7Ssk/79/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: J. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku č. 5433/40, Bratislava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova č. 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti generálneho riaditeľa žalovaného číslo: GR ZVJS - 00288/14 - 2022 zo dňa 07.04.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/47/2022 - 117 zo dňa 08.12.2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Prvostupňovým rozhodnutím riaditeľ ÚVTOS a ÚVV Ilava prepustil žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka ZVJS. Dôvodom bolo, že žalobca svojím konaním porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, ktoré spočíva v tom, že pri použití donucovacích prostriedkov nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 4/2001 Z. z.“) a to tak, že po služobnom zákroku, ktorý vykonal dňa 03.10.2016 v čase o 9.37 hodine spoločne s R.. J. O., použitím donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov a úderov sebaobrany podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 4/2001 Z. z. voči odsúdenému X. E. (ďalej „odsúdený“) vyhotovil nepravdivý úradný záznam, čím došlo k sťaženiu prešetrenia tejto mimoriadnej udalosti v súbehu s použitím takého donucovacieho prostriedku a v takej intenzite, ktorý bol nedôvodný a neprimeraný.

4. V novom konaní žalovaný vydal tu preskúmavané rozhodnutie zo dňa 07.04.2022. Tvrdenia žalobcu o tom, že skutok sa nestal tak, ako je uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, pokladal za nepreukázané. Tvrdenia uvedené v úradnom zázname, ktorý žalobca spísal, nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré vyplývajú z kamerového záznamu.

ruku, ďalej mal nasledovať aktívny odpor odsúdeného a jeho fyzické vzpieranie, následný pád na zem všetkých zainteresovaných a postavenie sa žalobcu zo zeme a jeho premiestnenie do priestoru viditeľného kamerou. Z kamerového systému je zrejmé, že pri služobnom zákroku boli použité aj kopy. V úradnom zázname odvolateľa ako aj v zázname o použití donucovacích prostriedkov, ktoré boli spísané žalobcom, sa však uvádza, že na zaistenie svojej bezpečnosti mal žalobca voči odsúdenému použiť úder sebaobrany pravou rukou do oblasti tváre, avšak

5. O správnej žalobe proti preskúmavanému rozhodnutiu rozhodol napadnutým rozsudkom správny súd. Stotožnil sa v celom rozsahu s právnym posúdením skutkových okolností tak, ako to uviedol žalovaný, teda že v danom prípade boli naplnené podmienky § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Senát správneho súdu sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, súčasťou, ktorého je aj pamäťový nosič obsahujúci kamerové záznamy zo dňa 03.10.2016 a dospel k názoru, že záver správnych orgánov o tom, že opis inkriminovaného deja žalobcu v jeho úradnom zázname je v zrejmom rozpore s objektívnou realitou a že použitie kopov pri služobnom zákroku bolo nedôvodné a neprimerané okolnostiam, má oporu v obsahu administratívneho spisu. Odsúdený bol do priestoru mimo dosahu kamier zatlačený použitím iba jednej ruky príslušníka ZVJS, čo spochybňuje verziu z úradných záznamov oboch zasahujúcich príslušníkov o tom, že správanie odsúdeného si vyžadovalo na jeho pacifikáciu vynaloženie mimoriadneho úsilia nie jedného, ale až dvoch príslušníkov ZVJS. Ani správnemu súdu nie je zrejmý dôvod zatlačenia odsúdeného mimo dosahu kamier, keď

na zemi. Správny súd ďalej poukázal na znalecký posudok J.. H. X.F_ zo dňa 17.04.2017, ktorý uviedol, že poškodený E. bol vystavený opakovanému hrubému brachiálnemu násiliu na časť hlavy a tváre na oboch stranách ako aj tupému násiliu na zadnú časť hlavy.

Najzávažnejšie poškodenie vzniklo pri prevrátení poškodeného na chrbát a zapadnutí jazyka, pričom došlo k zablokovaniu dýchacích ciest a k nedostatočnému zásobeniu mozgu kyslíkom a ku kóme vigile - k bdelej kóme, z ktorej sa poškodený do vydania preskúmavaného rozhodnutia neprebral. 6. Čo sa týka lehoty na vydanie personálneho rozkazu, podľa názoru správneho súdu začala plynúť 25.10.2016, kedy bol riaditeľovi predložený záznam o použití donucovacieho prostriedku spolu so správou vyhotovený vedúcimi oddelení výkonu trestu a výkonu väzby, na ktorý riaditeľ poznamenal pre účely ďalšieho postupu pokyny vychádzajúce z jeho dôvodného podozrenia, že žalobca a R.. J. O. porušili služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. V tento deň sa taktiež oboznámil s úradným záznamom nadriadeného vyššie uvedených, z ktorého vyplýva, že príslušníci Č., O., E. a X., stojaci nad v bezvedomí ležiacim odsúdeným vedome informovali tam náhodne prítomného vedúceho oddelenia výkonu väzby o dôvode polohy odsúdeného na zemi tak, že tento mal mať záchvat, hoci to bolo v rozpore s práve nimi zažitou objektívnou realitou.

J.. N. J.), poukázal na to, že zákon č. 73/ 1998 Z. z. nepozná a neupravuje možnosť vylúčenia zamestnancov alebo členov správneho orgánu z akéhokoľvek dôvodu a Správny poriadok sa v tomto prípade nepoužije. Žalovaný preto bol povinný vo veci rozhodnúť. Pokiaľ žalobca namietal, že poradná komisia vydala svoje stanovisko pred tým, ako mu uplynula lehota na namietanie jej zloženia, poradná komisia má len odporúčací charakter a preto toto porušenie je bezpredmetné.

8. Voči tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal v nej uplynutie prekluzívnej lehoty na rozhodnutie. Podľa neho prekluzívna lehota začala plynúť dňa 10.10.2016, kedy bol vyhotovený popis obrazového záznamu mimoriadnej udalosti zo dňa 03.10.2016. Riaditeľovi ako správnemu orgánu uplynula lehota podľa § 192 ods. 5 zák. č. 73/ 1998 Z. z. dňa 10.04.2017. Ďalej namietal, že obrazový záznam z kamerového systému v čase rozhodovania personálnym rozkazom nebol súčasťou administratívneho spisu z 29.05.2017 a nie je ho možné považovať za zákonný dôkaz. Poukazoval v tejto súvislosti na to, že nie je zrejmé, ako sa tento obrazový záznam dostal do sféry dispozície vyšetrovateľa OR PZ Trenčín dňa 05.10.2016 a ako bol tomuto vyšetrovateľovi odovzdaný (v akej podobe). Ďalej nie je ani zrejmé, akým spôsobom a od koho sa obrazový záznam dostal do dispozície riaditeľa ÚVTOS a ÚVV späť a či obrazový záznam je vôbec obrazovým záznamom z kamerového systému sa dňa 03.10.2016. Správny súd sa nechal zmiasť žalovaným, keď mu uveril, že obrazový

administratívnom spise. Pritom z obsahu personálneho rozkazu aj v poradí prvého odvolacieho rozhodnutia a druhého odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že správne orgány vychádzali z obrazového záznamu. Žalobca pred vydaním personálneho rozkazu nemal možnosť vyjadriť sa k obrazovému záznamu ani k spôsobu jeho získania.

rozkazu bolo všetko možné, len nie spravodlivý. Taktiež namietal, že nebolo zisťované, či boli splnené podmienky na oboznamovanie sa s kamerovým systémom v zmysle zákona č. 215/ 2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, teda či technický prostriedok bol v rozhodnom čase certifikovaný, či bol do prevádzky schválený zákonom o ochrane utajovaných skutočností určenou osobou, či neuplynula doba jeho schválenia do prevádzky, či bol používaný v súlade s podmienkami a pravidlami jeho používania určenými v certifikáte technického prostriedku

relevanciu. Naopak, opätovne opakuje svoje tvrdenia, ktoré už v konaní uviedol a ktoré sa snaží včleniť do odvolacích dôvodov. Žiadal, aby súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že sťažnostným dôvodom nie je možné priznať úspech.

J. O. použitím donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov a úderov sebaobrany voči odsúdenému X. E. vyhotovil nepravdivý úradný záznam, čím došlo k sťaženiu prešetrenia tejto mimoriadnej udalosti v súbehu s použitím takého donucovacieho prostriedku a v takej intenzite, ktorý bol nedôvodný a neprimeraný.

Okamžite odsúdeného vyzval, aby upustil od protiprávneho konania, načo vôbec nereagoval a zahnal sa proti žalobcovi pravou rukou zovretou v päsť. Žalobca na zaistenie svojej bezpečnosti úder vykryl ľavou rukou a voči nemu použil úder sebaobrany pravou rukou do oblasti tváre, následne odsúdeného chytil za ľavú ruku a R. J. O. ho chytil za pravú ruku.

Celé sa to udialo v priebehu jednej až dvoch minút. 15. Z vyjadrenia vedúceho oddelenia J.. J.. H. Š. zo dňa 25.10.2016 vyplýva, že v čase mimoriadnej udalosti zazrel ležať na zemi osobu a na otázku prítomným príslušníkom Č., O., E. a X. „čo sa stalo?“ dostal odpoveď od jedného z nich, že odsúdený dostal, respektíve mal

1. napriek tomu, že už bola zaistená bezpečnosť obžalovaného a druhého príslušníka zboru proti útokom zo strany poškodeného a bezprostredne zo strany poškodeného teda nehrozil žiaden útok alebo nebezpečenstvo, v rozpore so svojimi oprávneniami v zmysle § 6 ods. 1 a § 33 ods. 1 písm. a) zákona číslo 4/2001 Z. z. opakovane bezvládne ležiaceho poškodeného nohou kopal stredne veľkou až veľkou silou do oblasti hlavy, čím mu mohol spôsobiť poškodenie mozgu, pričom mu spôsobil mnohopočetné odreniny temporoparietálne vpravo a zhoršenie už vznikajúceho otrasu mozgu III. stupňa.

17. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu spáchania skutku (03.10.2016) policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 192 ods. 5 citovaného zákona v znení ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (09.04.2022) o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Podľa § 238 ods. 1 cit. zákona v znení k 09.04.2022 za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 247a citovaného zákona v znení k 09.04.2022 na konanie podľa tohto zákona sa

výkonom služby. Podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona úradným záznamom sa na účely tohto zákona rozumie zápis skutočností zistených príslušníkom zboru v súvislosti s výkonom jeho služobnej činnosti. Z úradného záznamu musí byť zrejmé, kto, kde a kedy úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, a súvislý opis priebehu úkonu. Úradný záznam podpisuje príslušník zboru, ktorý ho

Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.

skutočností. 19. Kasačný súd v prvom rade vyhodnotil hmotnoprávnu námietku, že skutok žalobcu nebol riadne preukázaný. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením tejto otázky, ho vyslovil v napadnutom rozsudku správny súd. Správny súd konštatoval, že zo zhromaždených dôkazov jednoznačne vyplýva skutkový záver, ako je uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, ktorý bol správne podradený pod skutkovú podstatu § 192 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998 Z. z. Aj podľa názoru kasačného súdu nie sú žiadne racionálne pochybnosti o tom, že skutok tak, ako je uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, sa skutočne

konania. Vychádzal najmä z obrazového záznamu z kamerového systému na inkriminovanom mieste, z ktorého je jednoznačne preukázané, že voči odsúdenému nebol použitý len jeden brachiálny chvat - úder do tváre rukou, ako to uvádza žalobca v úradnom zázname, ale viacnásobné kopanie a keďže v uzavretom priestore nebola žiadna iná osoba okrem príslušníkov Č. a O. a odsúdeného, napadnutým musel byť jedine odsúdený.

Preto je potrebné konštatovať, že žalobca použil voči odsúdenému také donucovanie prostriedky a v takej intenzite, ktoré boli neodôvodené a neprimerané. Keďže bolo preukázané, že použitie donucovacích prostriedkov nezodpovedalo obsahu úradného záznamu - možno priamo povedať, že úradný záznam bol nepravdivý, bolo preukázané aj ďalšie konanie žalobcu, spočívajúce vo vyhotovení nepravdivého úradného záznamu. Táto námietka žalobcu je tak plne nedôvodná.

Trenčín, ktorý žalobcu uznal vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví tak, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto odsudzujúceho rozsudku a teda, že opakovane bezvládne ležiaceho odsúdeného nohou kopal stredne veľkou až veľkou silou do oblasti

Je tiež preukázané, že následok na zdraví odsúdeného je veľmi vážny, tento sa dostal do takzvanej bdelej kómy, z ktorej sa ku dňu preskúmavaného rozhodnutia neprebral. Za takýchto okolností je prepustenie zo služobného pomeru žalobcu adekvátnym dôsledkom tohto jeho činu. 22. Čo sa týka sťažnostných námietok namietajúcich porušenie procesných práv žalobcu, tieto sú taktiež v plnom rozsahu nedôvodné. K jednotlivým sťažnostným námietkam kasačný súd

Aj podľa kasačného súdu týmto dňom však už môže byť 25. október 2016, kedy bol riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV predložený záznam o použití donucovacieho prostriedku Q.. Č.Á_, ktorého súčasťou bol záznam lekára o vykonaní lekárskej prehliadky a správa o prešetrení zákroku, na ktorý riaditeľ rukou poznamenal pre účely ďalšieho postupu pokyny vychádzajúce z jeho dôvodného podozrenia, že žalobca a R. O. porušili služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. V tento deň bol vyhotovený aj úradný záznam J. Š., z ktorého tiež vyplýva, že obsah úradného záznamu je v rozpore s odpoveďou, ktorú dostal od príslušníkov na inkriminovanom mieste. V tom prípade prvostupňové rozhodnutie vydané 25.04.2017 a doručené v ten istý deň bolo vydané v zákonom stanovenej subjektívnej lehote. 24. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že obrazový záznam z kamerového systému ku dňu 29.05.2017 nebol súčasťou administratívneho spisu a teda je otázne, z akého dôkazu bolo vychádzané pri vydaní personálneho rozkazu, kasačný súd poznamenáva, že hoci samotný CD

Je v priamej dispozícii prvostupňového správneho orgánu, ktorý je vyzvaný na súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní, akým spôsobom zabezpečí požadovanú súčinnosť, teda či zapožičia originál obrazového záznamu alebo vyhotoví jeho kópiu.

25. Pokiaľ žalobca tvrdí, že kamerový záznam nebol súčasťou administratívneho spisu pod poradovým číslom 7, treba prihliadnuť na žurnalizáciu administratívneho spisu, keď zo spisového materiálu, ktorý bol zhromaždený ku dňu 11.09.2017 (jedná sa o spisový materiál zhromaždený k vydaniu v poradí prvého odvolacieho rozhodnutia zo dňa 17.07.2017), vyplýva, že celý prvostupňový materiál tvoril súčasť tohto materiálu pod poradovým číslom 6 a pod poradovým číslom 7 bolo súčasťou tohto spisu CD s kamerovým záznamom.

Treba povedať, že nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, keď pred jeho vydaním nebol konkrétny dôkaz v administratívnom spise, pokiaľ bol jeho súčasťou pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej (odvolacieho rozhodnutia). Keďže konanie na prvom stupni a odvolacom stupni v rámci administratívneho konania tvorí jeden celok, pokiaľ by akékoľvek námietky vo vzťahu k tomuto kamerovému záznamu vzniesol, museli by byť v rámci odvolacieho konania vyhodnotené. Žalobcovi táto možnosť nebola upretá, pretože pred vydaním v poradí druhého odvolacieho rozhodnutia mal možnosť oboznámiť sa s celým administratívnym spisom, vrátane CD s kamerovým záznamom, ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu najneskôr už od 11.09.2017. Pritom žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu takúto námietku ani nevzniesol.

28. Aj námietka, že žalobcove procesné práva boli porušené, pretože v prvom stupni a aj druhom stupni rozhodovala rovnaká osoba R. J.. N. J.G_, je taktiež nedôvodná. Žalobca nesprávne stotožňuje osobu, ktorá konala ako vedúci správneho orgánu, so samotným správnym orgánom. Je nepochybné, že prvostupňový správny orgán bol ÚVTOS a ÚVV Ilava, za ktorého konal jeho riaditeľ. Druhostupňovým správnym orgánom nebol ten istý správny orgán, ale bol ním Zbor väzenskej a justičnej stráže, za ktorého konal generálny riaditeľ. Že tieto funkcie zastávala tá istá fyzická osoba, nie je v rozpore s tým, že rozhodnutia boli vydané rozdielnymi správnymi orgánmi v inštančnom postupe. Keďže zákon č. 73/1998 Z. z. obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje Správny poriadok (okrem výkonu rozhodnutia), nie je možné ani v prípade, ktorý by inak mohol byť subsumovaný pod § 9 ods. 2 Správneho poriadku, uvažovať o prípadnom vylúčení takéhoto zamestnanca. Ak teda zamestnanec, ktorý v tej istej veci rozhodoval ako zamestnanec správneho orgánu prvého stupňa, rozhoduje aj ako zamestnanec druhého stupňa, nejde o

Preto nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv žalobcu, ktorý napokon ani konkrétne porušenie jeho procesných práv v tomto ohľade neuvádza a podrobnejšie sa k domnelému porušeniu procesných práv nevyjadruje. 29. Žalobca tiež namietal, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané skôr, ako žalobcovi uplynula lehota na namietanie zloženia senátu poradnej komisie generálneho riaditeľa

rozhodnutia. 30. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť personálneho rozkazu z dôvodu, že nebolo vyhodnotené, či kamerový systém ako technický prostriedok a obrazový záznam boli použité v súlade so zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Žalobca v prvom rade neuviedol, prečo by sa mal kamerový systém a obrazový záznam z neho vôbec posudzovať podľa vyššie uvedeného zákona. Samotné námietky sú iba hypotetické; vyslovuje len pochybnosti, či boli ním uvádzané podmienky splnené. Kasačný súd uzatvára, že obrazový záznam z kamerového systému je zákonným dôkazom a mohol byť v rámci konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v zmysle § 238 z. č. 73/1998 Z. z. použitý, pričom bol to jeden z viacerých dôkazov, ktoré preukázali také konanie žalobcu, pre ktoré bol dôvodne prepustený zo služobného pomeru.

Rovnako ani obe rozhodnutia správnych orgánov nie je možné charakterizovať ako nedostatočne odôvodnené. Personálny rozkaz dôsledne opísal vykonané dokazovanie a z neho zistený skutkový stav, ktorý subsumoval pred správnu právnu normu. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nenechal otvorenú žiadnu zásadnú odvolaciu námietku. O dostatočnom odôvodení oboch správnych rozhodnutí svedčí aj ten fakt, že žalobca voči personálnemu rozkazu podal riadne odôvodnené odvolanie, čo by mu nedostatočne odôvodnený personálny rozkaz rozhodne neumožnil a voči preskúmavaného rozhodnutiu kvalifikovanú správnu žalobu.

34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.