7Ssk/80/2021

1. Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením č.k. 23Sa 25/2021-19 z 26. apríla 2021 podľa § 98 ods.1, písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej tiež len SSP) odmietol žalobu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že rozhodnutím č. 6829-7/2021-BA z 15.2..2021žalovaná zastavila konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. Pd 82/19/4402-5 z 26.6.2019, ktorý prokurátor podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Levice č. 22247/-1/2016-LV z 6.6.2016, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť pred tým, ako o ňom bolo rozhodnuté. 3. Krajský súd poukázal na to, že protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis a ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Správny súd zdôraznil, že pokiaľ účastník podá podnet na podanie protestu prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie. Nie je preto namieste ani spochybňovať jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie protestu. Fyzické a právnické osoby nie sú napokon ani aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu ani v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. V danej súvislosti správny súd upriamil pozornosť na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžo 219/2015 z 22.3.2016.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p/. Navrhovala, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa v dôvodoch kasačnej sťažnosti sa nestotožnila s názorom krajského, že preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, ktorým zároveň nemalo dôjsť k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľa, v čoho dôsledku má byť v zmysle § 7 písm. e/ SSP vylúčené zo súdneho prieskum, majúc za to, že krajský súd napadnutým rozhodnutím rozhodol nesprávne a nezákonne a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazom na to, že s právom protestu je spojené aj právo prokurátora podať správnu žalobu, žalobkyňa namietala, že v dôsledku späťvzatia protestu prokurátora a s tým spojeného rozhodnutia žalovanej, bolo však absolútne zmarené jej právo na súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Vytýkala žalovanej, že pri rozhodovaní o zastavení konania opomenula skúmať zákonnosť späťvzatia protestu a súčasne vytýkala správnemu súdu, že v procese súdneho prieskumu sa náležite nevysporiadal so zákonnosťou späťvzatia, keďže mu predchádzal nezákonný pokyn generálnej prokuratúry. Tvrdila, že ust. § 7 písm. e) SSP sa nevzťahuje na tie rozhodnutia, ktoré mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, pričom (ne)preskúmateľnosť orgánov verejnej správy je potrebné vnímať a posudzovať v spojení s ich spôsobilosťou zasiahnuť do práv ich adresátov, v ktorej súvislosti dala do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/29/2010. Súčasne poukázala na to, že v obdobnej skutkovej a právnej veci Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 14Sa/ 21/2021 rozhodnutie žalovanej prejednal podrobiac ho súdnemu prieskumu

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu námietok sťažovateľky, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

13. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.). Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania ( §7 písm. e/ SSP).

ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho súdu uvádza nasledovné. 15. Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1, 2 SSP zakotvuje, že v správnom súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorej ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (Správnym súdnym poriadkom). V právnej úprave § 177 ods. 1 SSP zákonodarca ustanovuje, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. V právnej úprave ust. § 6 zákonodarca upravuje právomoc správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, a v právnej norme § 7 SSP ustanovuje, kedy správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia

byť prípustná (napr. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 103/2020 alebo 7 Ssk 7/2021). 16. Úlohou prokuratúry v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Túto pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori podľa § 4 ods. 1 písm. c) a e) uvedeného zákona okrem iného uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi a dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Prokurátor vykonáva dozor podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu uvedeného zákona preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a uplatňuje ho protestom [§ 22 ods. 1 písm. a) uved. zákona ]. 1) Prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedených v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. (§ 23 ods. 1 uvedeného zákona). Účastníkmi tohto konania sú podľa § 24 ods. 2 tohto zákona tí, ktorí

Z citovaných právnej úpravy vyplýva, že prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu priznáva zákon o prokuratúre. Toto verejnomocenské oprávnenie vykonáva vo vlastnom mene, v rámci vykonávania zákonom vymedzenej pôsobnosti (§ 3, § 4 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.) zákonom ustanovenými prostriedkami - protestom prokurátora (§ 23 a 24 tohto zákona). Prokurátor pri podávaní protestu neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania, teda nekoná ako splnomocnenec či poverenec účastníka konania, z ktorého dôvodu ani konanie o proteste prokurátora nie je konaním o subjektívnom práve účastníka konania, ale je len osobitným formalizovaným postupom, v ktorom orgán verejnej správy koná o proteste prokurátora (§ 24 ods. 14 cit. zákona).

zmenia. Pokiaľ orgány verejnej správy protestu nevyhovejú a ponechajú napadnuté rozhodnutie nedotknuté, existujúci právny stav sa nijako nemení. Preto judikatúra už skôr dospela k záveru, že proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu nemôže účastník konania podať správny žalobu ( napr. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sžo 219/2015).

V konaní o proteste prokurátora sa nekoná o subjektívnych právach účastníkov konania, ani o samotnom práve prokurátora. Jeho predmetom v zmysle § 23 ods.3 uved. zákona je výlučne objektívna otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu.

18. Z právnej úpravy ustanovenej v § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy, aby konanie o proteste zastavil, len čo ho prokurátor vzal späť. Vzhľadom k tomu, že konanie o proteste prokurátora nie je určené na uplatňovanie subjektívnych práv účastníkov správneho konania, ani zastavenie tohto konania nemôže znamenať zásah do subjektívnych práv týchto účastníkov konania.

19. Kasačný súd nemohol súhlasiť ani s argumentáciou žalobkyne, že by takýmto rozhodnutím dochádzalo k zásahu do jej práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z. z. môže správnu žalobu podať výlučne prokurátor , ak jeho protestu nebolo vyhovené. Takúto správnu žalobu nemôže podať žiaden z účastníkov konania o proteste, a to z dôvodu, že v tomto konaní sa nekoná o ich subjektívnych právach. Žalobkyňa mala však vlastnú možnosť využiť právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ktorú nevyužila. Zo skutkových zistení v preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobkyni bolo doručené pôvodné rozhodnutie pobočky žalovanej v Leviciach z 6. júna 2016, v ktorom bola riadne poučená o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Žalobkyňa však voči tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodala, čím sa sama pripravila o právo domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti tohto rozhodnutia, teda vlastným opomenutím neuplatnila svoje práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.

Z uvedených dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobkyni ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v tomto konaní (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 22.

V Bratislave dňa 15. decembra 2021