7Ssk/78/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: N.. U. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX B., právne zastúpený JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom so sídlom Mariánska č. 8 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Nitra, so sídlom Mostná č. 58, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s.: 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R, č.z.: 72092/2017 zo dňa 5.9.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/72/2018-202 zo dňa 21.6.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

č.: PV 301/00378/2012 zo dňa 28.11.2012 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Trenčín (ďalej prvostupňové rozhodnutie) z dôvodu porušenia povinnosti odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania za rok 2011 v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z., potvrdil.

Podľa názoru prvostupňového orgánu bolo preukázané, že platiteľ poistného v tomto období (a za celý rok 2011) na účely zákona č. 580/2004 Z.z. sa považuje za osobu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, pretože bol držiteľom živnostenského oprávnenia, ktoré nebolo pozastavené. Preto platiteľ poistného odo dňa ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti ZVS, a.s. t. j. od 4.3.2011 do 31.12.2011 bol povinný platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie ako SZČO a to z minimálneho vymeriavacieho základu. Vzhľadom na to, že platiteľ poistného ako SZČO nemal príjmy zo živnosti, vymeriavací základ mu bol vypočítaný z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu SZČO za marec 2011 za 28 kalendárnych dní a za mesiace apríl až december 2011 za celé kalendárne mesiace. Následne prvostupňový orgán vypočítal dlžné poistné zo živnosti za toto obdobie 456,22 eur. Spolu s nedoplatkom poistného, ktoré mal platiť ako zamestnanec (58,93 eur), je tak dlžná suma poistného v sume predpísaného nedoplatku 515,15 eur. 3. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 5.9.2017 v celom rozsahu stotožnil so

Poukázal pritom aj na konanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Nitra a na Ústredí práce, soc. vecí a rodiny v Bratislave, pričom Úrad práce a soc. vecí a rodiny Nitra vydal dňa 23.7.2012 rozhodnutie č. NR/2012/41793, ktorým žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré potvrdil odvolací orgán Ústredie práce, soc. vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím č. 2017/90858/12890/SSZOSK zo dňa 25.5.2017.

Z odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu vyplýva, že dôvodom, pre ktorý žalobca nebol samostatne zárobkovo činnou osobou malo podľa jeho tvrdenia byť, že v máji 1992 osobne odovzdal živnostenský list na sekretariát živnostenského oddelenia. Kasačný súd

Zo žiadneho ustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona nevyplýva, že zánik, prípadne zrušenie živnosti nastáva vrátením živnostenského listu. Správny súd mal teda preukázané, že v máji 1992 nedošlo k zrušeniu živnostenského oprávnenia úkonom zo strany žalobcu alebo že by iným spôsobom došlo k zániku živnostenského oprávnenia žalobcu. Potom mal žalobca v čase od 1.1.2011 do 31.12.2011 postavenie SZČO a ako taký mal povinnosť platiť poistné na verejné poistenie. Preto vyčíslený nedoplatok za obdobie od 4.3.2011 do 31.12.2011 v sume 456,22 eur považuje za správny, ako aj nedoplatok na poistnom za obdobie 1.1.2011 do 3.3.2011, kedy bol zamestnancom spoločnosti ZVS, a.s. a vznikol mu nedoplatok na poistnom zamestnanca 58,63 eur.

v ktorom uviedol, že v deň podania žiadosti neprevádzkuje a nevykonáva činnosť ako SZČO, následné rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 10.3.2011, následné rozhodnutie toho istého úradu, ktorý nariadil obnovu konania vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie o jeho vyradení spätne ku dňu 4.3.2011 z evidencie uchádzačov o zamestnanie údajne z dôvodu, že dodatočne bolo zistené, že sťažovateľ sa nachádza v databáze živnostenského odboru Obvodného úradu Nitra ako SZČO). Podľa neho je databáza živnostenského odboru ohľadne jeho osoby absolútne nesprávna a neúplná a v konečnom dôsledku poškodzujúca jeho dobré meno. Žalobca ďalej namietal závery uvedené správnym súdom, prevzaté z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/154/2018 zo dňa 27.5.2020, najmä že v rozpore s tvrdením najvyššieho súdu si splnil svoju povinnosť preukázať, že spĺňa podmienky zápisu do evidencie o uchádzačov o

Tým, že živnostenský list vrátil, prejavil svoju určitú vôľu, že nemôže vykonávať žiadnu činnosť SZČO a preto bolo povinnosťou vtedajšieho Živnostenského úradu v Nitre vydať rozhodnutie o zrušení resp. zániku živnosti sťažovateľa. Uvedené sa však nestalo a žalobca považoval vec za vybavenú. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného stavu a nie je zrejmé, v čom malo spočívať právne posúdenie rozhodnutia žalovaného. Tiež namietal výrok preskúmavaného rozhodnutia, keď z neho nie je zrejmé, ktoré odvolanie účastníka sa zamieta a nie je uvedené presné označenie úradu, ktorý vydal platobný výmer. Žiadal rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

8. Predmetom kasačného konania je preskúmanie rozsudku správneho súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorý žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 5.9.2017, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, ktorým tento úrad žalobcovi ako platiteľovi poistného uložil povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 podľa § 19 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z.z. v sume 515,15 eur. Táto suma pozostávala z dvoch súm a to z nedoplatku poistného z príjmov platiteľa poistného zo závislej činnosti 58,93 eur a zo živnosti v sume 456,22 eur. Čo sa týka prvej sumy, teda sumy poistného zo závislej činnosti žalobcu ako zamestnanca, táto medzi účastníkmi nebola sporná. Spornou sa stala druhá vyčíslená suma, t. j. nedoplatok poistného zo živnosti, keď žalobca tvrdil, že v roku 2011 nebol SZČO, pretože už v máji 1992 živnostenskému úradu vrátil živnostenský list a mal za to, že prestal byť SZČO.

9. Správny súd vyčkal na ukončenie súdneho prieskumu vyššie uvedených rozhodnutí Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra a Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Bratislava (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 23Sa/85/2017) a zo strany kasačného súdu (rozsudok NS SR sp.zn. 9Sžsk/154/2018 zo dňa 27.5.2020). Z oboch týchto rozsudkov vyplýva jednoznačný záver, že nebolo ničím preukázané, že by v spornom období roku 2011 žalobca nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom jeho argumentácia vrátením živnostenského listu v máji 1992 neobstojí. Správny súd sa s právnym názorom žalovaného v plnom rozsahu

11. Kasačný súd sa vzhľadom na nastolenú spornú otázku zaoberal tým, či žalobca bol v období roku 2011 SZČO v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., teda či bol oprávnený na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmu (§ 10b ods. 1 písm. b/ cit. zákona). Z ust. § 11 ods. 4 tohto zákona vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba nie je len osoba, ktorá má príjem z tejto činnosti, ale aj osoba, ktorá je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti.

Týmto konaním je konanie vedené na Krajskom súde v Nitre sp.zn. 23Sa/85/2017, v ktorom bol vydaný rozsudok, ktorý zamietol žalobu žalobcu a následné konanie na Najvyššom súde SR sp.zn. 9Sžsk/154/ 2018, v ktorom kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku.

Kasačný súd preto konštatuje, že v uvedenom období žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a preto v tomto období nemal výnimku v platení poistného na zdravotné poistenie ako osoba zaradená do evidencie uchádzačov o

Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom. 15. K otázke tvrdeného zániku živnostenského oprávnenia už máji 1992 sa kasačný súd v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/154/2018 vyjadril nasledovne: Kasačný súd poukazuje na ust. § 57 a nasl. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom v máji 1992, kedy podľa vyjadrenia žalobcu mal osobne odovzdať živnostenský list živnostenskému oddeleniu na sekretariát ved. oddelenia. Z ust. § 57 živnostenského zákona vyplýva, že zánik živnostenského oprávnenia bol viazaný na niektorý z dôvodov: smrť podnikateľa, ak nepokračovali v živnosti dedičia alebo opatrovník ustanovený na správu podniku; zánik právnickej osoby, uplynutie doby, pokiaľ živnostenský list alebo koncesná listina boli vydané na dobu určitú a rozhodnutie živnostenského úradu. Z ustanovenia § 58 živnostenského zákona vyplýva, že živnostenský úrad, ktorý živnostenský list alebo koncesnú listinu vydal, zruší živnostenské oprávnenie alebo môže zrušiť prípadne pozastaviť

Zo žiadneho ustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona nevyplýva, že zánik prípadne zrušenie živnosti nastáva vrátením živnostenského listu. Pokiaľ žalobca ako živnostník nemal záujem živnosť vykonávať, bol povinný postupovať v zmysle v tom čase platného zákona tak, aby k zániku resp. zrušeniu jeho živnosti preukázateľne došlo.

17. Čo sa týka sťažnostných námietok, žalobca namietal nesprávny procesný postup, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K tejto námietke však žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu vadu, ktorá by mala spravodlivý proces pred správnym súdom narušiť.

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) nemôže nanovo vyhodnocovať námietky týkajúce sa súdneho konania, ktoré bolo právoplatne skončené. Preto pokiaľ žalobca opätovne namieta, že splnil svoje povinnosti podľa zákona o službách zamestnanosti a pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie svojím čestným vyhlásením preukázal, že nie je evidovaný ako SZČO, uvedená námietka nie je prípustná.

K tomu kasačný súd poukazuje na bod 16. tohto rozsudku. Opätovne konštatuje, že žiadosť v zmysle § 58 ods. 1 písm. c/ vtedajšieho živnostenského zákona bezpochyby nie je samotné faktické vrátenie živnostenského listu podľa § 57 ods. 3 cit. zákona. Kasačný súd, zhodne s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/154/2018 konštatuje, že žalobca ako živnostník pokiaľ nemal záujem vykonávať živnostenskú činnosť, bol povinný postupovať v zmysle v tom čase platného zákona tak, aby k zániku resp. zrušeniu jeho živnosti preukázateľne došlo. 21. Čo sa týka námietok nedostatočne zisteného stavu zo strany žalovaného a nedostatočného odôvodnenia jeho právneho posúdenia veci, tieto námietky opätovne neboli žiadnym spôsobom špecifikované. Len samotný nesúhlas s tvrdením správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, nie je spôsobilé spochybniť skutkový stav. Námietka, že nie je zrejmé, v čom malo spočívať právne posúdenie rozhodnutia žalovaného, sa javí ako účelová, pretože nič mu nebránilo, aby v žalobe namietal konkrétne

22. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd aj námietky subsumované žalobcom pod ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vyhodnotil ako nedôvodné. 23. Kasačný súd napokon zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože tento návrh nebol ničím odôvodnený a žalobca sa uspokojil len s podaním samotného návrhu. Takémuto návrhu však nie je možné vyhovieť a preto podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd návrh zamietol.

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.