7Ssk/77/2024

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola u žalovanej v služobnom pomere. Riaditeľ žalovanej ju personálnym rozkazom č. 2 zo 7. januára 2020 podľa § 46 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov dočasne pozbavil výkonu štátnej služby, pretože bola dôvodne podozrivá z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jej ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jej konania. Personálny rozkaz, ktorý v odôvodnení obsahoval odkaz na utajované skutočnosti, žalobkyni oznámili dvaja príslušníci žalovanej ústnym vyhlásením 9. januára 2019 počas jej dočasnej práceneschopnosti.

Súčasne jej predložil oznámenie, že bola určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami do stupňa utajenia Dôverné, no žalobkyňa ho neprevzala. Riaditeľ žalovanej prípisom z 18. marca 2020, č. SIS-77/25-2-13/2020, oznámil žalobkyni, že na základe uvedeného rozkladu „bolo dňa 18.03.2020 vydané rozhodnutie riaditeľa Slovenskej informačnej služby číslo SIS-PK-3-2/ 2020, ktorým zamieta Váš rozklad a zároveň potvrdzuje napadnutý personálny rozkaz.

3. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti rozhodnutiu „SIS-PK-3-2/2020 zo dňa 18.03.2020“, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. BA-5S/111/2020-71. Na odôvodnenie uviedol, že žalovaná musela v tomto administratívnom konaní chrániť verejný záujem na utajovaných skutočnostiach. Obsah personálneho rozkazu bol žalobkyni prečítaný, následne jej bol daný aj k dispozícii a tá sa s ním oboznámila počas 50 minúť vo svojom byte.

Naopak, veľmi jasne špecifikovala svoje výhrady ku konkrétnym zisteniam žalovanej k podozreniam z možného porušenia žalobkyniných povinností na úseku utajovaných skutočností, z nesúladu v majetkových pomeroch a z porušenia § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. Na základe toho správny súd uzavrel, že žalobkyňa poznala dôvody, kvôli ktorým ju žalovaná dočasne pozbavila výkonu štátnej služby. Nedostatočné dôvody v prípise z 18. marca 2020 sa podľa správneho súdu (vzhľadom na špecifickosť vzniknutej situácie) sa konvalidovali vyjadrením žalovanej z 24. apríla 2020. Žalobkyni tak nebola odňatá možnosť domáhať sa jej práva na nezávislom a nestrannom súde, takže nebolo zasiahnuté do jej subjektívnych práv a ani porušené jej právo na súdnu ochranu. Správny súd odkázal na judikatúru, podľa ktorej sa rozhodnutie nezrušuje, len aby sa formálne zopakoval proces.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci správnemu súdu.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

služobného pomeru. Judikatúra (porov. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 418/2018 alebo rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 10 Sžk 28/2021) však už pripustila, že uplynutie času, na ktorý bolo rozhodnutie obmedzené, nemusí znamenať aj dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP. Ak totiž pred stratou účinkov už došlo k realizácií práv vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia, nemožno tomu, kto sa touto realizáciou cíti byť dotknutý na svojich subjektívnych právach, znemožniť, aby sa domáhal pred správnym súdom ich ochrany.

8. V prerokúvanej veci sú predmetom prieskumu rozhodnutia žalovanej, ktorými rozhodla o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Konanie o dočasnom pozbavení je konaním vo veciach služobného pomeru, ktoré je upravené v § 231 až 247 cit. zák. Podľa § 241 musí byť každé rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení sa uvedie aj, kto ho vydal, dátum vydania a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka žalovanej alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa meno a priezvisko neuvádza a označení sa iným vhodným spôsobom. Ustanovenia § 241 ods. 2 až 4 cit. zák. potom obsahujú ďalšie náležitosti rozhodnutia. Oznamovanie rozhodnutí upravuje § 266 cit. zák.,

Už podľa všeobecného jazykového významu sa pod pojmom „odpis“ rozumie kópia, resp. druhopis určitej listiny. V spojení s ustanovením § 241 cit. zák. to teda znamená, že rozhodnutie sa musí najskôr vyhotoviť so všetkými náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení. Následne sa musí z takto vyhotoveného rozhodnutia vyhotoviť odpis, teda buď jeho kópia (reprografickou technikou, resp. ďalší výtlačok) alebo doslovný prepis jeho textu od počiatku až do konca s úradným overením správnosti odpisu. Ustanovenie § 266 ods. 3 cit. zák. nerobí v tomto smere žiadne výnimky v závislosti od obsahu rozhodnutia. Inak povedané, z citovaného ani iného ustanovenia tohto zákona neplynie, že by v určitých prípadoch bolo možné nedoručiť odpis rozhodnutia odvolacieho orgánu alebo doručiť len jeho výpis, prípadne akýsi sumár či informáciu o ňom. Podľa kasačného súdu na požiadavke na doručenie tak nemôže nič meniť ani to, či rozhodnutie obsahuje alebo neobsahuje utajované skutočnosti.

Ak zákon výslovne ukladá, aby rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo doručené v odpise, zakladá tým zároveň právo policajta - účastníka konania na doručenie práve tohto odpisu, ktorý nemožno nahradiť doručením inej písomnosti.

Na tomto mieste treba poznamenať, že podľa obsahu administratívneho spisu je toto rozhodnutie skutočne datované 17. marcom 2020, ako to uviedol správny súd, ale je označené č. SIS-PK-D-2-21/2020. Zároveň správny súd aj žalovaná uznali námietku žalobkyne, že toto rozhodnutie jej nebolo doručené v odpise. Správny súd však tento postup považoval za súladný so zákonom, pretože žalovaný tým chránil utajované skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí.

11. Inak povedané, hoci zákonodarca zákonom č. 73/1998 Z. z. upravuje služobný pomer osôb, ktorých činnosť môže podliehať utajeniu a informácie o nej majú povahu utajovaných skutočností, neustanovuje výnimky z doručovania odpisov rozhodnutí vo veciach tohto služobného pomeru.

Ani v tomto prípade však neustanovuje výnimky z doručenia odpisu takto vyhotoveného rozhodnutia žalobcovi. Takáto úprava je pritom pomerne štandardná - podobne napr. § 26 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností výslovne počíta s tým, že vo veciach oprávnenia na oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami sa vydáva písomné rozhodnutie, ktoré sa doručuje osobe, ktorá sama ešte nemá také oprávnenie. Ak by uvedenie utajovaných skutočností v odôvodnení automaticky umožňovalo nedoručiť písomné vyhotovenie rozhodnutia, mohol by sa orgán verejnej správy celkom vyhnúť tomuto doručovaniu akýmkoľvek (aj účelovým) vložením takejto utajovanej skutočnosti. Kasačný súd sa tak nestotožňuje s názorom správneho súdu, že v prerokúvanej veci nedoručením preskúmavaného rozhodnutia žalovaná oprávnene vyvážila verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností a záujem na ochrane práv žalobkyne. Naopak, žalovaná svojím postupom porušila jasné ustanovenie § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože žalobkyni nedoručila jeho odpis, hoci išlo o rozhodnutie odvolacieho orgánu (resp. orgánu v konaní o rozklade, na ktoré sa však

uspokojiť s písomnosťou z 18. marca 2020. Vytvorením týchto dvoch písomností (jedna určená pre spis a iná určená pre účastníka, hoci obe sú prejavom verejnomocenskej vôle riaditeľa žalovaného vo vzťahu k tomu istému rozkladu) žalovaná navodila v podstate podobný stav, ako keby bolo rozhodnutie vydané vo viacerých verziách, takže pre účastníkov by nebolo spoznateľné, ktoré z nich je skutočným a autentickým prejavom verejnomocenskej vôle konajúceho orgánu (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 32/2017). Vydaním takýchto dvoch písomností popri sebe žalovaná spôsobila nezrozumiteľnosť svojho rozhodnutia, pretože pre žalobkyňu ako účastníka konania nie je možné jasne identifikovať, ktorá z písomností je takýmto autentickým prejavom, čo je ešte umocnené zmätkom v datovaní a číslovaní. Záver správneho súdu, že tento nedostatok bol napravený následným stanoviskom žalovanej, odporuje ustálenej judikatúre, podľa ktorej takéto nahradenie neprichádza do úvahy (porov. obdobne napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžo 323/2015, judikát R 35/2017).

13. Zo všetkých uvedených dôvodov sa tak kasačný súd vo výsledku stotožňuje s názorom žalobkyne, že nedoručením odpisu preskúmavaného rozhodnutia o jej rozklade žalovaná porušila ustanovenie § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Na rozdiel od žalobkyne však kasačný súd vidí v tomto nedostatku v spojení s označeným prípisom z 18. marca 2020 nezrozumiteľnosť tohto rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť však spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čo je dôvodom jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej (spolu s oznámením z 18. marca 2020) a vec jej podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 14. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Žalovaná tak bude ďalej konať a nanovo rozhodne o rozklade žalobkyne a svoje rozhodnutie písomne vyhotoví tak, aby ho žalobkyni mohla doručiť v odpise podľa cit. § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. V tomto smere kasačný súd akceptuje, že ak podkladom takého rozhodnutia sú utajované skutočnosti (resp. informácie, ktoré ich obsahujú), je žalovaná podľa zákona č. 215/2004 Z. z. povinná chrániť ich, a takýto cieľ môže byť legitímnym cieľom obmedzenia niektorých procesných práv (porov. napr. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/2022). Vyváženie týchto záujmov je však potrebné vykonať už pri písomnom vyhotovovaní takého rozhodnutia takým spôsobom, ako to opakovane akceptuje ustálená judikatúra tunajšieho súdu vo vzťahu k bezpečnostným previerkam podľa zákona č. 215/2004 Z. z. V odôvodnení tak možno uviesť odkaz na príslušný podklad (listinu v spise), v ktorej je obsiahnutá utajovaná skutočnosť, a úvahy sa vysvetlia len v takom rozsahu, v akom nie sú utajovanými skutočnosťami (porov. napr. z nedávneho obdobia rozsudok sp. zn. 12 Snr 1/2023 a tam citovanú prejudikatúru). 15. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom proti neúspešnej žalovanej. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.