7Ssk/77/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:3021200051.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/19/2021
- IČS
- 3021200051
- Citované
- 6× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobkyne: F.. Z. K., nar. XX. Q. XXXX, G. K. Z. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 25. novembra 2020, č. 26612-20/2020-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13 S 19/2021-67 z 30. júna 2021 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že bola od 1. júla 2004 do 30. júna 2009 samostatne zárobkovo činnou osobou a z tohto dôvodu mala od mesiaca júla 2004 platiť poistné na sociálne poistenie. Poistné za mesiace júl a august 2004 a marec, apríl a čiastočne máj 2005 zaplatila 25. januára 2008, za mesiace september a október 2004 zaplatila 22. októbra 2007, za mesiace november 2004 až marec 2005 zaplatila 29. decembra 2007, za mesiace jún až október 2005, ako aj zvyšné poistné za máj 2005 a časť poistného za november 2005 zaplatila 1. apríla 2008. Zvyšok poistného za november 2005, ako aj časť poistného za december 2005 v sume 1.724 býv. Sk zaplatila 8. apríla 2008 a 23. novembra 2009 zaplatila poistné za jún 2006 až december 2008. Zvyšnú časť poistného za december 2005 v sume 564
býv. Sk, ako aj poistné za január až máj 2006 až do 20. januára 2014 nezaplatila. 2. Pobočka žalovanej v Trenčíne rozhodnutím z 20. januára 2014 predpísala žalobkyni penále za všetky mesiace od júla 2004 do decembra 2008 v sume 2.062,65 €, ktorého výpočet ozrejmila v prílohe rozhodnutia. Napriek odvolaniu žalobkyne žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 27. marca 2014, keď dospela k záveru, že penále bolo predpísané v súlade s § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky však svojím rozsudkom sp. zn. 2 Sžo 147/2015 z 11. decembra 2017 zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
Pritom vyslovil právny názor, že žalobkyňa splnila podmienky tzv. generálneho pardonu podľa § 293bl cit. zákona účinného od 1. januára 2010, keďže väčšinu dlžného poistného zaplatila do 30. apríla 2010. Na to žalovaná rozhodnutím z 12. apríla 2018 zrušila rozhodnutie pobočky v Trenčíne z 20. januára 2014 a vec jej vrátila na ďalšie konanie.
3. Pobočka novým rozhodnutím z 21. júna 2018, č. 700-0881085818-GC04/18, znova predpísala penále v sume 407,16 €. Podľa prílohy tohto rozhodnutia túto sumu tvorí penále v sume 27,46 € z dlžného poistného 18,72 € za december 2005 a penále po 75,94 € z dlžného poistného po 75,94 € za každý z mesiacov január až máj 2006, a to vypočítané vždy do 20. januára 2004. V odôvodnení okrem prehľadu doterajšieho priebehu konania len stručne uviedla, že penále predpísala podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože žalobkyňa v rozpore s § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 cit. zák. nezaplatila poistné a príspevky do
ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. 4. Žalobkyňa vo svojom odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietla, že predpísané penále za december 2005 v sume 27,46 € presahuje dlžné poistné 18,72 €. Rovnako namietla premlčanie, pretože ide o poistné za roky 2005 a 2006. Žalovaná (po zrušení jej prvého opatrenia z 13. augusta 2018, ktorým odmietla konať o tomto odvolaní, lebo ho považovala za oneskorené) tu preskúmavaným rozhodnutím z 25. novembra 2020 zamietla odvolanie žalobkyne.
V odôvodnení nesúhlasila s námietkou premlčania, pretože právo predpísať penále sa podľa § 147 ods. 1 v spojení s § 242 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčí za 10 rokov od splatnosti poistného. Konanie o predpísanie poistného sa pritom začalo 20. januára 2014, teda pred jej
uplynutím. Pre obmedzenie výšky penále v zmysle § 240 ods. 2cit. zák. je podstatné, aby celková výšky penále za tento mesiac neprekročila celkovú sumu dlžného poistného zaň. Dlžné poistné žalobkyne za december 2005 bolo 75,94 €, a preto penále 23,75 € nie je v rozpore s citovaným ustanovením. Na nepriaznivú finančnú situáciu žalobkyne nebolo možné
prihliadnuť. 5. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 13 S 19/2021-67 vyhovel správnej žalobe a podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie pobočky z 21. júna 2018. Vyšiel z názoru, že postupným platením poistného za určitý mesiac sa každá zaplatená suma stáva samostatným základom pre výpočet penále a pre každú takúto sumu platí § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Z dlžného poistného 18,72 € tak žalovaná mohla predpísať penále najviac do výšky 18,72 € a jej iný názor nie je správny. Správny súd sa však stotožnil s tým, ako žalovaná posúdila námietku premlčania, a nesúhlasil s námietkou žalobkyne o účinkoch generálneho pardonu podľa § 293bl cit. zák., pretože poistné za december 2005 až máj 2006 žalobkyňa zaplatila až po 30. apríli 2010.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zdôraznila, že § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obmedzuje celkovú sumu penále len výškou celkového dlžného poistného za kontrolované obdobie. Nevyplýva z neho, že by sa penále malo posudzovať vo vzťahu ku každému „čiastkovému“
penále. Kontrolované obdobie nemožno stotožňovať s kalendárnym mesiacom, pretože prehľad po kalendárnych mesiacoch žalovaná v rozhodnutí uvádza len pre kontrolu trvania omeškania s mesačným poistným. Kontrolovaným obdobím bolo celé obdobie do 20. januára 2014, dokedy žalovaná vypočítala penále z nezaplateného poistného za december 2005. Celkovo toto penále predstavovalo 51,21 €, čo je menej než celkové poistné 75,94 €. 7. Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok správneho súdu. Okrem poukazu na svoj nízky dôchodok zdôraznila, že žalovaná vykonala kontrolu odvádzania poistného 12. júla 2006, a preto tento deň treba považovať za deň ukončenia kontroly, ku ktorému sa malo vyrubiť penále, a to vo výške 19,60 €. Napriek tomu žalovaná čakala, kým penále neúmerne narástlo.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP).
9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie organizačných zložiek žalovanej, ktorým v nedávkovom konaní (§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.) predpísali žalobkyni penále. Podľa § 143 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 (keďže predmetom je penále z poistného za roky 2005 a 2006) bolo poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platilo. Podľa § 240 ods. 1 cit. zák. žalovaná osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré ich neodviedli za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa, keď bola dlžná suma (okrem iného) poukázaná na účet žalovanej alebo do dňa začatia kontroly. Podľa § 240 ods. 2 cit. zák. v cit. znení predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov za kontrolované
obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk. 10. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že zákon č. 461/2003 Z. z. nevymedzuje, čo treba rozumieť kontrolovaným obdobím na účely § 240. Už zo všeobecného jazykového významu tohto pojmu však možno súdiť, že ide o celé obdobie (t. j. časový úsek), ktorého sa týka kontrola odvádzania a platenia poistného a príspevkov.
Citované ustanovenie nedáva oporu pre záver, že by sa kontrolovaným obdobím mali rozumieť vždy jednotlivé kalendárne mesiace. Rovnaký záver nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 27 zákona NR SR č. 274/ 1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. decembra 2003, ktoré bolo predchodcom ustanovenia § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. Z druhej vety § 240 ods. 2 cit. zák. navyše vyplýva obmedzenie, že penále sa nepredpisuje, ak za kontrolované obdobie nepresiahne 100 Sk (3,32 €, resp. od 1. januára 2018 sumu 5 €). Pokiaľ by sa kontrolovaným obdobím mal rozumieť každý kalendárny mesiac jednotlivo, znamenalo by to, že za každý kalendárny mesiac by nebolo možné predpísať penále až do tejto sumy. To by efektívne znamenalo, že v každom kalendárnom mesiaci by zostávalo určité obdobie omeškania osôb povinných odvádzať poistné
nepostihnuteľné. To by však odporovalo jasnému zneniu § 240 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého sa má penále predpísať vždy, ak poistné nebolo odvedené v lehote splatnosti (porov. podobne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 16/2021). Preto sa kasačný súd stotožňuje s názorom, že obmedzenie výšky penále výškou dlžného poistného ustanovené v § 240 ods. 2 prvej vete treba zisťovať kumulatívne, za celé kontrolované obdobie, teda vo vzťahu k celému dlžnému poistnému za obdobie, za ktoré sa predpisuje penále (porov. v tomto zmysle aj rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 111/2018 a 7 Sžsk 42/2018).
11. Podľa § 453 ods. 2 SSP však kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Prerokúvaná vec je sociálnou vecou v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP a žalobkyňou je fyzická osoba, kvôli čomu správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nebol viazaný žalobnými dôvodmi. Vychádzajúc z cit. § 453 ods. 2 SSP tak ani kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi v konaní o kasačnej sťažnosti. Účelom § 203 ods. 2 SSP však nie je chrániť záujmy žalovaného orgánu verejnej správy, ale záujmy žalobcu - fyzickej osoby. Preto ak kasačnú sťažnosť v takomto konaní podá žalovaný orgán verejnej správy, nemôže to viesť k tomu, že v kasačnom konaní bude kasačný súd vyhľadávať možné dôvody kasačnej sťažnosti, ktoré by boli na prospech tomuto orgánu. Naopak, ustanovenie § 453 ods. 2 SSP treba v tomto prípade vykladať tak, že kasačný súd je povinný prihliadať na také skutočnosti, ktoré by mohli byť žalobnými alebo sťažnostnými bodmi v prospech žalobcu - fyzickej osoby.
Práve v prerokúvanej veci pritom kasačný súd dospel k záveru, že takýto dôvod je daný. 12. Kasačnému súdu totiž neuniklo, že argumentácia v kasačnej sťažnosti k spôsobu výpočtu penále nezodpovedá obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaná v kasačnej sťažnosti tvrdila, že penále počítala aj z dlžného poistného za december 2005 v sume 75,94 €, ktoré bolo hradené na dvakrát, a celková výšky tohto penále dosiahla len 51,21 €.
Je však zrejmé, že pri tomto výpočte žalovaná odkazovala na pôvodné rozhodnutie pobočky z 20. januára 2014, ktorým bolo skutočne vyrubené penále z celého dlžného poistného za mesiac december 2005. Toto rozhodnutie však bolo zrušené rozhodnutím ústredia z 12. apríla 2018 potom, čo najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Sžo 147/2015 zrušil predošlé rozhodnutie z 27. marca 2014 a zaviazal žalovanú právnym názorom na výklad § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa prílohy nového rozhodnutia pobočky z 21. júna 2018 však penále nebolo predpísané z dlžného poistného za december 2005 v sume 75,94 €, ale už len z jeho časti 564 býv. Sk (t. j. 18,72 €). Zvyšok tohto poistného bol totiž zaplatený ešte 8. apríla 2008, teda pred 30. aprílom 2010.
13. Z uvedeného je podľa kasačného súdu zrejmé, že žalovaná pri vydávaní tu preskúmavaných rozhodnutí sama vychádzala z toho, že na sumu poistného za december 2005 zaplatenú 8. apríla 2008 sa vzťahuje tzv. generálny pardon podľa cit. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa tohto ustanovenia totiž žalované nepredpíše penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Preto žalovaná celkom zjavne za dlžné poistné za december 2005 považovala už len zvyšných 18,72 € a len z tejto sumy predpísala penále. Potom však nemôže obstáť jej argumentácia, že pre posúdenie maximálnej výšky penále podľa § 240 ods. 2 prvej vety cit. zák. je potrebné brať do úvahy celé (pôvodné) dlžné poistné za december 2005 vo výške 75,94
€. Formuláciu citovaného § 293bl ods. 1, že sa nepredpíše penále, „ktoré sa viaže“ na určité poistné, totiž treba vykladať vo viacerých významoch. Jednak podľa nej z poistného, ktoré bolo zaplatené do 30. apríla 2010, nemožno predpísať penále, teda nemožno predpísať penále vypočítané aplikáciou dennej sadzby 0,05 % na sumu tohto poistného.
Zároveň však sumu takéhoto poistného nemožno započítať ani do sumy dlžného poistného na určenie maximálnej výšky penále podľa § 240 ods. 2 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. 14. Opačný výklad totiž odporuje zmyslu a účelu ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z., ktorým bolo vyjsť v ústrety osobám, ktoré nesplnili povinnosť odvádzať poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie [porov. bod 14 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1275) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, národná rada, IV. volebné obdobie, tlač 1275a]. „Oslobodenie“ poistného zaplateného do 30. apríla 2010 od penále, ktoré citované ustanovenie priznávalo, by totiž nesplnilo účel, ak by bolo možné toto penále „nahradiť“ tak, že by sa síce počítalo len z
dlžného poistného za kontrolované obdobie, na ktoré sa § 293bl ods. 1 nevzťahuje (teda z poistného zaplateného po 30. apríli 2010), avšak až do výšky celkového dlžného poistného za kontrolované obdobie, vrátane toho, na ktoré sa tzv. „generálny pardon“ vzťahuje.
Taký výklad by totiž vo výsledku nepriniesol žiadnu úľavu dotknutým osobám od penále, ale viedol by len k inému spôsobu jeho počítania. Takýto výklad by viedol aj k rozdielom medzi osobami, ktorým už bolo penále predpísané v maximálnej výške (t. j. vo výške dlžného poistného) a následne im podľa § 293bl ods. 1 bolo zo zaplatených súm odpustené, a osobami, ktorým by bolo predpísané až po zaplatení dlžných súm.
15. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že dlžné poistné, ktoré bolo podľa § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zaplatené do 30. apríla 2010, takže k nemu sa viažuce penále sa nepredpíše resp. odpustí, nemožno započítať do dlžného poistného na účely obmedzenia sumy penále podľa § 240 ods. 2 prvej vety cit. zákona, aj keď spadá do kontrolovaného obdobia, za ktoré sa penále predpisuje. V prerokúvanej veci to znamená, že ak žalobkyňa časť dlžného poistného za december 2005 v sume 1.724 býv.
Sk zaplatila ešte v roku 2008 a žalovaná naň aplikovala ustanovenie § 293bl ods. 1 cit. zák., možno za dlžné poistné na účely § 240 ods. 2 cit. zák. považovať len zvyšnú sumu 18,72 €. Ak teda žalovaná preskúmavanými rozhodnutiami predpísala penále za kontrolované obdobie december 2005 až máj 2006 z dlžné poistné za toto obdobie považovať len sumu 398,45 € (vyčíslenú v piatom stĺpci tabuľky v prílohe rozhodnutia pobočky z 21. júna 2018).
Penále predpísané za toto kontrolované obdobie tak podľa § 240 ods. 2 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. nesmelo presiahnuť túto sumu. V dôsledku toho rozhodnutie, ktorým žalovaná predpísala za toto obdobie penále 407,16 €, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
16. Okrem toho správny súd nevyriešil správne ani právnu otázku premlčania práva predpísať penále. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý podľa § 241 ods. 1 cit. zák. platí primerane aj pre penále, sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov od jeho splatnosti. Aj právo predpísať penále sa tak premlčuje 10 rokov od splatnosti poistného, ku ktorému sa vzťahuje (porov. podobne rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 63/2018).
Podľa už citovaného § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bolo poistné splatné vždy do ôsmich dní od uplynutia kalendárneho mesiaca. Poistné za december 2005 tak bolo splatné až 9. januára 2006 a poistné za máj 2006 až 8. júna 2006.
Desaťročná premlčacia doba na predpísanie penále z tohto poistného tak uplynula 9. januára až 8. júna 2016. Správny súd v napadnutom rozsudku považoval za dostačujúce, že v tejto dobe bolo začaté konanie o uložení penále, resp. vydané prvé rozhodnutie vo veci. Zo zákona č. 461/2003 Z. z. však taký záver nemožno vyvodiť, pretože zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva, že by začatie konania spôsobilo prerušenie alebo spočívanie premlčania (porov. v tomto zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Je pravdou, že v judikatúre je sporné, či musí byť v premlčacej dobe poistné (a tým aj penále) už právoplatne predpísané, alebo stačí, že bolo vydané prvostupňové rozhodnutie pobočky. Jasná zhoda však panuje v názore, že nestačí, aby bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo neskôr zrušené (zhodne naposledy citovaný rozsudok). V prerokúvanej síce pobočka žalovanej predpísala penále rozhodnutím z 20. januára 2014, teda celkom zreteľne pred uplynutím premlčacej doby, no toto rozhodnutie bolo neskôr zrušené (rozhodnutím žalovanej z 12. apríla 2018).
Preto je dátum 20. januára 2014 v prerokúvanej veci nepodstatný pre posúdenie, či sa právo predpísať penále nepremlčalo. Naopak, úlohou žalovanej bude v novom konaní posúdiť túto otázku s ohľadom na citovanú judikatúru, s prípadným zohľadnením ustanovení § 246d OSP účinného do 30. júna 2016, resp. § 71 ods. 1 SSP.
IV. Záver
17. Hoci teda správny súd časť žalobných bodov nevyriešil celkom správne, nemení to nič na tom, že je tu iný dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a tým aj dôvod jeho zrušenia. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej vo výsledku nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 18. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a ods. 3 písm. a) SSP, keďže žalovaná vo veci úspech nemala a právne nezastúpenej žalobkyni, ktorá úspech mala, v konaní žiadne trovy nevznikli. 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. decembra 2022