7Ssk/78/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: O.. D. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XXX/.XX, H. T., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Rojko s.r.o. so sídlom Železničná č. 90/12, Považská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18Sa/13/2022 - 30 zo dňa 15.12.2022 takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dx a § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) žalobcovi od 24. januára 2019 znížila invalidný dôchodok na sumu 757,30 eur

2019. Inak bolo odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia totožné s odôvodnením rozhodnutia o znížení invalidného dôchodku zo dňa 06.11.2018, v ktorom došlo k valorizácii invalidného dôchodku len k 01.01.2018. 3. Žalovaná v preskúmavaných rozhodnutiach opätovne poukázala na celú genézu priznávania invalidného dôchodku žalobcovi. Pôvodne bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím zo dňa 11.04.2000 podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení“). Žalobca žiadosťou zo dňa 26.02.2014 požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu, čo možno považovať aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.

803,- eur mesačne, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2018, zvýšená podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01.01.2019 o 20,90 eur na 823,90 eur mesačne. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.02.2019 bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 06. novembra 2018.

4. Správny súd v napadnutom rozsudku (v poradí druhom) uviedol, že pôvodne správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie zo dňa 20.06.2019 aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 01.02.2019. Na základe kasačnej sťažnosti vo veci rozhodoval kasačný súd, ktorý rozsudkom sp. zn. 9Sk/8/2021 zo dňa 24.08.2022 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vráti vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení vyslovil právny záver, že nevzhliadol dôvody na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, sťažnostnú námietka žalovanej o správnej aplikácii valorizácií invalidného dôchodku žalobcu považuje za dôvodnú a preto nebol dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia správnym súdom. Správny súd je viazaný týmto právnym názorom a preto z neho vychádzal v tu napadnutom rozsudku. Správny súd uviedol, že ako už vysvetlil kasačný súd, v tu preskúmavaných rozhodnutiach žalovaná riešila iba špecifickú parciálnu otázku, keď valorizovala znížený invalidný dôchodok žalobcu, pôvodne priznaný a valorizovaný rozhodnutím zo dňa 01.10.2018 a následne znížený a valorizovaný

2019. Do tohto dátumu bolo potrebné prihliadnuť na všetky valorizácie odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Súčasne zdôraznil, že otázka vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok a jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení, vrátane dátumu priznania invalidného dôchodku, dátumu vzniku invalidity, výpočtu priemerného osobného bodu či rozhodujúceho obdobia pre zistenie priemerného osobného bodu sú otázky, ktoré boli právoplatne vyriešené v rozhodnutí žalovanej zo dňa 01.10.2018 a v rozhodnutí zo dňa 06.11.2018, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozsudkom č. k. 14Sa/9/2019 - 80 zo dňa 21.07.2020 žalobu zamietol, v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „NSS SR“) sp. zn. 7Sk/34/2012 (pozn. správne 2020) zo dňa 23.02.2022, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu.

týchto ustanovení. Namietal, že správny súd sa nevysporiadal so žalobou v tom smere, ktorý vyplýva z § 63 ods. 7, § 63 ods. 6 a z § 63 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, vo vzťahu ku ktorým uviedol, že výklad § 63 ods. 7 nasvedčuje tomu, že samotné rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sa stanovuje v zmysle § 63 ods. 6, ak sa nedosiahne ani spôsobom uvedeným v odseku 7 22 kalendárnych rokov, tak sa rozhodujúce obdobie zisťuje z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, ale určených podľa odseku 6. Podľa jeho právneho názoru zahrnutím obdobia učebného pomeru, teda pred rok 1984, bol poškodený, pretože aj § 63 ods. 8 uvádza, že takéto určenie osobného mzdového bodu sa ustanovuje bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvá veta citovaného zákona, teda ide aj o dobu štúdia. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 22.03.2023.

správneho súdu. 8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 20.06.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 01.02.2019, ktorým žalobcovi znížila invalidný dôchodok od 24. januára 2019 na sumu 757,30 eur mesačne, v ktorej sume je započítaná aj valorizácia od 01.01.2019.

9. O znížení invalidného dôchodku z dôvodu započítania doby učňovského pomeru žalobu do rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu však už rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 06.11.2018, ktoré bolo napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodovala žalovaná rozhodnutím zo dňa 18.01.2019. V týchto rozhodnutiach boli vyhodnotené námietky žalobcu týkajúce sa výpočtu sumy zníženého invalidného dôchodku od 24.01.2019, najmä týkajúce sa použitia hrubých zárobkov učňa počas doby učňovského pomeru od 01.09.1981 do 31.12.1983 a aplikácia § 63 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2007. Tieto rozhodnutia boli podrobené súdnemu prieskumu v súdnom konaní Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozsudkom č. k. 14Sa /9/2019 - 80 zo dňa 21.07.2020 správnu žalobu o zrušenie týchto rozhodnutí zamietol.

. . 25. Čo sa týka sťažnostných námietok, kasačný súd ich vyhodnotil ako v celom obsahu nedôvodné. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, ktorá spočívala v tom, že pokiaľ sa 22 kalendárnych rokov nedosiahne ani predĺžením obdobia, potom sa rozhodujúce obdobie kvalifikuje výmerou, ktorá nie je predĺžená, kasačný súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil. Z ustanovenia § 63 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2007 jednoznačne vyplýva, že ak sa v rozhodujúcom období určenom od 01. januára 1984 nenachádza 22 kalendárnych rokov, toto obdobie sa predlžuje aj pred 01. január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov. Zákon však predkladá, že ani toto predĺženie nemusí byť dostatočné a ani po ňom poistenec nemusí dosiahnuť 22 kalendárnych rokov. V tom prípade sa priemerný osobný mzdový bod zisťuje z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, teda z predĺženého počtu rokov.

27. K právnemu posúdeniu veci žalobca opätovne argumentoval odkazom ustanovenia § 63 ods. 8 na odsek 7 tohto paragrafu. K tomu kasačný súd dodáva, že v odseku 7 je uvedené základné pravidlo, že rozhodujúce obdobie sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.

. .“

. . 11. Podstatou ústavnej sťažnosti, ako aj správneho súdneho konania bola sťažovateľova námietka, že Sociálna poisťovňa postupovala v rozpore so zákonom, keď pri výpočte výšky invalidného dôchodku zohľadnila jeho učňovský pomer. V prvom rade treba uviesť, že vo veci sťažovateľa nebolo rozhodujúce, ktoré znenie § 63 zákona o sociálnom poistení sa aplikuje. Znenie účinné k 1. januáru 2006 (krajský súd), znenie účinné do 31. decembra 2007 (najvyšší správny súd) a znenie účinné k 18. januáru 2019 (sťažovateľ) upravovali totožne (s výnimkou v sťažovateľovej veci nepodstatných častiach) pojem a spôsob určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu. Sťažovateľ sa dožadoval, aby do jeho rozhodujúceho obdobia pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu nebolo započítané obdobie od 1. septembra 1981 do 31. decembra 1983.

12. K tomu treba uviesť, že už Sociálna poisťovňa v rozhodnutí o odvolaní sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu z 18. januára 2019 veľmi podrobne a zrozumiteľne ozrejmila postup a spôsob výpočtu výšky invalidného dôchodku. Je zrejmé, že ani po predĺžení rozhodujúceho obdobia o obdobie od 1. septembra 1981 do 31. decembra 1983 sťažovateľ nemal započítateľných 22 kalendárnych rokov. Preto Sociálna poisťovňa zisťovala sťažovateľov priemerný osobný mzdový bod z nižšieho počtu kalendárnych rokov predĺžených o obdobie pred 1. januárom 1984, t. j. z 14,2466 rokov tak, ako to predpokladala právna norma.

15. Za nedôvodnú považoval najvyšší správny súd aj námietku sťažovateľa, že Sociálna poisťovňa a krajský súd sa nezaoberali tým, že keď sa nedosiahlo napočítanie 22 kalendárnych rokov, tak nižší počet kalendárnych rokov sa vzťahuje na tie ustanovenia, ktoré určujú rozhodujúce obdobie. K tomu najvyšší správny súd konštatoval, že krajský súd sa v dostatočnom rozsahu zaoberal touto námietkou. Sociálna poisťovňa podrobne odôvodnila použitie konkrétnych odsekov § 63 zákona o sociálnom poistení o priemernom osobnom mzdovom bode, ako aj potrebu započítať do rozhodujúceho obdobia aj obdobie učňovského pomeru sťažovateľa pred 1. januárom 1984. .

To vylučuje porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. . . .“ 11. Kasačný súd sa stotožnil v plnom rozsahu s názorom správneho súdu uvedeným v napadnutom rozsudku, že žalobné námietky, týkajúce sa otázky vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok a jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení, vrátane dátumu priznania invalidného dôchodku, dátumu vzniku invalidity výpočtu priemerného osobného bodu či rozhodujúceho obdobia pre zistenie priemerného osobného bodu sú otázky, ktoré boli právoplatne vyriešené v rozhodnutí žalovanej zo dňa 01.10.2018, voči ktorému žalobca odvolanie nepodal a následne v rozhodnutí zo dňa 06.11.2018 o znížení invalidného dôchodku žalobcovi, ktoré novým spôsobom definovalo rozhodujúce obdobie, keď doňho započítalo aj obdobie učňovského pomeru žalobcu. Toto rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu správneho súdu a kasačného súdu. Ústavnosť postupu všeobecných súdov pri prieskume rozhodnutia zo dňa 06.11.2018 bola konštatovaná uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Pretože žalobca nemal od 01.01.1984 do 31.12.2005 získaných 22 kalendárnych rokov, predlžuje sa toto obdobie aj pred 01. januárom 1984. Pri tom zákon nestanovuje podmienku, že obdobie pred 01.01.1984 sa započítava do rozhodujúceho obdobia len vtedy, pokiaľ skutočne dôjde k dosiahnutiu počtu rokov 22. Práve naopak, zákon predpokladá, že ani po tomto predĺžení nemusí dôjsť k predĺženiu rozhodujúceho obdobia na 22 kalendárnych rokov. Vtedy sa zisťuje priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, takto predložených aj pred dátumom 01.01.1984. 13. Žalobca v kasačnej sťažnosti ďalej namieta, že správny súd v napadnutom rozsudku svoje zamietavé rozhodnutie odôvodňuje aj tým, že Sociálna poisťovňa „nepoznala“ zistenie ohľadne učňovského pomeru žalobcu, čo je v rozpore s konštatovaním kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 7Sk/34/2020. S týmto sa kasačný súd nestotožnil. Správny súd naopak

8. len opisuje priebeh administratívneho konania (nejde o jeho právny názor), s tým, že v bode 7. uviedol, že žalovaná, nepoznajúc neskôr zistené skutočnosti ohľadne učňovského pomeru žalobcu, pri vydaní skoršieho rozhodnutia vychádzala z toho, že žalobca v rozhodujúcom období na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 7, ani podľa odseku 8 tohto ustanovenia zákona o sociálnom poistení. V bode 8. uviedol, že potom, ako vyšli najavo zistenia ohľadne učňovského pomeru žalobcu, bolo podľa žalovanej potrebné nanovo určiť výšku invalidného dôchodku. 14. Žalobca v kasačnej sťažnosti ďalej uvádza novú námietku, že doba učebného pomeru ako doba štúdia nemala byť započítaná do rozhodujúceho obdobia z dôvodu, že sa jedná o dobu, ktorá sa pre určenie priemerného osobného mzdového bodu nezohľadňuje. Je pravda,

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) z. č. 121/1975 Zb., účinného v čase vykonávania učňovského pomeru žalobcu, dobou zamestnania sa rozumela aj doba v učňovskom pomere. Dobou zamestnania sa rozumela aj doba štúdia, ktorá bola uvedená pod písmenom d) tohto ustanovenia. Učňovský pomer bol teda posudzovaný samostatne (bol na úrovni pracovného pomeru), nebol posudzovaný ako doba štúdia. Preto toto obdobie nie je možné posudzovať ako dobu štúdia podľa § 255 ods. 3 zákona o soc. poistení.

body. V zmysle § 255 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení sa obdobie štúdia získané podľa predpisov účinných do 31.12.2003 síce hodnotí ako doba zamestnania, ale počas nej poistenec nemal žiadny hrubý zárobok a preto v zmysle tohto ustanovenia mu za toto obdobie patrí osobný mzdový bod v hodnote 0,3. V prípade žalobcu tomu tak nebolo. Keďže dosahoval v danom období hrubé zárobky a konkrétne osobné mzdové body, nevzťahuje sa naňho fikcia osobného mzdového bodu v hodnote 0,3. Toto obdobie bolo oprávnene započítané do rozhodujúceho obdobia v zmysle § 63 ods. 8 cit. zákona.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobcu ako plne nedôvodnú a sám nezistil dôvod relevantný pre zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, s ktorým sa celkom stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.