7Ssk/80/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Z.. V. N., J.. XX.XX.XXXX, G. H., H.Á. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 10. 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/3/2021-55 zo dňa 27. septembra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 23Sa/ 3/2021-55 zo dňa 27. septembra 2021 mení tak, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 10. 2020 zrušujea vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačného konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-P.. zo dňa 16.11.2017 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok v sume 451,70 Eur. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Toto správne zhodnotenie vymeriavacieho základu však nemá vplyv na zmenu sumy starobného dôchodku účastníka konania. Žalobcovi bol posúdený nárok aj podľa § 82b zákona č. 461/ 2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. Žalobca napadol rozhodnutie žalovanej žalobou na Krajskom súde v Nitre, ktorý rozsudkom, č.k. 23Sa/55/2018-78 zo dňa 29.07.2020 žalobu

3. Zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu správny súd preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

Konštatoval, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla presný rozpis a s tým súvisiace spôsoby výpočtu vymeriavacích základov za rok 2009 - 2016. Ďalej uviedol, že žalovaná vo svojom rozhodnutí sa vyporiadala aj s ďalšou námietkou žalobcu ohľadne kalendárnych dní vylúčených dôb podľa § 140 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko sa jednalo o dni dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, na ktoré mal nárok na nemocenské. Túto námietku vyhodnotila žalovaná ako nedôvodnú s konštatovaním, že počet kalendárnych dní práceneschopnosti v rokoch 2009-2013 nie je uvedený v evidenčnom liste dôchodkového poistenia, pretože žalobca nepoberal nemocenskú dávku a účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. inštitút náhradných dôb zanikol. Podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2003 sú teda na evidenčnom liste dôchodkového poistenia uvádzané kalendárne dni, ktoré sa vylučujú pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku, ide teda o počet kal. dní, za ktoré má poistenec nárok na poistné z nemocenského poistenia a mali vplyv na sumu priemerného mesačného zárobku.

Preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Navrhoval, aby kasačný súd

rozsudok

Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 23Sa/3/2021 zo dňa 27. septembra 2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. I naďalej zotrval na názore, že rozhodnutie žalovanej trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo malo za následok jeho nezákonnosť. 7. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal porušenie zákona zo strany krajského súdu v tom, že nerešpektoval právny názor obsiahnutý v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/24/2019 z 29.07.2020, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18.02.2019 tak, že rozhodnutie žalovanej bolo zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Žalovaná vo svojom rozhodnutí taktiež nerešpektovala názor najvyššieho súdu, keď nereagovala na všetky otázky súvisiace s predmetom konania, pričom argumenty v rozhodnutí uvedené nemožno považovať za nové dôkazy. Opomenuté zostali roky 2009,2010,2014-2016 a k tým sa už najvyšší súd vo svojom rozhodnutí vyjadril. 8. Vo vzťahu k ust. § 140 zák. č. 461/2003 Z.z. žalobca uviedol, že ho nie je možné mechanicky aplikovať na všetky prípady, najmä keď účastník reálne vyplatené nemocenské nemal. /čo je aj prípad žalobcu/ S argumentáciou žalobcu ohľadne nevyplatenia nemocenského sa žalovaná a ani správny súd nezaoberali. Zastával názor, že krajský súd si mechanicky bez akejkoľvek vlastnej argumentácie osvojil nesprávne stanovisko, ktoré sa prieči názoru najvyššieho súdu. Poukázal na to, že v žalobe namietal jednak nezohľadnenie kalendárnych dní vylúčených dôb, výšku osobného vymeriavacieho základu za roky 2011,2012 a 2013, nezaplatenie nemocenských dávok počas PN za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2013 ako i skutočnosť, že chybou zamestnancov Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno došlo k zníženiu hodnoty priemerného mzdového bodu. Krajský súd sa zaoberal len otázkou kalendárnych dní vylúčených dôb podľa ust. § 140 zák.č. 461/2003 Z.z. a dospel k zhodnému názoru ako žalovaná, že pre výpočet dôchodku je to irelevantné. Ďalšími namietanými skutočnosťami sa ani správny orgán a ani súd nezaoberali, hoci táto povinnosť pre nich jednoznačne vyplývala z rozsudku najvyššieho súdu. Krajský súd v procese súdneho prieskumu teda náležite nepostupoval. Žalobca zdôraznil, že v čase jeho práceneschopnosti o vyplatenie nemocenských dávok nežiadal, avšak poistné za tieto mesiace v plnej výške zaplatil. Sociálna poisťovňa, pobočka Komárno žalobcovi po uplynutí premlčacej doby zaplatené poistné vrátila ako preplatok. Týmto postupom sa cíti žalobca poškodený jednak tým, že došlo k skráteniu výšky jeho priemerného osobného mzdového bodu, ale aj tým, že následne si už nemohol uplatniť nárok na nemocenské dávky.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 13.

14. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril dávkový spis žalovaného správneho orgánu.

Eur. 16. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

17. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

18. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených Správnym súdnym poriadkom, keď na základe vlastných zistení plynúcich z administratívneho spisu dospel k právnemu záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, s ktorým sa najvyšší správny súd nemohol

V. Právne posúdenie kasačným súdom

zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 20. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

21. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu

zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

V súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme kasačný súd opätovne v prejednávanej veci zdôrazňuje, že je povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom odôvodniť, aby bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôvodov, pričom stručne a výstižne vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktoré boli predmetom správneho konania.

Správny orgán bol viazaný právnym názorom kasačného súdu o nutnosti jasným a zrozumiteľným spôsobom objasniť žalobcovi zásadné skutočnosti relevantné pre výpočet vymeriavacieho základu za to ktoré žalobcom namietané obdobie (bod 40 odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 7Sk/ 24/2019), čo nerešpektoval. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, pretože rozhodnutie musí byť zrozumiteľné najmä pre účastníkov konania. Uvedená skutočnosť ušla pozornosti krajského súdu, keďže ten považoval rozhodnutie žalovaného za riadne odôvodnené, nereagujúc pri tom na všetky žalobcove námietky.

25. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v zmysle vyjadreného právneho názoru kasačného súdu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 26. O nároku na náhradu trov kasačného konania a trov konania pred správnym súdom rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal nárok voči žalovanej na ich náhradu. (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)

V Bratislave dňa 26. apríla 2023