochorenia žalobkyne pod konkrétnu položku oddielu C.
16. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky žalobkyne ako v plnom rozsahu nedôvodné a žalobkyni nebolo upreté žiadne jej namietané procesné právo. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkami ohľadne nesprávneho diagnostikovania rozhodujúceho ochorenia a v tejto súvislosti vyhodnotil tiež ako nedôvodnú námietku vykonania dokazovania o tejto otázke. Rovnako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, že jej rozhodujúce ochorenie bolo nesprávne subsumované pod konkrétnu položku kapitoly XV. oddielu C prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, pretože predložené lekárske nálezy ťažkú formu rozhodujúceho ochorenia žalobkyne nepreukázali. Napokon sa tiež nestotožnil s námietkou, že rozhodujúce ochorenie malo byť subsumované do oddielu D - choroby svalov; jednak ide o odborné posúdenie tejto otázky, ktorá v priebehu administratívneho ani súdneho konania pred správnym súdom vôbec nebola sporná, a jednak žalobkyňa nepredložila dôkaz, ktorý by posúdenie tejto otázky posudkovými lekármi vyhodnotil ako nesprávne.
Vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 27.10.2022 takýmto dôkazom nie je.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 18. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná, má právo na náhradu trov, avšak túto náhradu jej súd nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2025