7Ssk/77/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX O., právne zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/2/2022-104 zo dňa 02.11.2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „správny súd“) rozsudkom č. k. 28Sa/2/ 2022-104 zo dňa 02.11.2022 (ďalej tiež len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v znení účinnom do 30.06.2023 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Preskúmavaným rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 19.05.2021, ktorou si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 12.03.2021.

žalobca nedosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku prvostupňový správny orgán zamietol. 4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná poukázala na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“,resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.) a zákona č. 100/1988 Zb. Uviedla, že zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku.

Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba náhradnej vojenskej služby od 01.10.1982 do 28.02.1983 (I. kategória funkcií) a doba služby od 01.03.1983 do 30.11.1999 (I. kategória funkcií). V I. kategórii funkcií vykonával žalobca službu celkovo 17 rokov a 65 dní.

Z potvrdenia ministerstva zo dňa 22.02.2021 vyplýva, že zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií trvalo do 30.11.1999. Ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. sa tak na žalobcu nevzťahuje, nakoľko uvedené ustanovenie je možné aplikovať, iba ak zamestnanie I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií vrátane hodnotiteľných náhradných dôb trvalo až do 31.12.1999. 6. Žalovaná ďalej uviedla, že keďže žalobca nevykonával k 31.12.1999 službu zaradenú do I. kategórie funkcií, je jeho námietka, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku, nedôvodná. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku, je preto nesprávny názor žalobcu, že na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok sa má v súlade s § 175g vychádzať zo znenia ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/

dôchodok a s určovaním jeho sumy je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je dôchodkový vek stanovený tabuľkami, ktoré tvoria prílohy č. 3a a 3b zákona č. 431/2003 Z. z. v znení zákona č. 321/2019 Z. z. Podľa prílohy č. 3a citovaného zákona dôchodkový vek žalobcu , ktorý je narodený v roku 1963 je 63 rokov a 6 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek žalobca dovŕši dňa 12.09.2026.

Tieto skutkové okolnosti medzi žalobcom a žalovaným neboli sporné. Nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobca zamestnanie I. kategórii funkcií ukončil 30.11.1999 a toto zamestnanie netrvalo k 31.12.1999. Keďže nebola sporná žiadna skutková okolnosť v preskúmavanej veci nebolo možné priznať žiadnu relevanciu k námietkam, že žalovaný pochybil keď nevykonal ďalšie dokazovanie, a teda keď nezistil správne skutkový stav.

funkcií. Podmienkou vzniku nároku na dôchodok za uvedených podmienok, teda podľa § 174 ods. 1 bolo podľa ods. 2 tohto ustanovenia, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Z takejto právnej úpravy vyplýva, že žalovaný správne právne posúdil všetky rozhodné skutočnosti, keď dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58. roku veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., pretože nesplnil podmienku uvedenú v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, a to, že žalobca ukončil službu I. kategórie funkcií ku dňu 30.11.1999, bola preto správne právne posúdená ako nesplnenie podmienky podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.

10. Poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. 6Ads/ 141/2011-87 zo dňa 15.2.2012 s tvrdením, že je potrebné aplikovať pravidlo, ktoré vysvetľuje dôvodová správa k zákonu č. 100/1988 Zb., podľa ktorého bolo možné započítať ako celú dobu I. pracovnej kategórie aj kratšiu odpracovanú dobu 110 dní, ktoré si na súdoch málokto všíma, nemá žiadnu právnu relevanciu k preskúmavanej veci. Jednak právna úprava, ktorá bola aplikovaná predmetným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu ČR bola po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Slovenskej republike zmenená a teda právna úprava aplikovateľná v preskúmavanej veci je odlišná od tej, ktorú aplikoval Najvyšší správny súd ČR v predmetnom rozhodnutí. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že tento k niečomu takému ako tvrdí žalobca pri výklade § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č.235/1992 Zb. nedospel a nešlo ani o výklad, ktorý by bol priliehavý skutkovým okolnostiam v preskúmavanej veci žalobcu. Žalobca službu zaradenú do I. kategórie funkcií prestal

12. Nebola dôvodná ani žalobná námietka, že všetky podmienky nemusia byť splnené kumulatívne. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr ku dňu, ku ktorému sú splnené všetky podmienky stanovené zákonom na jeho vznik. Pokiaľ mal zamestnanec v stanovenej dĺžke odpracovanú dobu v I. a II. pracovnej kategórii alebo odslúženú službu v I. a II. kategórii funkcií, skorší vek odchodu do dôchodku sa takejto osobe prizná dovŕšením predmetného dôchodkového veku a to až do 31.12.2023. V prípade žalobcu tak nebolo možné urobiť, pretože takúto dobu uvedenú v § 21 alebo v § 132 odslúženú v službe I. kategórie funkcií nemal a § 174 nebolo možné na jeho prípad aplikovať, pretože jeho zamestnanie, resp. služba v I. kategórii funkcií netrvala až do 31.12.1999. K námietke žalobcu, ako bol v jeho prípade zohľadnený § 175 zákona č. 100/1988 Zb., správny súd uviedol, že v žalobcovom prípade mu žiadne nároky zo zaradenia jeho služby v I. kategórii funkcií ku dňu zrušenia pracovných kategórií nevznikli a preto ich nebolo možné priznať. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na tie

. Takáto námietka nemá oporu v zákone č. 100/1988 Zb. Zákon v § 175g zákona č. 100/1988 Zb. upravil len vykonávacie ustanovenia k už uplatneným nárokom na dôchodkové dávky (už vzniknutým nárokom na dôchodkové dávky), preto nemožno toto ustanovenie aplikovať na žalobcovu vec, ktorý si žiadosť podal až 19.5.2021 tvrdiac, že mu nárok na dôchodok vznikol 12.3.2021. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 9Sk/23/2019. Administratívne konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa začalo na základe žiadosti žalobcu z 19.5.2021 (§ 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), čo znamená, že nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. Z tohto dôvodu sa ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. na právnu vec žalobcu nevzťahuje. 14. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia zodpovedala žalobcove odvolacie námietky, poukázala pri tom aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 88/2017 zo dňa 14. februára 2018, v ktorom sa uvádza, že v súvislosti s posudzovaním nároku na

15. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku, že napadnuté rozhodnutie bolo porušením ústavno-právnych princípov materiálneho právneho štátu, materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, právnej istoty, primeranosti a ochrany legitímnych očakávaní a že odpovede na jeho námietky boli vyhýbavé, pretože to nezodpovedá obsahu odôvodnenia a napadnutého

17. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil napadnutý rozsudok tak, že sa preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušujú a vec sa vracia späť „Krajskému správnemu súdu v Banskej Bystrici na nové konanie a nové rozhodnutie“. Zároveň žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov právneho

19. Sťažovateľ namietal, že pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z I. a II. kategórie funkcií bolo postupované len podľa ust. § 174 cit. zákona a nebolo rešpektované znenie ust. § 175g ods. 2 cit. zákona, ktoré zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, ktorá vôbec neskončila dátumom 31.12.1999, ale nároky majú byť zachované až do termínu 31.12.2023 (dnes už bez obmedzenia). Žalovaná má povinnosť na tento dátum prihliadať a rešpektovať § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

sociálneho zabezpečenia. Na podporu svojho názoru sťažovateľ citoval z rozsudku sp. zn. 9Sk/ 42/2019 a poukázal na rozsudok správneho súdu sp. zn. 8Sa/116/2018. Sťažovateľ tiež trval na rešpektovaní rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6Ads/141/ 2011-87 zo dňa 15.02.2012.

22. Záverom sťažovateľ vyjadril názor, že posudzovanie skutkového stavu nebolo vyčerpávajúce, je nepresvedčivé a bola porušená rovnosť zbraní. 23. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.02.2023, navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Podľa žalovanej správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia.

25. Podľa § 274 ods. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (07.12.2021) nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 26. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 22.12.1999 občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií. 27.

28. Podľa § 175g ods. 1 cit. zákona, ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

30. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a len na ne poukazuje.

19.05.2021, ktorou si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 12.03.2021. 32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, ale dávajú nesmierne podrobným a zrozumiteľným spôsobom odpoveď na zásadné právne otázky.

nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., keďže v I. kategórii funkcií získal len 17 rokov a 65 dni, teda menej ako 20 rokov a z tohto zamestnania nebol ani prevedený ani uvoľnený z dôvodov podľa § 12 ods. 3 písm. d) a e).

Podľa zákona o sociálnom poistení je v súlade s § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek žalobcu 63 rokov a 6 mesiacov (muž narodený v roku 1963), ktorý žalobca ku dňu rozhodovania v preskúmavanej veci nedovŕšil. Táto skutočnosť nebola sporná a kasačný súd konštatuje, že žalovaná ju posúdila správne a sťažovateľ k tomuto posúdeniu nevzniesol žiadne

35. Kasačný súd sa s vyššie uvedeným právnym posúdením žalovanej stotožňuje a konštatuje, že žalovaná zohľadnila všetky relevantné predpisy, podľa ktorých by mohol byť určený dôchodkový vek sťažovateľa, a to podľa súčasného zákona o sociálnom poistení a zároveň s rešpektovaním zachovania nárokov z I. alebo II. pracovnej kategórie podľa zákona č. 100/ 1988 Zb.

94/2015, sp. zn. 9So/6/2015, sp. zn. 9So/8/2016, sp. zn. 9So/214/2016, sp. zn. 7Sk/2/2019, sp. zn. 9Sk/23/2019). V zmysle nej podmienky § 174 sa aplikujú na nároky na starobný dôchodok, ktoré vznikli po 31.12.1999 a tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

36. Pokiaľ sa sťažovateľ domáhal aplikácie ustanovenia § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., aj túto jeho námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ustanovenie § 175g bolo do zákona č. 100/1988 Zb. vložené novelou č. 355/1999 Z. z. s účinnosťou od 22.12.1999.

v tom čase už uplatnené (existujúce) dôchodkové nároky, pričom v odseku 2 zámerne určuje odlišný právny režim (znenie zákona č. 100/1988 Zb. účinné do 21.12.1999), avšak výlučne pre posúdenie nárokov na starobný dôchodok podľa § 174 v situácii, keď si poistenec nárok na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. do 21.12.1999 pred správny orgánom už uplatnil, avšak prvostupňový správny orgán o ňom ešte nerozhodol.

38. Kasačný súd dodáva, že na vznik nároku na starobný dôchodok musia byť splnené všetky zákonné podmienky súčasne. Na jeho prípad preto nemožno aplikovať zákon č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 21.12.1999 len z dôvodu, že v takom prípade by sťažovateľ spĺňal podmienku trvania služby ustanovenú vo vtedy účinnom § 174 ods. 2 cit. zákona (zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1998), avšak ďalšie podmienky skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok by už nesplnil.

39. Sťažovateľ v tejto súvislosti citoval z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 9Sk/42/2019, nejednalo sa však o právny názor kasačného súdu, ale o citáciu z obsahu kasačnej sťažnosti sťažovateľa v tam prejednávanej veci. Kasačný súd konštatuje, že rozsudok sp. zn. 9Sk/ 42/2019 nie je na prospech žalobcovej argumentácie v tu prejednávanej veci, ale naopak, vyslovuje názor, že podmienkou nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Najvyšší súd s odkazom na svoju rozhodovaciu činnosť nepovažoval túto podmienku za diskriminačnú, keďže platí rovnako pre všetkých žiadateľov o dávku. 40.

41. Pokiaľ sťažovateľ žiada kasačný súd rešpektovať rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, kasačný súd sa v tomto smere stotožňuje odôvodnením správneho súdu a dodáva, že rozsudok sp. zn. 6Ads/141/2011-87 nepredstavuje rozhodovaciu prax vyjadrenú v rozhodnutiach tunajšieho súdu (resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), na ktorú by mal tunajší súd naviazať a nejedná sa ani o rozhodnutie iného súdu (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie), ktorým by bol tunajší

43. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľa ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku. Preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.

Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 45. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.