7Ssk/79/2021

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že inšpektori práce Inšpektorátu práce v Košiciach vykonali 26. marca 2018 inšpekciu na stavenisku na Národnej triede 81 v Košiciach. Na tomto stavenisku dve fyzické osoby - E. Z. Q. O. I. vykonávali stavebné práce. Inšpektori

O výsledku inšpekcie inšpektori vyhotovili protokol z 10. mája 2018, v ktorom uzavreli, že žalobkyňa využívala závislú prácu oboch týchto fyzických osôb bez toho, aby s nimi založila pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce. Tým podľa nich porušila zákaz nelegálneho zamestnávania. Konateľ žalobkyne s protokolom nesúhlasil a v písomnom stanovisku namietol, že mu neboli predložené jednotlivé zápisnice o podaných vysvetleniach, že obe fyzické osoby neboli pred vysvetlením riadne poučené a že sa im nesprávne kládli otázky. Ďalej namietol, že videozáznam bol vyhotovený v rozpore s § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, a žiadal konfrontáciu s oboma

spáchania uvedeného správneho deliktu, a preto jej podľa § 19 ods. 2 písm. a) prvého bodu zákona č. 125/2006 Z. z. uložil pokutu vo výške 8.000 €. V odôvodnení vyšiel z toho, že práca oboch fyzických osôb bola závislou prácou podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pretože sa vykonávala vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti a podľa pokynov (konateľ žalobkyne obom vysvetlil, čo budú robiť), osobne, v mene žalobkyne a v rámci určitého pracovného času (pritom inšpektorát nepovažoval za podstatné, že tento čas nebol rozvrhnutý v súlade s § 85 ods. 8 Zák. práce). Tieto závery považoval za preukázané oboma zápisnicami o vysvetlení a vyhotoveným zvukovo-obrazovým záznamom. K výške pokuty odkázal na kritériá uvedené v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré voči žalobkyni aplikoval sčasti priťažujúco, sčasti poľahčujúco. 3.

Práca oboch skontrolovaných osôb vykazovala znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný takisto uzavrel, že žalobkyni bola daná možnosť vyjadriť sa ku všetkých podkladom rozhodnutia a z prvostupňového rozhodnutia sú zrejmé dôvody, ktoré inšpektorát práce viedli k jeho záverom. Ústne pojednávanie podľa žalovaného nebolo potrebné, pretože by neprinieslo nič nové. Námietky žalobkyne proti samotnému protokolu o inšpekcii práce nemali podľa žalovaného v tomto konaní význam, boli však beztak nedôvodné, pretože protokol bol vyhotovený v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. Dôkazy získané inšpekciou práce sú spoľahlivé a neboli medzi nimi rozpory, takže na ich základe bol riadne zistený skutkový stav. K oprávneniam inšpekcie práce odkázal žalovaný na dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 81 z roku 1947 a č. 129 z roku 1969. Konečne sa žalovaný stotožnil aj s výškou uloženej pokuty. 4. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej uplatnila tieto žalobné

Nariadenie ústneho pojednávania si žiadala povaha veci, ktorou boli rozpor medzi zápisnicou o vysvetlení a vyjadrením žalobkyne, ako aj pochybenia pri inšpekcii práce 26. marca 2018 a potreba ochrany žalobkyniných procesných práv, najmä jej práva klásť svedkom otázky. 3.

Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 8 S 76/2019-66 správnu žalobu zamietol bez nariadenia pojednávania. Po zopakovaní priebehu administratívneho konania a citácii právnych predpisov zdôraznil, že pri vyvodení zodpovednosti voči žalobcovi je prvoradé zistenie z inšpekcie práce z 26. marca 2018, že kontrolované fyzické osoby nemali so žalobkyňou uzavretý pracovnoprávny vzťah. Skutkový stav považoval v tomto smere za nespochybniteľný, navyše žalobkyňa obe fyzické osoby prihlásila do Sociálnej poisťovne až 27. marca 2018. Zistené skutočnosti zodpovedajú vymedzeniu nelegálnej práce podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobkyne proti protokolu, ktorý navyše nepodlieha súdnemu prieskumu. Inšpektori práce pri vyžadovaní vysvetlenia postupovali v súlade s § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. V následkom správnom konaní mal inšpektorát práce zopakovať dokazovanie výsluchmi týchto osôb, len ak to bolo potrebné a odôvodnené konkrétnym skutkovým a právnym stavom; v danej veci je však obsah zápisníc o vysvetlení jednoznačný.

Záverom uviedol, že prekročenie právomoci oprávneného zamestnanca správneho orgánu je irelevantné a nespôsobuje neplatnosť rozhodnutia. Takisto pokuta bola žalobkyni uložená v zákonných medziach.

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového orgánu, eventuálne zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rozsudku správneho súdu vytkla predovšetkým nedostatočné odôvodnenie, ale aj nesprávne právne posúdenie veci. 1. Správny súd mal posúdiť obsah protokolu o inšpekcii práce 26. marca 2018 a vyrovnať sa s nedostatkami v jeho obsahu, no takéto vyrovnanie z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. 2. Na námietky žalobkyne proti nesprávnemu postupu inšpektorov práce pri získavaní informácií od pracujúcich fyzických osôb, ako aj proti tomu, že žalobkyňu neoboznámil so všetkými podkladmi, a proti ďalším procesným pochybeniam, správny súd zareagoval len jedným odsekom napadnutého rozsudku. Takéto odôvodnenie je všeobecné a nedostatočné. 3. Na podporu svojej požiadavky nariadiť ústne pojednávanie odkázala žalobkyňa na viaceré rozhodnutie, ku ktorým sa správny súd vôbec nevyjadril. Tieto rozhodnutia sa týkali prípadov, kedy nesprávny postup inšpektorov práce spôsobil zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 21 Spr. por. viaže nariadenie ústneho pojednávania na povahu veci a tú mal správny súd predovšetkým vysvetliť. Navyše nie je zrejmé, prečo správny súd uveril inšpektorovi práce a nie žalobkyni. 4. Žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala na obsah zvukovo-obrazového záznamu z inšpekcie práce, ktorý preukazuje viaceré sporné skutkové okolnosti a nedostatky v jej priebehu, a tie spôsobili nedostatky v zistení skutkového stavu. Preto žalobkyňa žiadala konfrontáciu s oboma pracujúcimi fyzickými osobami, keďže popierala, že by im dala pokyny na vykonávanie práce. Rovnako nebolo vykonané dokazovanie na zistenie vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, konkrétnej zákazky, na ktorej obe osoby údajne pracovali, ako aj ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu, hoci to nariadil sám žalovaný v prvom zrušujúcom rozhodnutí. 5. Správny súd neuviedol, kto vlastne podpísal preskúmavané rozhodnutie, a preto žalobkyňa nesúhlasí s názorom, že prekročenie oprávnenia je irelevantní. Naopak, ak rozhodnutie nepodpísala oprávnená osoba podľa § 47 ods. 5 Spr. por., nemôže byť zákonné. 6. Konečne žalobkyňa zopakovala svoje námietky proti výške pokuty. 7. Žalovaný navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

10. Kasačný súd predovšetkým považuje za podstatné, že podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (resp. je ním dokonca viazaný, porov. úvodnú vetu § 120 SSP a contrario). Môže však vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie

Na druhej strane, podľa § 120 písm. a) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Uvedené ustanovenia nie sú totožné a nevyplýva z nich to isté.

V konkrétnostiach môže ísť napríklad o okolnosti týkajúce sa priebehu konania, okolnosti zákonného získania a vykonania tých dôkazov, ktoré orgán verejnej správy vyhodnocoval, alebo okolnosti, ktoré nastali po fáze zisťovania a hodnotenia dôkazov týmto orgánom alebo ktoré už zo svojej povahy nemohli byť riešené predtým, než bolo vydané preskúmavané rozhodnutie. 12. Žalobkyňa v prerokúvanej veci v správnej žalobe namietala okrem iného to, že obsah zápisníc o vysvetlení, ktoré inšpektori práce spísali 26. marca 2018, je vyvrátený zvukovo- obrazovým záznamom, ako aj to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je podpísané oprávnenou osobou. Týmito námietkami sa tak primárne nespochybňuje, že by zistený skutkový stav nemal oporu v spisoch alebo bol s nimi v rozpore [§ 191 ods. 1 písm. f) SSP], a už vôbec nie to, že by bol zistený nedostatočne [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP]. Ak žalovaný založil svoje skutkové závery na obsahu zápisníc o vysvetlení, má zistený skutkový stav oporu práve v týchto zápisniciach, ktoré sú súčasťou spisu. Námietka, že obsahy zápisníc sú vyvrátené

Podľa § 47 ods. 5 Spr. por., ktorý sa podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. vzťahuje na konanie o správnych deliktoch v zmysle § 19 cit. zák., rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

14. Správny súd vo všeobecnosti správne konštatoval, že rozsah podpisových oprávnení jednotlivých zamestnancov určujú organizačné poriadky a iné podobné interné akty. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je vôbec zrejmé, že by sa správny súd zaoberal otázkou, či preskúmavané rozhodnutie vôbec podpísala osoba, ktorá je zamestnancom žalovaného, a či táto osoba vôbec patrí do okruhu osôb oprávnených podpisovať rozhodnutia vydávané v správnom konaní. Takisto len vo všeobecnosti možno súhlasiť s názorom, že prekročenie oprávnenia tejto osoby nespôsobuje „neplatnosť“ rozhodnutia (tak napr. aj Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J, Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie.

O prekročení oprávnenia ťažko možno hovoriť tam, kde by rozhodnutie podpísala osoba, ktorá nemá k správnemu orgánu a jeho rozhodovacej činnosti akýkoľvek vzťah. Správny súd však počas konania a kvôli tomu ani v odôvodnení svojho rozsudku vôbec neskúmal totožnosť osoby, ktorá preskúmavané rozhodnutie podpísala, ani to, či mala podľa organizačného poriadku žalovaného určité oprávnenie v súvislosti so správnymi konaniami.

Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. je fyzická osoba na požiadanie inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Inšpektor práce je podľa § 12 ods. 1 písm. f) cit. zákona č. 125/2006 Z. z. oprávnený používať technické prostriedky okrem iného na zhotovenie audiovizuálnych záznamov. Z citovaných ustanovení, ale ani z iných ustanovení citovaného zákona nevyplýva, že by inšpektor práce vyhotovoval o vysvetleniach alebo informáciách fyzickej osoby písomný záznam (ako napr. zápisnica o výsluchu svedka podľa § 22 Spr. por.), a preto možno na zistenie obsahu podanej informácie použiť akýkoľvek prostriedok. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vyšiel z toho, že obsah podanej informácie je zachytený práve zápisniciach o vysvetlení, o ktoré aj oprel skutkový stav. Rovnako správny súd v napadnutom rozsudku (ods. 32 odôvodnenia) odkázal na tieto zápisnice na potvrdenie správnosti skutkových záverov žalovaného. Správny súd však v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevysvetlil, prečo za jednoznačný zdroj týchto skutkových zistení považuje práve tieto zápisnice, a nie zvukovo-obrazový záznam vyhotovený samotnými

IV. Záver

16. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v rozpore s § 139 ods. 2 SSP neobsahuje posúdenie dvoch podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov žalobkyne. Kasačná sťažnosť je tak v zmysle uplatneného sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 17. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. decembra 2022