7Ssk/76/2025

1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-2S/7/2020-147, BA-2S/260/2020 zo dňa 10.04.2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutia žalovaného č. 616739/2019 a č. 616761/2019, obe zo dňa 19.11.2019 a prislúchajúce rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.09.2019 a 13.09.2019. Vec im na ďalšie konanie nevrátil. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

II. Administratívne konanie

2. Žalobca dňa 02.11.2018 požiadal riaditeľa Colného úradu Bratislava o postúpenie podnetu, ktorým sám žiadal vykonanie prieskumného konania svojho zdravotného stavu služobným posudkovým lekárom. Služobný posudkový lekár žalovaného rozhodnutím č. 79577/2019 zo dňa 06.02.2019 podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c), ods. 3, ods. 4 a ods. 6 v spojení s § 213 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovil žalobcovi zdravotnú klasifikáciu „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby colníka. V dôsledku odvolania žalobcu bol zdravotný stav žalobcu posúdený hlavným posudkovým lekárom finančného riaditeľstva, ktorý rozhodnutím zn. 363686/2019 z 21.06.2019 podľa § 232 ods. 4 cit. zákona odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie služobného posudkového lekára potvrdil. Rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 06.02.2019 nadobudlo právoplatnosť 17.07.2019. . 3. Prvostupňovým rozhodnutím riaditeľa Colného úradu v Bratislave zn. 509422/2019 zo dňa

30.11.2019. Podľa názoru žalovaného po právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení zdravotnej kvalifikácii „D“ dňa 17.07.2019 žalobca stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon štátnej služby ako ozbrojený príslušník finančnej správy. Zákon na to reaguje ustanovením § 107 ods. 1 písm. c) a riaditeľ colného riaditeľstva bol povinný ho previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy alebo ak to nie je možné, preložiť ho na funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán finančnej správy. Na colnom úrade bola voľná funkcia pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy, s prevedením však musí žalobca vyjadriť súhlas, na čo bol aj vyzvaný, avšak nereagoval.

4. Rozhodnutím č. 616739/2019 zo dňa 19.11.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie 1“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie 1. 5. Prvostupňovým rozhodnutím rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Bratislave zn. 510297/ 2019 zo dňa 13.09.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“) bol žalobca podľa § 113 a § 115 ods. 1 písm. d) zákona zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy dňom 13.09.2019 do 30.11.2019 a odvolaný podľa § 113 ods. 5 zákona dňom 12.09.2019. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nakoľko rozhodnutím služobného posudkového lekára zo 06.02.2019 bola žalobcovi ustanovená zdravotná klasifikácia „D“- nespôsobilý na výkon štátnej služby colníka podľa zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.07.2019, v podmienkach nového zákona, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2019, strata zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej

6. Rozhodnutím zn. 616739/2019 z 19.11.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie 2“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie 2. 7. V konaní na Krajskom súde v Bratislave vedenom pod sp. zn. 5S/183/2019 sa riešila otázka zákonnosti rozhodnutia služobného posudkového lekára č. 79577/2019 zo dňa 06.02.2019 a odvolacieho rozhodnutia hlavného posudkového lekára č. 363686/2019 z 21.06.2019.

8. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil obe preskúmavané rozhodnutia a obe prvostupňové rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Ťažiskový dôvod pre vydanie napadnutého rozsudku videl správny súd v skutočnosti, že rozhodnutie hlavného posudkového lekára, ktoré bolo vydané v samostatnom prieskumnom konaní začatom na podnet žalobcu dňa 02.11.2018 a ktoré bolo následne dôvodom pre vydanie preskúmavaných a prvostupňových rozhodnutí, bolo po ich vydaní správnym súdom zrušené. Skutočnosť, že v tejto vo veci bol vydaný zrušujúci rozsudok, správny súd vyhodnotil ako významnú, resp. kľúčovú pre vydanie rozhodnutí v danej veci, pretože preskúmavané rozhodnutia o prepustení žalobcu, jeho zaradení do zálohy a odvolaní z doterajšej funkcie mali svoj podklad, resp. primárne vychádzali z rozhodnutí posudkových lekárov vydaných vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu, vyhodnotiac ho ako nespôsobilý pre ďalší výkon štátnej služby colníka. Týmito rozhodnutiami boli s poukazom na § 287 ods. 1 zákona konajúce orgány pri rozhodovaní viazané, teda závery rozhodnutí posudkových lekárov prebrali do preskúmavaných rozhodnutí ako celok. Vec nevrátil na ďalšie konanie, pretože zrušením rozhodnutia hlavného posudkového lekára žalovaného odpadol legitímny dôvod pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru a zaradenie do zálohy. Zohľadňujúc právnu úpravu zakotvenú v § 135 ods. 1 SSP správny súd dodal, že na zrušujúci rozsudok správneho súdu, hoci vydaný po právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí, bol povinný prihliadať s ohľadom na účel správneho súdnictva a princíp zákonnosti.

9. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu ako nezákonný zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ porušenie zákona spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci vzhliadol vo výklade § 135 SSP. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že zrušením rozhodnutia hlavného posudkového lekára žalovaného odpadol legitímny dôvod pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru a zaradenie do zálohy. V čase rozhodovania žalovaného bolo predmetné rozhodnutie právoplatné a účinné a platila preň prezumpcia jeho správnosti a záväznosti a žalovaný musel následne prepustiť žalobcu zo služobného pomeru. Zdôraznil, že od času nadobudnutia právoplatnosti bol rozhodnutiami o zdravotnej spôsobilosti žalobcu viazaný. Bol povinný konať a prepustiť žalobcu zo služobného pomeru, pretože okamihom právoplatnosti rozhodnutí o zdravotnej spôsobilosti žalobca nespĺňal jednu z podmienok pre ustanovenie do funkcie. Poukázal pri tom na právny názor Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý v rozsudku č. k. 4Ads 35/2011-75 konštatoval, že prihliadať na skutkové a právne novoty možno vo výnimočných prípadoch, pričom však takýto dôvod nenastal. Rozhodnutie hlavného posudkového lekára v spojení s rozhodnutím služobného posudkového lekára bolo správnym súdom zrušené z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu ako účastníka konania, pričom správny súd vec meritórne nepreskúmal. Čo sa týka námietok nesprávneho procesného postupu správneho súdu, namietal, že rozhodnutie súdu je svojvoľné, arbitrárne a zmätočné. Vytkol správnemu súdu, že neodôvodnil ani nesprávne právne posúdenie, ani podstatné porušenie ustanovení v konaní a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a námietkami vyjadrenými sťažovateľom v konaní, napr. s námietkou prezumpcie správnosti, resp. nepriznaním odkladného účinku žalobe podanej v konaní o preskúmanie rozhodnutia služobného posudkového lekára. 11. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Mal za to, že na zrušenie rozhodnutia hlavného posudkového lekára žalovaného, keď výlučne na tomto správne orgány založili svoje rozhodnutia napadnuté správnou žalobou, musí súd prihliadať ex offo. V súvislosti s aplikáciou § 135 SSP poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu 5Svk/ 4/2021. Reťazenie nezákonnosti individuálnych správnych aktov nie je v demokratickom a právnom štáte žiaducim javom a zakladá chaos oslabovaním princípu právnej istoty. 12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že zotrval na svojich argumentoch o nesprávnom právnom posúdení veci vychádzajúcom z nesprávnej aplikácie § 135 ods. 1 SSP a poukázal na konštantnú judikatúru aj právnu vedu, ktoré vychádzajú z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 1 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP). 14.

Ak bolo takéto rozhodnutie vydané, v zmysle § 287 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z. z. je ním správny orgán viazaný. V tu prejednávanej veci takéto rozhodnutie bolo vydané dňa 06.02.2019 a rozhodnutím z 21.06.2019 bolo potvrdené.

16. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu začatia konania o správnej žalobe (10.01.2020) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 287 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (13.12.2019) ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takým rozhodnutím viazaný, inak si oprávnený orgán môže o takej otázke urobiť úsudok sám alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Podľa § 258 ods. 1 písm. c) zákona č. 35/2019 Z. z. nadriadený prepustí príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru, ak dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou, do ktorej bol ustanovený, a v štátnej službe nie je voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený.

zálohy. Podľa § 115 ods. 1 písm. d) cit. zákona do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaradí príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, ak dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu.

Len pre doplnenie uvádza, že rovnaká argumentácia, ktorú predostrie v tomto odôvodnení ďalej, by platila aj pre § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01.07.2023 s tým rozdielom, že rozhodným momentom pre zistený skutkový stav by bolo vydanie preskúmavaného rozhodnutia.

Podľa názoru prekladajúceho senátu je však v tejto súvislosti potrebné zodpovedať otázku časovej pôsobnosti zrušujúceho rozsudku, ktorá je pre jeho účinky kľúčová. Ak by mal zrušujúci rozsudok účinky ex nunc (jeho následky by nastali až od momentu zrušenia do budúcnosti), zrušené správne rozhodnutie by ako zákonné obstálo až do právoplatnosti zrušujúceho

20. Doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR (ďalej „najvyšší súd“) a Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej „NSS“) otázku viazanosti skutkovým stavom existujúcim v momente právoplatnosti, resp. vydania preskúmavaného rozhodnutia v prípadoch, ak po tomto momente došlo k zrušeniu rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádzalo, rieši prípad od prípadu. V niektorých prípadoch na takéto zrušenie neprihliada, v niektorých prípadoch naopak, čo odôvodňuje konkrétnymi okolnosťami rozhodovanej veci.

povolenia. NSS judikoval, že uvedený právny názor je v rozpore so znením § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúcim stav v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dodal, že v čase rozhodovania v stavebnom konaní pritom územné rozhodnutie bolo právoplatné a účinné a k jeho zrušeniu došlo až právoplatnosťou rozhodnutia krajského súdu a to s účinkami ex nunc. To znamená, že správne orgány nemohli túto skutočnosť v stavebnom konaní pri svojom rozhodovaní zohľadniť.

Taktiež sťažovateľ neobjasnil, z čoho vyvodzuje, že zrušenie disciplinárneho opatrenia o uložení zákazu činnosti krajským súdom má účinky ex tunc. Zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy správnym súdom má zásadne účinky ex nunc, t. j. dňom právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku krajského súdu. Právna veda pozná inštitút ničotnosti, resp. nulity rozhodnutia správneho orgánu ex tunc len v prípade, že správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. a) a b) SSP.

Nejde teda o podstatnú zmenu skutkových okolností prejednávanej veci, na ktorú mal krajský súd prihliadnuť, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo predmetné stavebné povolenie právoplatné a sťažovateľ mal za dostatočne preukázané, že žalobca ako stavebník nezabezpečil vytýčenie priestorovej polohy predmetnej stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby.

Pri právnom posúdení sa zameral na to, či v danom prípade išlo o rozhodnutia, ktorých vzťah má charakter subsumpcie alebo reťazenia a pokiaľ má tento vzťah charakter reťazenia, či ide o reťazenie priame a bezprostredné alebo reťazenie „vzdialené“. Konštatoval, že nejde o subsumpciu, ale väzba v rámci postupnosti týchto správnych aktov (osvedčenia a potvrdenia) má charakter reťazenia, pričom „smerom nahor“ (v zmysle „cestou“ k ich získaniu) ide o reťazenie fakultatívne a „smerom nadol“ (v zmysle „cestou“ k ich zrušeniu) ide o reťazenie bezprostredné. Ide teda o situáciu (väzbu/vzťah) špecifickú (ktorej špecifičnosť vyplýva z opísanej fakultatívnosti časti reťazenia - získanie osvedčenia nemusí bezpodmienečne viesť k získaniu potvrdenia o personálnej bezpečnosti) v porovnaní napríklad so stavebným konaním, kde reťazenie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia má charakter reťazenia bezprostredného, ktorá bezprostrednosť vyplýva z „jednoliatosti účelu“ celého procesu (vedúceho k uskutočneniu stavby v súlade so zákonom). Prelomenie ustanovenia § 135 ods. 1 SSP videl ako aplikáciu contra verba legis, odôvodnenú identifikovanou medzerou v platnej právnej úprave.

25. Tento rozsudok prešiel testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR (ďalej „ústavný súd“) v uznesení sp. zn. I. ÚS 248/2024 zo dňa 30.10.2024 uviedol, že v prípade ako je tento, keď predmetom konania na najvyššom správnom súde, v rámci ktorého bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo posúdenie vzťahu dvoch vzájomne súvisiacich rozhodnutí orgánov (orgánu) verejnej správy, resp. otázky podmienenosti následkov zrušenia rozhodnutí o zrušení platnosti osvedčenia/potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, znenie § 135 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023 nebráni takému výkladu, ktorý zahŕňa aj „podkladové“ rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bolo podmienkou na vydanie ďalšieho rozhodnutia orgánu verejnej

26. Naproti tomu existuje rada rozhodnutí, ktoré prihliadajú na stav, ktorý nastal až po vydaní/právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, a na to, že došlo k zrušeniu rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádzalo. Napr. v uznesení sp. zn. 4Sžf/61/2015 najvyšší súd reagoval na námietku žalovaného ohľadne aplikácie § 205i ods. 1 O.s.p. (ktorý bol obdobou súčasného § 135 ods. 1 SSP), že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (rozhodnutie o stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok 2013) existovalo právoplatné rozhodnutie o stanovení ceny elektriny pre žalobcu na rok 2012.

správneho rozhodnutia v inom súdnom konaní. 27. NSS v uznesení sp. zn. 4Svk/25/2024 zo dňa 30.07.2025 uviedol, že aktuálna rozhodovacia prax NSS pripúšťa - za výnimočných okolností - dokonca vstup do zákonného pravidla, podľa ktorého je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav, ktorý existoval v čase vydania alebo vyhlásenia rozhodnutia správneho orgánu - dokonca aj v režime správnych žalôb, kedy sa preskúmavajú právoplatné rozhodnutia správnych orgánov.

. .] S poukazom na uvedené Najvyšší správny súd uzavrel, že ustanovenie § 135 ods. 1 SSP nedopadá na všetky situácie, ktoré môžu v správnom súdnom konaní nastať, nakoľko môžu nastať aj situácie, keď správny súd z príkazu § 135 ods. 1 SSP vychádzať nebude.“.

28. Predkladajúci senát uvádza aj právny názor, na ktorý poukázalo už vyššie uvedené uznesenie NSS, vyplývajúci z rozsudku NSS sp. zn. 5Svk/4/2021 zo dňa 24.02.2022, uverejneného v ZNSS pod č. 21/2022: Už len z dôvodu, že v čase podania správnej žaloby vkladové rozhodnutie 1 nebolo obživnuté, žalobkyňa pochopiteľne nemohla túto skutočnosť v správnej žalobe ani namietať. Na tento nežiadúci stav však musel krajský súd reagovať a to práve kasáciou vkladového rozhodnutia 2, bez ohľadu na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ako bude vysvetlené nižšie), a rovnako bez ohľadu na to, že ustanovenie § 191 Správneho súdneho poriadku s takouto, svojou povahou výnimočnou procesnou situáciou, ani neráta .

. . Tieto širšie aspekty zdanlivo prelamujú § 135 ods. 1 SSP, avšak treba uznať, že na danú situáciu právna úprava nepamätá. Ide preto v skutočnosti o medzeru v práve, ktorú je nutné vyplniť výkladom šetriacim zmysel existencie celého systému správneho súdnictva. Týmto zmyslom je nastoľovať v činnosti správnych orgánov poriadok, prehľadnosť, a nie chaos.

29. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP najvyšší správny súd koná a?rozhoduje o?kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte, zloženom z?predsedu a?šiestich sudcov, ak senát dospel pri svojom rozhodovaní k?právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v?rozhodnutí najvyššieho (správneho) súdu. Úlohou veľkého senátu je rozhodovať v prípade odklonu od skoršej (ustálenej) rozhodovacej praxe a tiež, a to predovšetkým, zjednocovanie judikatúry samotného najvyššieho (správneho) súdu (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 VObdo 1/2020, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 189/2021). V prejednávanej veci predkladajúci senát zistil odlišné právne názory na aplikáciu § 135 ods. 1 SSP. Z?uvedeného dôvodu je podľa prekladacieho senátu splnená podmienka § 22 ods. 1 písm. a) SSP na postúpenie veci veľkému senátu.

30. Predkladajúci senát má za to, že výklad § 135 ods. 1 SSP v prípade tzv. podmieňujúcich a podmienených rozhodnutí je úzko spätý s vyhodnotením účinkov rozsudku správneho súdu, ktorým bolo zrušené podmieňujúce rozhodnutie, ktorý bol vydaný po vydaní/právoplatnosti podmieneného rozhodnutia. Ak vyslovíme záver, že jeho účinky sú ex nunc, teda len do budúcnosti, potom je dôvod konštatovať, že v čase vydania podmieneného rozhodnutia bola podmienka vydania zákonného podmieňujúceho rozhodnutia splnená. Ak ale vyslovíme opačný záver, totiž že účinky zrušujúceho rozsudku platia ex tunc, teda od počiatku vydania podmieňujúceho rozhodnutia, znamená to, že podmieňujúce rozhodnutie bolo aj v čase vydania podmieneného rozhodnutia nezákonné, čo môže ovplyvniť zákonnosť podmieneného rozhodnutia.

. . . 34. Pokiaľ sú právne podmienky dosiahnutia určitého vecného cieľa alebo viacerých cieľov obsiahnuté v súbore súvisiacich úkonov správnych orgánov a tieto orgány posudzujú právne otázky týkajúce sa týchto cieľov v po sebe časovo a vecne nadväzujúcich postupoch či konaniach z rôznych hľadísk, rozlišuje judikatúra aj doktrína dva základné druhy väzieb v rámci postupnosti takýchto úkonov správnych orgánov: reťazenie a subsumpciu.

. . . 37. Naproti tomu pri reťazení sú jednotlivé úkony správneho orgánu vydávané samostatne a postupne a adresátovi (adresátom) sú samostatne oznamované. Spravidla až po nadobudnutí právoplatnosti podmieňujúceho úkonu (ak ide o úkon, ktorý podľa svojej povahy nadobúda právoplatnosť) nasleduje konanie alebo postup smerujúci k vydaniu nadväzujúceho úkonu.

45. Podstatné teda je, ako rozšírený senát v citovanom uznesení uviedol, že dôvody tejto nezákonnosti existovali už v čase vydania zrušeného rozhodnutia. Pokiaľ sú autoritatívne zistené, nemožno na ne neprihliadnuť. 46. Opačný prístup, teda že na úkon orgánu verejnej moci nadaný prezumpciou správnosti by sa hľadelo aj napriek jeho zrušeniu či zmene pre nezákonnosť až do okamihu tohto zrušenia či zmeny ako na zákonný, by zakladal právnu fikciu zákonnosti takého aktu do doby jeho formalizovaného zrušenia. S takou konštrukciou zákon zjavne výslovne nepočíta a nie je žiadneho dôvodu ju dovodzovať ani zo zmyslu a účelu (nielen) súdnej ochrany pred nezákonným konaním verejnej správy alebo zo znenia § 75 ods. 1 s. ř. s.

32. Predkladajúci senát uvádza, že tieto názory sú v praxi NSS ČR pomerne ustálené; sú uvádzané v jeho spomínanom uznesení sp. zn. 6As 211/2017, Peklo na Čertovine alebo v uznesení sp. zn. 1 As 277/2022 zo dňa 20.06.2024.

na zrušenie podmieňujúceho rozhodnutia v prípade, ak k jeho zrušeniu došlo až po vydaní/ právoplatnosti podmieneného rozhodnutia. 34. Tým sú splnené podmienky, aby bola táto vec postúpená veľkému senátu § 22 ods. 1 písm. a) SSP, ktorému účelom je zabezpečovať jednotnosť judikatúry najvyššieho správneho súdu. V?záujme hospodárnosti predkladajúci senát kasačného súdu navrhuje, aby sa veľký senát neobmedzil na zodpovedanie riešenej otázky, ale aby podľa § 466 ods. 5 písm. a) SSP rozhodol o?kasačnej sťažnosti.

V Bratislave dňa 25. marca 2026