← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 4. 2025

7Ssk/80/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200818.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
ZA-14Sa/41/2022
IČS
1022200818
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: J. U., Q.. X.XX.XXXX, U. E.. Y. Č.. XXXX/XX, Y., právne zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom Nezábudková č. 22, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.: 3894/2022/912, č. k.: PV 912/00192/2021, č. z.: 24415/2022 zo dňa 29.03.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-14Sa/ 41/2022-136 zo dňa 26.2.2024, takto

rozhodol:

Rozsudok

Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-14Sa/41/2022-136 zo dňa 26.02.2024 sa zrušuje a vec sa vracia správnemu súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. ZA-14Sa/41/2022 zo dňa 26.2.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.: 3894/2022/912, č.k.: PV 912/00192/2021, č. z.: 24415/2022 zo dňa 29.03.2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol námietky žalobcu a výkaz nedoplatkov č. 2116046737 zo dňa 11.07.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vydané zdravotnou poisťovňou Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., v zmysle § 19 ods. 9 v spojení s § 17a zák. č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúcom z ročného zúčtovania na poistnom za rok 2020 v sume 709,11 eur potvrdil podľa § 77a ods. 6 zák. č. 581/2004 Z.z.

2. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., vydala podľa § 17a a § 19 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov výkaz nedoplatkov, na základe ktorého bol žalobca povinný ako platiteľ poistného zaplatiť nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2020 v sume 709,11 eur.

Zo súhrnných údajov uvedených v tomto rozhodnutí vyplýva, že žalobca bol evidovaný ako platiteľ v roku 2020 za obdobie od 01.03.2020 do 31.12.2020 ako samoplatiteľ a od 01.01.2020 do 29.02.2020 ako zamestnanec zamestnávateľa Insolia, s.r.o. Ako samoplatiteľ bol bez príjmu a preto vymeriavací základ je vo výške 5065 eur a poistné 709,10 eur.

3. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný reagoval na námietky vznesené voči prvostupňovému rozhodnutiu a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Uviedol, že platiteľ poistného bol do kategórie samoplatiteľa zaradený zdravotnou poisťovňou, pretože vznik samoplatiteľa neoznámil zdravotnej poisťovni podľa § 23 ods. 1 písm. b/ zák. č. 580/2004 Z. z. a na výzvu na zdokladovanie platiteľa poistného reagoval zaslaním fotokópie pracovnej zmluvy uzavretou so spoločnosťou AD-line, s.r.o. a nečitateľných dokladov o príjme. Žalovaný mal za to, že neobstojí jeho tvrdenie, že bol v pracovnom pomere s touto spoločnosťou až do 31.05.2021. Bolo preukázané, že zamestnávateľ AD-line, s.r.o. prihlásil platiteľa poistného ako svojho zamestnanca s pravidelným príjmom do Sociálnej poisťovne na obdobie od 01.11.2008 do 16.04.2014 a do zdravotnej poisťovne od 01.11.2008 do 31.12.2013 (platiteľ poistného bol aj konateľom tejto spoločnosti). Dátum ukončenia, resp. trvania pracovného pomeru ani v jednom prípade nekorešponduje s tvrdením platiteľa poistného o dĺžke pracovného pomeru

od 01.02.2014 do 31.05.2021. Žalovaný uviedol prehľad všetkých evidovaných platiteľov poistného od 01.11.2008 v zdravotnej poisťovni, pričom ako zamestnanec spoločnosti AD- line, s.r.o., bol evidovaný od 01.01.2010 do 31.12.2013 a od 01.11.2008 do 31.12.2009.

Hoci bol žalobca opätovne vyzvaný listom zo dňa 04.11.2021 na predloženie ďalších relevantných dokladov, výzva sa vrátila z poštovej prepravy a platiteľ poistného na obsah výzvy nereagoval. Žalovaný považoval predložené doklady za irelevantné, pretože nekorešpondujú s údajmi z evidencie Sociálnej poisťovne ani zdravotnej poisťovne a doklady o príjme sú nečitateľné.

Iné doklady žalobca nepreukázal, hoci dostal túto možnosť. 4. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom nedodržania postupu pri doručovaní zásielok zo strany žalovaného pri doručovaní výzvy zo dňa 04.11.2021. Považoval tiež za správne, pokiaľ žalovaný predloženú pracovnú zmluvu a výdavkové pokladničné doklady nepovažoval za postačujúce ako dôkaz. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca bol predložil čitateľné doklady deklarujúce žalobcov príjem zo závislej činnosti. Žalobca tak správnym orgánom relevantným spôsobom nepreukázal, že v rozhodujúcom období v roku 2020 reálne vykonával zárobkovú činnosť u zamestnávateľa AD-line, s.r.o. Preto bolo zaradenie žalobcu do kategórie samoplatiteľa v súlade so zákonom. Žalovaný sa aj od spoločnosti AD-line, s.r.o. snažil zistiť, či deklarovaný pracovný pomer nepretržite trval do 31.05.2021, avšak toto tvrdenie žalobcu sa nepreukázalo ako pravdivé.

Nie je preto relevantné tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané len na podklade žalobcom nečitateľne predložených dokumentov. 5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávny procesný postup súdu, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Súd sa nezaoberal možnosťou, že by sa mali dôkazy, ktoré boli označené ako nečitateľné, nachádzať v administratívnom spise, nakoľko ich žalobca opakovane zasielal z dôvodu kompresie dát a to nie len elektronickou formou, ale aj v listinnej podobe. Bol nesprávne aplikovaný inštitút domnienky doručovania k osobe žalobcu, nakoľko žalobca v rozhodnom období nebol prítomný na území Slovenskej republiky, o čom bol žalovaný riadne informovaný a túto skutočnosť náležitým spôsobom do administratívneho spisu nezaradil. Listinné dôkazy, svedčiace v prospech poisťovne Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s., neboli od samého začiatku k rukám žalobcu doručené.

Nebol objektívne posúdený kompletne listinný materiál, pričom tieto dôkazy zo strany poisťovne Dôvera, žalovaného a ani zo strany súdu nevykazujú hodnotenie v jednotlivostiach a v súhrne. Tak isto súdom neboli správne aplikované ustanovenia zákona č. 580/2004 Z. z., čím došlo k zásadnému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Právny zástupca bol za vytýčené pojednávanie ospravedlnený, ale zo strany prvostupňového súdu žalobca nebol riadne poučený o tom, že v kasačnom konaní nesmie konať bez prítomnosti advokáta alebo substitúta. Žalobca explicitne prvostupňovému súdu nevyhlásil, že súhlasí, aby sa pojednalo v neprítomnosti advokáta. Zákon č. 480/2004 Z. z. účinný ku dňu vzniku pracovného pomeru žalobcu, t. j. k 01.02.2014 vylúčil z povinnosti poistenca-zamestnanca oznamovať vznik a zmenu platiteľa poistného, pričom túto povinnosť prideľuje zamestnávateľovi. Správne orgány na to neprihliadli, keď rozhodli, že uvedenú povinnosť pridelia žalobcovi ako zamestnancovi.

Na základe uvedeného bol žalobca svojvoľne zaradený ako samoplatiteľ poistného a aj napriek tomu, že na výzvu poisťovne Dôvera riadne a včas preukázal svojho platiteľa poistného predložením pracovnej zmluvy a potvrdení o príjme - výplate mzdy. Napokon namietal, že zdravotná poisťovňa pristúpila k zablokovaniu osobného účtu žalobcu, čo je nezákonný postup. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 06.08.2024. Uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne relevantné odôvodnenie, v čom vidí nesprávnosť aplikácie inštitútu domnienky doručenia. Samotný žalobca ospravedlnil na pojednávaní pred správnym súdom svojho zástupcu, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

V ostatnom sa v celom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol námietky žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., ktorým žalobcovi uložila povinnosť zaplatiť nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2020 v sume 709,11 eur za obdobie od 01.03.2020 do 31.12.2020, v ktorom bol žalobca posúdený ako samoplatiteľ s výškou príjmu 0 eur a vymeriavacím základom 5065 eur. Základná námietka žalobcu tkvela v tom, že v tomto období nebol samoplatiteľ, ale zamestnanec spoločnosti AD-line, s.r.o. Žalovaný naopak mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v tomto období bol zamestnancom tohto zamestnávateľa a preto zdravotná poisťovňa správne vyhodnotila jeho status ako status samoplatiteľa.

Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného. Sporným teda medzi účastníkmi konania zostalo, či v tomto období bol žalobca zamestnancom zamestnávateľa AD-line, s.r.o. Kasačný súd sa preto zameral na to, či správny súd vyhodnotil túto otázku v súlade s dôkazmi predloženými v administratívnom konaní.

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2020 (obdobie ročného zúčtovania poistného) na účely tohto zákona je povinný platiť poistné zamestnanec. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je a) zamestnancom, b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo c) osobou podľa odseku 7. Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.

Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s). Podľa § 17a ods. 1 cit. zákona v znení účinnom k 20.04.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania (ďalej len "pohľadávka"). Podľa § 17a ods. 4 cit. zákona proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia poistencovi alebo platiteľovi poistného.

Dôvod podania námietok je poistenec alebo platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Podľa § 23 ods. 1 písm. b) cit. zákona poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Podľa § 23 ods. 2, 2. veta cit. zákona ak zamestnávateľ neoznámil za zamestnanca skutočnosti podľa odseku 1 písm. b) časti vety pred bodkočiarkou, zamestnanec môže preukázať túto skutočnosť riadne uzatvorenou pracovnou zmluvou a dokladom o príjme zo závislej činnosti alebo inými relevantnými dokladmi.

Podľa § 23 ods. 1 písm. g) zák. č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.04.2022 predseda úradu rozhoduje o námietkach proti výkazu nedoplatkov, ak im zdravotná poisťovňa nevyhovela, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Podľa § 77a ods. 1 cit. zákona na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahuje Správny poriadok, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 77a ods. 5 cit. zákona ak je to nevyhnutné, úrad doterajší obsah spisovej dokumentácie ku konaniu doplní a na tento účel úrad vyzve poistenca, platiteľa poistného alebo zdravotnú poisťovňu na predloženie dokladov, ktoré nie je možné získať podľa osobitného zákona, v lehote deviatich dní odo dňa doručenia výzvy. Poistenca alebo platiteľa poistného zároveň úrad upozorní, že ak na výzvu nepredloží požadované doklady, rozhodne podľa obsahu spisovej dokumentácie. Podľa § 77a ods. 6 cit. zákona ak sú na to dôvody, úrad výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší, inak námietky zamietne a výkaz nedoplatkov potvrdí. Pri zmene výkazu nedoplatkov

odôvodnenie

rozhodnutia obsahuje špecifikáciu pohľadávky podľa osobitného zákona. 10. Z administratívneho spisu vyplýva, že proti vydanému výkazu nedoplatkov podal žalobca námietky, v ktorých uviedol, že v rozhodnom období, ktoré bolo zdravotnou poisťovňou považované za obdobie samoplatiteľa, bol zamestnancom spoločnosti AD-line, s.r.o., o čom predkladá dôkazy: pracovnú zmluvu uzavretú podľa § 42 a nasl. Zákonníka práce zo dňa 01.02.2014 a doklady o príjme zo závislej činnosti.

11. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi zamestnávateľom AD- line, s.r.o. zastúpeným Stanislavom Prevorom a zamestnancom J. U.Š_ od 01.02.2014 na pracovné miesto asistenta na dobu neurčitú na dve hodiny denne za mzdu vo výške 3,50 eur na hodinu.

12. Výdavkové pokladničné doklady v počte 5 fotokópií nachádzajúce sa v administratívnom spise sú nečitateľné - je z nich len zreteľné, že sú opatrené pečiatkou firmy AD-line, s.r.o. Žalobca fotokópie výdavkových pokladničných dokladov predložil aj k správnej žalobe - avšak v inom zložení. Okrem fotokópií, ktoré predložil aj k námietkam, predložil aj nové fotokópie, ktoré sa v administratívnom spise nenachádzajú. 13. Ďalej bolo zistené, že žalobca bol od 01.11.2008 do 16.04.2014 prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou u zamestnávateľa AD-line, s.r.o. ako zamestnanec s pravidelným príjmom. Z evidencie Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s., vyplýva, že žalobca ako zamestnanec bol prihlásený ako poistenec zamestnávateľa AD-line, s.r.o. od 01.11.2008 do 31.12.2013. 14. Žalovaný osobitnou výzvou zo dňa 04.11.2021 vyzval zamestnávateľa žalobcu AD-line, s.r.o. o súčinnosť, konkrétne, aby oznámil skutočnosti, v akom období bol platiteľ poistného zamestnaný v tejto spoločnosti a ak pracovný pomer trval aj v roku 2020, o predloženie

mesačných výkazov k uvedenému obdobiu. Obchodná spoločnosť AD-line, s.r.o. na výzvu nereagovala. Rovnako aj žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 04.11.2021, aby predložil doklady o rozviazaní pracovného pomeru v tejto spoločnosti k 31.05.2021 a predloženie zápočtového listu a dokladov o príjme za obdobie roku 2020, avšak žalobca uvedenú výzvu neprevzal v odbernej lehote a táto sa vrátila žalovanému dňa 03.12.2021.

15. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že zamestnanec na účely verejného zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti, ktorý je zdaňovaný podľa § 5 zákona o dani z príjmov (s výnimkami uvedenými v paragrafe 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/ 2004 Z. z.), alebo ktorý v Slovenskej republike zdaňovaný nie je, no platí sa za neho poistné. Zároveň platí zásada, že zamestnancom je osoba, ktorá poberá príjem zo zárobkovej činnosti. Výnimku z tejto zásady tvoria osoby považované za zamestnanca aj v obdobiach, kedy nemajú príjem od zamestnávateľa z dôvodu práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa, a teda sú poistencom štátu. Naopak, za zamestnanca sa poistenec nepovažuje v dňoch, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti a nie je poistencom štátu, hoci samotný právny vzťah so zamestnávateľom naďalej trvá.

Za dni, v ktorých nebol takýto poistenec zamestnancom, je povinný platiť poistné ako samoplatiteľ, ak nebol poistencom štátu. 16. Znamená to teda, že pre právne definovanie fyzickej osoby ako zamestnanca na účely zákona č. 580/2004 Z. z. zásadne nepostačuje, aby existoval samotný právny vzťah medzi fyzickou osobou a zamestnávateľom (napríklad pracovná zmluva), ale je potrebné, aby táto osoba mala v konkrétnych dňoch aj príjem zo závislej činnosti. V danom prípade žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že považuje pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a AD-line, s.r.o. za platnú, konkrétne že platná pracovná zmluva uzavretá podľa Zákonníka práce, ak platiteľ poistného ku dňu vydania výkazu nedoplatkov nebol zamestnancom tohto zamestnávateľa, nie je postačujúca pre posudzovanie "zamestnanca "pre účely zákona č. 580/ 2004 Z. z. Pokiaľ teda samotný žalovaný pokladal uzavretú zmluvu za platne uzavretú, ani kasačný súd sa nevyjadruje k prípadnej neplatnosti tejto zmluvy, respektíve možnej simulácii tohto právneho úkonu. Záver žalovaného, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia

žalobca nebol zamestnancom tejto spoločnosti, nevyplýva zo žiadneho dôkazu - nevyplýva to ani zo skutočnosti, že žalobca bol touto spoločnosťou dňa 16.04.2014 odhlásený z registra Sociálnej poisťovne; toto svedčí len o samotnom odhlásení. Keďže prvá podmienka na splnenie právnej definície zamestnanca bola naplnená - právny vzťah žalobcu so zamestnávateľom bol preukázaný, kasačný súd sa ďalej zameral na to, či správny súd správne posúdil aj druhú podmienku, teda či konkrétne období od 01.03.2020 do 31.12.2020 mal žalobca príjmy z tejto závislej činnosti ako zamestnanec.

17. O splnení tejto podmienky podľa žalobcu mali svedčiť výdavkové pokladničné doklady, ktoré predložil do administratívneho konania. Z administratívneho spisu vyplýva, že do administratívneho konania k námietke voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca predložil 5 výdavkových pokladničných dokladov, ktoré sú (rovnako ako aj samotná námietka a ostatné jej prílohy) len vo fotokópii. Na fotokópii je pečiatka, že ide o nečitateľné údaje na doklade a originál je k dispozícii na ODD Nitra. Z administratívneho spisu nevyplýva, či žalobca výdavkové pokladničné doklady predložil v origináli alebo vo fotokópii. Z pečiatky je však zrejmé, že v administratívnom spise sa nenachádzajú tie doklady, ktoré žalobca predložil.

Je zrejmé, že žalobca tie isté výdavkové pokladničné doklady predložil aj ku správnej žalobe - jedná sa o 5 kusov výdavkových pokladničných dokladov na č. l. 11 a 11p.v. (zopakované sú na č. l. 18, 18p.v.), z ktorých taktiež nie sú zrejmé všetky údaje v nich uvedené, avšak sú viac čitateľné ako fotokópie v administratívnom spise. V tejto súvislosti správny súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by zo strany žalobcu boli zdravotnej poisťovni predložené čitateľné doklady deklarujúce žalobcov príjem zo závislej činnosti.

Toto tvrdenie však nie je zistiteľné z administratívneho spisu, pretože z neho nie je zrejmé, aká bola konkrétna kvalita výdavkových pokladničných dokladov predložených do administratívneho spisu. 18. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na ustálenú judikatúru týkajúcu sa definície pojmu správny spis. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SP sp. zn. 4Sž 40/1997, pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Hoci sa jedná o staršiu judikatúru, táto zostala nezmenená aj po prijatí Správneho súdneho

poriadku. Všeobecne platí zásada, že potrebné je predložiť originálny spisový materiál. Je síce možné, že niektorých prípadoch sa možno uspokojiť aj s fotokópiami konkrétnych listín, avšak v prípade, ak správny orgán založil svoje rozhodnutie práve na nečitateľnosti určitého dôkazu predloženého účastníkom konania, je nevyhnutné, aby tento dôkaz bol (práve na potvrdenie deklarovanej nečitateľnosti) vo forme, v akej bol predložený, založený aj v administratívnom spise. Žalovaný v preskúmavacom rozhodnutí konštatuje, že jedným z dôvodov, pre ktorý žalovaný nepovažoval predložené doklady za relevantné, bola tá skutočnosť, že doklady o príjme sú nečitateľné. Potom ale bolo potrebné do administratívneho spisu doložiť práve tie, ktoré žalobca ako dôkaz predložil, aby táto skutočnosť bola objektívne zistiteľná.

19. Kasačný súd ešte dodáva, že relevantné na preukázanie príjmu zo závislej činnosti sú, samozrejme, len dôkazy predložené do administratívneho konania, pretože v zmysle § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný o námietkach uviesť. Je teda potrebné, aby sa žalovaný s konkrétnym obsahom námietku námietok mohol oboznámiť a tieto vyhodnotiť v rámci administratívneho konania, vrátane konkrétnych dôkazov o vyplatení príjmu zo zárobkovej činnosti. Pokiaľ takéto dôkazy boli predložené až pred správnym súdom, nemožno na ne následne prihliadnuť.

20. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa uspokojil s predloženým administratívnym spisom, ktorého relevantné časti boli predložené len vo fotokópiách a bez ďalšieho sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že výdavkové pokladničné doklady predložené k námietkam sú nečitateľné a preto nepreukazujú poberanie príjmu zo zárobkovej činnosti v roku 2020.

V tomto ohľade je rozhodnutie správneho súdu predčasné, pretože sa neoboznámil s výdavkovými pokladničnými dokladmi, ktoré žalobca reálne do administratívneho konania predložil, teda či sú čitateľné, či sú riadne vypísané s úplnými údajmi a či korešpondujú s (celým) obdobím, v ktorom bol žalobca zaradený ako samoplatiteľ.

21. Ďalšie sťažnostné námietky však kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné. 22. Čo sa týka námietky, že žalovaný nesprávne aplikoval inštitút domnienky doručenia, z poštovej zásielky - výzvy zo dňa 04.11.2021 vyplýva, že boli splnené všetky podmienky § 24 ods. 2 Správneho poriadku, vrátane prvého aj druhého pokusu o doručenie a uloženia zásielky na pošte, ktorá sa považuje za doručenú dňom vrátenia žalovanému, v danom prípade

03.12.2021. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaného informoval, že v čase doručovania výzvy nebol prítomný na území SR, kasačný súd konštatuje, že z administratívneho spisu nevyplýva táto skutočnosť, že by žalobca žalovaného informoval, že v čase doručovania výzvy nebude alebo nebol na území SR. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný tento dôkaz nezaradil do administratívneho spisu. V tom prípade bolo v jeho záujme, aby na preukázanie tohto jeho tvrdenia predložil súdu objektívny dôkaz o doručení tejto informácie, čo sa však nestalo.

23. Pritom z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán (rovnako nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS/278/2011-13 zo dňa 16.06.2011 alebo I. ÚS/119/07 zo dňa 27.09.2007). Ústavný súd tiež uviedol, že ani čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiava v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste.

Z rozhodnutí všeobecných súdov kasačný súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/4/2012 zo dňa 30.11.2012, ktoré prešlo testom ústavnosti (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS/54/2014 zo dňa 30.01.2014), v ktorom najvyšší súd uviedol, že potvrdenie o rezervácii letenky dostatočne nepreukazuje tvrdenie sťažovateľa, že v čase doručovania zásielky sa nezdržiaval v mieste doručenia a sťažovateľ mal predložiť aj iné dôkazy, ktoré by preukázali ním tvrdený pobyt v zahraničí v rozhodnom období. Za relevantné považoval aj to, že sťažovateľ neinformoval doručovaciu poštu o úmysle dlhodobo sa zdržiavať mimo svoju doručovaciu adresu, čo vyplynulo z informačných nálepiek na vrátenej obálke, ktoré možno rozumne očakávať od účastníka prebiehajúceho správneho konania. 24. Ďalej kasačný súd ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky týkajúce sa procesných pochybení správneho súdu na pojednávaní. Pokiaľ žalobca namietal, že ho prvostupňový súd nepoučil, že v kasačnom konaní nesmie konať bez prítomnosti advokáta, treba uviesť, že

jednak v kasačnom konaní v sociálnych veciach sťažovateľ nemusí byť zastúpený advokátom a jednak o povinnosti byť v kasačnom konaní zastúpený (v ostatných prípadoch) súd nepoučuje na pojednávaní. Pokiaľ žalobca namietal, že explicitne nevyhlásil, že súhlasí, aby sa pojednávalo v neprítomnosti jeho advokáta, súhlas účastníka s prejednaním veci bez prítomnosti jeho advokáta nie je podmienkou na vedenie pojednávania. Zo súdneho spisu vyplýva, že boli splnené všetky procesné podmienky na vedenie súdneho pojednávania v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu (právny zástupca mal doručenie riadne vykázané, lehotu na prípravu pojednávania mal zachovanú a nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu za splnenie podmienok §183 CSP v spojení s § 25 ods. 1 SSP). 25. Čo sa týka námietky, že žalovaný nesprávne aplikoval § 23 ods. 2, 2. vetu zák. č. 480/ 2004 Z. z. (správne malo byť uvedené zákon č. 580/2004 Z. z., pozn. kas. súdu), kasačný súd poukazuje na to, že aplikácia tohto ustanovenia bola zo strany žalovaného použitá len

podporne. V čase uzavretia pracovnej zmluvy dňa 01.02.2014 táto veta ešte nebola súčasťou právnej úpravy, avšak aj po je doplnení do odseku 2 dňom 01.01.2019 sa jedná len o oprávnenie zamestnanca, a nie o jeho povinnosť. Preto na základe aplikácie tohto ustanovenia v jeho znení účinnom od 01.01.2019 nemohla vzniknúť žalobcovi žiadna povinnosť, ako sa mylne domnieva. Povinnosť preukázať rozhodné skutočnosti potrebné na posúdenie jeho ročného zúčtovania poistného za rok 2020 je zakotvená v § 77a ods. 5 zák. č. 581/2004 Z. z., ktoré ustanovenie žalovaný aj aplikoval a vyzval žalobcu na predloženie dokladov, ktoré nie je možné získať podľa osobitného zákona.

26. Napokon kasačný súd k sťažnostnej námietke týkajúcej sa zablokovaniu osobného účtu žalobcu konštatuje, že exekučné konanie nie je predmetom tohto súdneho prieskumu, námietky vo vzťahu k exekúcii výkazu nedoplatkov nesúvisia s predmetom súdneho konania a preto nemôžu byť ani v tomto súdnom konané vyhodnocované.

27. Keďže kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú sťažnostnú námietku, že súd sa nezaoberal možnosťou, že by sa mali výdavkové pokladničné doklady tak, ako ich žalobca predložil do administratívneho spisu, v tomto administratívnom spise aj nachádzať, rozsudok správneho súdu zrušil podľa § 462 ods. 1 SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vyzvať žalovaného, aby predložil tie výdavkové pokladničné doklady , ktoré boli žalobcom predložené do administratívneho konania a následne vyhodnotí ich výpovednú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti relevantnej podľa § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. teda či preukazujú poberanie príjmu žalobcu zo zárobkovej činnosti v relevantnom období roku 2020, v ktorom ho žalovaný považuje za samoplatiteľa.

28. V konečnom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o náhrade trov tohto kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/80/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik