7Ssk/81/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov: 1. A.. Š. H., X.. XX. C. XXXX, Š. XXX/XX, B., 2. A.. E. H., X.. XX. C. XXXX, F. XX, Ž., spoločne zastúpených advokátskou kanceláriou: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47254581, Hlavná 11, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, o odstránenie nečinnosti, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Sa 25/2021-87 z 28. februára 2023 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

2. Nebohá H. H., ako aj žalobca v 1. rade v priebehu trvania svojho nemocenského poistenia žiadali žalovanú o výplatu nemocenského za rôzne obdobia, počas ktorých boli uznaní za práceneschopných. Žalovaná už 15. decembra 2011 oznámila orgánom činným v trestnom konaní, že postupné prihlasovanie zamestnancov spoločnosti PJB, s.r.o., na sociálne poistenie a ich odhlasovanie hneď po ukončení práceneschopnosti môže predstavovať subvenčný podvod. Vyšetrovateľ uznesením z 20. apríla 2012 začal trestné stíhanie za skutok, ktorý spočíval v tom, že H. H.Á_ mala v spoločnosti PJB, s.r.o., štyri samostatné pracovné pomery. Žalovaná postupne 6. augusta 2012, 25. marca a 4. decembra 2013, 28. apríla a 11. novembra 2014, 16. februára a 3. augusta 2015 dopĺňala trestné oznámenie o ďalšie obdobia, počas ktorých spoločnosť PJB, s.r.o., prihlasovala a odhlasovala svojich zamestnancov.

marca 2014 a novembra 2014. 3. Kvôli podaným trestným oznámeniam žalovaná vyplatila žiadané nemocenské len čiastočne, inak konania o žiadostiach prerušila. Neb. H. H. tak bola ku dňu svojej smrti účastníkom týchto prerušených konaní u žalovanej:

poukázala tiež na to, že spoločnosť PJB s.r.o. sa mohla dopustiť subvenčného podvodu, kvôli čomu podala trestné oznámenie, o ktorom sa koná, - konanie č. 200-014440-CA08/2012, ktoré sa týka nemocenského od 16. júla do 1. októbra 2012, žalovaná prerušila rozhodnutím z 20. augusta 2012 z dôvodu, že v zákonnej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav; v odôvodnení poukázala tiež na to, že vyšetrovateľ uznesením z 20. apríla 2012 začal na základe jej trestného oznámenie trestné stíhanie za trestný čin podvodu,

- konanie č. 200-014885-CA08/2014, ktoré sa týka nemocenského od 11. do 22. októbra 2014, žalovaná prerušila rozhodnutím z 19. novembra 2014 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; v odôvodnení poukázala na to, že v trestnom stíhaní začatom uznesením z 20. apríla 2012 sa prešetrujú aj pracovné zmluvy, na základe ktorých bola H. H. prihlásená na sociálne poistenie, takže o jej nárokoch žalovaná rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania, - konanie č. 200-018969-CA08/2016, ktoré sa týka nemocenského od 14. októbra 2016 do 30. júna 2017, žalovaná prerušila rozhodnutím z 19. decembra 2016 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; v odôvodnení poukázala na to, že pracovné zmluvy, na základe ktorých bola H. H. prihlásená na sociálne poistenie, sa prešetrovali v trestnom stíhaní začatom uznesením z 20. apríla 2012, ktoré síce bolo zastavené, žalovaná však podala podnet na preskúmanie zákonnosti tohto zastavenia, takže o nárokoch H.. H. rozhodne až po ukončení

tohto trestného stíhania. 4. Žalobca v 1. rade sa stal na základe vlastnej žiadosti účastníkom ďalších troch konaní - konanie č. 200-016486-CA08/2013, ktoré sa týka nemocenského od 30. septembra 2013 do 15. januára 2014, žalovaná prerušila rozhodnutím z 21. novembra 2013 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, - konanie č. 200-006353-CA08/2014, ktoré sa týka nemocenského od 3. do 30. apríla 2014, žalovaná prerušila rozhodnutím z 2. mája 2014 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona

V odôvodneniach všetkých troch rozhodnutí žalovaná poukázala na to, že pracovné zmluvy, na základe ktorých bol žalobca prihlásený na sociálne poistenie, sa prešetrovali v trestnom stíhaní začatom uznesením z 20. apríla 2012. To síce bolo zastavené, žalovaná však podala podnet na preskúmanie zákonnosti tohto zastavenia, takže o nárokoch žalobcu v 1. rade rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania.

Uznesením z 29. augusta 2019 potom právoplatne zastavil trestné stíhanie v časti, ktorá sa týkala jej prihlásenia na sociálne poistenie a jej žiadostí o nemocenské. Na základe nového trestného oznámenia žalovanej však vyšetrovateľ najskôr začal trestné stíhanie a neskôr uznesením z 8. júla 2020 vzniesol obvinenie žalobcovi v 1. rade za pokračovací zločin subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák. a podvodu podľa § 221 Tr. zák. Tých sa mal žalobca v 1. rade dopustiť okrem iného tak, že po vzájomnej dohode s neb.

bol fiktívny. 6. Žalobcovia, na ktorých po smrti H. H. prešli aj ňou uplatnené nároky na nemocenské, sa žalobou domáhali ochrany proti nečinnosti žalovanej v prerušených konaniach. Správny súd ju najskôr uznesením č. k. 5 Sa 22/2019-169 zamietol, pretože žalobcovia sa mali brániť proti jednotlivým rozhodnutiam o prerušení. Tunajší súd však uznesením sp. zn. 7 Ssk 31/2021 z 30. novembra 2021 zrušil toto uznesenie a uložil správnemu súdu, aby skúmal, či žalovaná prebiehajúce konania prerušila v súlade s § 193 zákona o sociálnom poistení a či medzičasom neodpadol dôvod prerušenia.

I. B Pôvodné konanie správneho súdu sp. zn. 4 Sa 5/2021

8. Aj nebohý E. H. požiadal počas trvania svojho nemocenského poistenia žalovanú o výplatu nemocenského za obdobie práceneschopnosti od 18. marca 2018. Žalovaná aj v tomto prípade oznámila orgánom činným v trestnom konaní, že prihlásenie neb. E.. H. na nemocenské poistenie a žiadosť o výplatu nemocenského mohlo predstavovať subvenčný podvod. Kvôli tomu nemocenské nevyplatila, ale konanie o ňom prerušila rozhodnutím z 21. júna 2018, č. 200-011182-CA08/2018, podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že proti spoločnosti je vedené trestné stíhanie a v rámci neho sa prešetrujú pracovné zmluvy uzavreté jej zamestnancami, a preto o nárokoch neb. E.. H. rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania. Účastníkom tohto prerušeného konania zostal E.. H. až do svojej smrti, kedy uplatnený nárok prešiel na žalobcov - jeho synov. 9. Uvedené trestné oznámenie najskôr vyšetrovateľ uznesením z 27. júna 2019 odmietol, pretože H. H. zomrela. Žalovaná však prípisom z 9. novembra 2021 požiadala vyšetrovateľa, aby rozšíril obvinenie žalobcu v 1. rade z 8. júla 2020 aj o skutok, ktorého podstata spočívala v tom, že po dohode s H.. H. vytvoril fiktívnu pracovnú zmluvu s neb. E. H. a prihlásil ho na sociálne poistenie, aby mohol žiadať o nemocenské. Vyšetrovateľ prípisom z 10. januára 2022 oznámil žalovanej, že na základe tohto podnetu rozšíril žalobcovi v 1. rade obvinenie aj o tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho subvenčného podvodu. 10. Žalobcovia sa žalobou domáhali ochrany aj proti nečinnosti žalovanej v prerušenom konaní, ktoré sa týkalo nemocenského ich otca. Správny súd počas konania uznesením č. k. 4 Sa 25/2021-83 podľa § 65 SSP spojil túto vec na spoločné konanie s vecami sp. zn. 5 Sa 2/ 2022, 5 Sa 4/2022, 5 Sa 5/2022, 5 Sa 6/2022, 5 Sa 7/2022, 5 Sa 8/2022, 5 Sa 9/2022, 5 Sa 10/ 2022, 5 Sa 11/2022, 5 Sa 12/2022, 5 Sa 14/2022, 5 Sa 15/2022, 5 Sa 16/2022, 5 Sa 17/2022 a 5 Sa 18/2022 (porov. ods. 7 tohto rozsudku). Všetky veci sa tak nakoniec viedli pod spoločnou sp. zn. 4 Sa 25/2021.

12. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobcovia domáhali zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasili s právnym názorom, že už nedochádza k zásahu do práv žalobcov. Za takýto zásah totiž treba považovať aj samotnú okolnosť, že poistenec nedostane nemocenské počas trvania práceneschopnosti, čo sa odráža na jeho životnej úrovni a spôsobuje ujmu na jeho majetku už tým, že postupná inflácia znehodnocuje sumu nemocenského. Účelom nemocenského má byť náhrada príjmu, kým poistenec vyzdravie, a nesmie sa vyplácať po vopred neurčitom období. Žalobcovia zopakovali svoj názor, že prerušenie konaní žalovanou kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu vo výsledku porušuje zásadu prezumpcie neviny. Kasačný súd už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil, že z niektorých rozhodnutí žalovanej nemožno presne zistiť dôvody prerušenia konania, a tak nie je zrejme, na základe čoho ich ustálil správny súd. Rovnako kasačný súd zdôraznil, že časť týchto trestných stíhaní bola už právoplatne zastavená, žalovaná však podala nové trestné oznámenie. Žalobcovia tiež opätovne odkázali na uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina, podľa ktorého obdobný skutok nie je trestným činom. Rovnako aj v ďalších obdobných veciach boli vyšetrovateľom dané pokyny na zastavenie trestných stíhaní. Žalovaná tak podľa žalobcov účelovo po zastavení trestného stíhania podáva nové trestné oznámenie, čím odďaľuje vyplatenie dávok poistencom. V rozhodnutiach o prerušení konania pritom nijako bližšie neurčila obdobie prerušenia, ani neoznačila skutočnosti, ktoré sa ešte majú v konaní zistiť. K tomu žalobcovia odkázali na uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktoré správnemu súdu predložili. Záverom nesúhlasili ani s rozhodnutím o trovách, pretože správny súd vôbec nezohľadnil ich úspech v kasačnom konaní. Celý postup žalovanej považovali za protiprávny a absurdný. 13. Žalovaná vo vyjadrení navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zopakovala, že kvôli svojim podozreniam podala trestné oznámenie v súvislosti so žiadosťami o výplatu nemocenského. Hoci pôvodné konanie voči H. H. bolo zastavené, v súčasnosti sa vedie trestné konanie voči žalobcovi v 1. rade. Nesúhlasila s názorom, že by nárok na nemocenské vznikol automaticky už uplatnením, ale žalovaná o ňom musí rozhodnúť v osobitnom konaní. Za bezpredmetný považovala odkaz na znehodnocovanie dôsledku inflácie. Podstatou jej trestného oznámenia bolo práve to, že nemocenské malo nahradiť fiktívny príjem, takže k žiadnej strate príjmu nedošlo. Žalovaná postupovala v súlade s § 193 zákona o sociálnom poistení a keďže nemohla zistiť riadne podklady rozhodnutia, konanie prerušila. Dôvod prerušenia je v jednotlivých rozhodnutiach dostatočne jasne vymedzený. Bolo by neprimeraným precedensom, ak by za daných okolností o nároku na dávku meritórne rozhodla. Uznesenie prokurátora, na ktoré žalobcovia odkazujú, sa netýka tu prejednávanej veci. Žalovaná svojím konaním len napĺňa snahu o efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami a bráni tomu aby sa prostriedky z fondu nemocenského poistenia vyplácali neoprávneným osobám.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

zrušujúcom uznesení sp. zn. 7 Ssk 31/2021 kasačný súd z tejto definície vyvodil, že pre posúdenie, či orgán verejnej správy je alebo nie je nečinný, treba zistiť, či podľa právnych predpisov, ktorými sa spravuje jeho administratívne konanie, v ňom mal alebo nemal

16. V tu prerokúvanej veci má žalovaná rozhodnúť o žiadostiach žalobcu v 1. rade, resp. žiadostiach neb. H. H. a neb. E. H. o nemocenské, teda o dávku nemocenského poistenia [§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení]. Rozhodovanie o dávke je podľa § 172 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona o sociálnom poistení dávkovým konaním, v ktorom sa postupuje podľa tretej časti tohto zákona. Podľa § 184 ods. 1 cit. zák. sa dávkové konanie začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku. V prerokúvanej veci sa tým, že rodičia žalobcov, resp. žalobca v 1. rade podali žiadosť o nemocenské, začalo dávkové konanie, v ktorom bola príslušná organizačná zložka žalovanej povinná postupovať tak, aby úplne a presne zistila skutočný stav veci (§ 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 193 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka preruší konanie okrem iného vtedy, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa odseku 3 cit. paragrafu ho preruší aj vtedy, ak v lehote na vydanie rozhodnutia nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci.

O vzniku, prerušení alebo zániku poistenia však podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu tohto zákona rozhoduje len pobočka Sociálnej poisťovne a nie iný orgán. V trestnom konaní sa však podľa § 1 Trestného poriadku zisťujú trestné činy a trestajú ich páchatelia.

konaní. Preto nie je celkom správny názor správneho súdu, že prerušenie konaní žalovanej je odôvodnené ustanovením § 193 ods. 1 v spojení s § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 18. Žalovaná však v časti rozhodnutí o prerušení výslovne odkazuje aj na ustanovenie § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Na rozdiel od toho, čo naznačujú žalobcovia v kasačnej sťažnosti, však kasačný súd vo svojom predošlom zrušujúcom uznesení sp. zn. 7 Ssk 30/2021 nevyslovil, že by prerušenie z tohto dôvodu bolo bez ďalšieho protiprávne. Takýto záver by celkom zreteľne odporoval zákonu, ktorý v citovanom ustanovení takéto prerušenie výslovne pripúšťa. Kasačný súd však vyslovil, že v tomto prípade je úlohou správneho súdu venovať tomuto dôvodu prerušenia osobitnú pozornosť.

Z odôvodnení rozhodnutí žalovanej pobočky o prerušení jednotlivých konaní (vrátane tých, ktoré výslovne neodkazovali na § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) vyplýva, že nemožnosť zistenia skutkového stavu súvisí práve s trestnými oznámeniami, ktoré podala.

Pokiaľ je vznik nemocenského poistenia zamestnanca viazaný na vznik právneho vzťahu zamestnanca, je pre konanie žalovanej podstatné, či tento vzťah skutočne (platne) vznikol. Aj v pracovnoprávnych vzťahoch sa však na základe § 1 ods. 4 Zákonníka práce použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Medzi ne patrí aj ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa musí právny úkon urobiť okrem iného vážne, inak je neplatný. Ak je právny úkon urobený len „na oko“, teda fiktívne, je neplatný a na jeho základe zásadne nevzniká žiaden právny vzťah, teda ani právny vzťah zamestnanca.

Ak totiž nevznikol právny vzťah zamestnanca, podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemohlo vzniknúť ani povinné nemocenské poistenie. Tým by však podľa § 30 písm. a) a § 109 ods. 1 tohto zákona nebola splnená základná podmienka vzniku nároku na akúkoľvek nemocenskú dávku, vrátane nemocenského. V prerokúvanej veci pritom správny súd ustálil, že na základe uznesenia vyšetrovateľa z 8. júla 2020 sa vedie trestné stíhanie proti žalobcovi v 1. rade. Podľa výroku tohto uznesenia malo jeho konanie spočívať práve v tom, že v dohode s neb. H. H. uzatváral „fiktívne“ pracovné zmluvy, na základe ktorej mal vzniknúť právny vzťah zamestnanca tak jej, ako aj jemu samému a otcovi žalobcov, neb. E. H..

21. Na základe uvedeného sa kasačný súd vo výsledku stotožňuje so správnym súdom, že žalovaná opodstatnene prerušila jednotlivé konania kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu, hoci správny súd tento dôvod podradil pod ustanovenie § 198 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

22. Rovnako správne sa správny súd vyrovnal so všetkými námietkami žalobcov. Ich odkazy na účel nemocenského prehliadajú, že podľa citovaných § 109 ods. 1 a § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení nárok na túto dávku vzniká len za predpokladu, že sú splnené zákonné podmienky, medzi iným aj trvanie nemocenského poistenia. V zmysle § 195 ods. 1 cit. zák. je potom úlohou žalovanej v dávkovom konaní presne a úplne zistiť skutkový stav, teda presne a úplne ustáliť, či sú tieto podmienky splnené. Na tento účel jej ustanovenie § 193 ods. 3 cit. zák. dovoľuje prerušiť konanie bez toho, aby toto prerušenie bolo ohraničené určitým trvaním. Ak by žalovaná nesmela prerušiť konanie na dlhšiu dobu alebo ak by musela v každom prípade vydať rozhodnutie v krátkom čase po uplatnení nároku na dávku, znamenalo by to, že by aj v spornom či nejasnom prípade musela vedome rozhodnúť, hoci by nemala riadne zistený podklad rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia naznačujú, že by v takomto prípade mala žalovaná dávku vždy vyplatiť, znamenalo by to, že by sa (len v záujme rozhodnutia o nej v krátkom

Prerušenie konania kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu nijako neporušuje prezumpciu neviny. Prezumpcia neviny totiž spočíva len v tom, že každý sa považuje za nevinného (z trestného činu), kým mu jeho vina nie je preukázaná (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku). To však neznamená, že by sa muselo vychádzať z toho, že skutky, za ktoré sa trestné stíhanie vedie, sa vôbec nestali, alebo že obvinený k nim nemal a nemohol mať žiaden vzťah. Ani žalobcovia nespochybňujú, že v prerokúvanej veci boli podpísané určité listiny ako zmluvy, boli žalovanej predložené prihlášky a boli uplatnené nároky na výplatu nemocenského. Žalovaná na základe ich posúdenia dospela k záveru, že vykazujú riziko účelovosti a fiktívnosti, a preto podala trestné oznámenie. To však neznamená, že vo svojom ďalšom konaní musí vychádza z toho, že žiadne takéto podozrenie neexistuje.

V prerokúvanej veci totiž zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná oznámila orgánom činným v trestnom konaní svoje podozrenie, že prihlasovanie zamestnancov PJB, s.r.o., na nemocenské poistenie je účelové, onedlho potom, čo boli u nej uplatnené prvé žiadosti o nemocenské. Podobne s krátkymi časovými odstupmi oznamovala aj ďalšie podozrenia. S ohľadom na okolnosti na danej veci (prihláška na nemocenské poistenie krátko pred žiadosťou o výplatu nemocenského, príbuzenský pomer všetkých zúčastnených, mimoriadne vysoké vymeriavacie základy, zároveň však neplatené poistné zo strany spoločnosti PJB, s.r.o.) nemožno tieto podozrenia považovať za celkom svojvoľné alebo nezmyselné.

25. Nedôvodná je aj námietka nesprávneho rozhodnutia o trovách. Je pravdou, že žalobcovia boli úspešní so svojou (prvou) kasačnou sťažnosťou, to však podľa § 467 ods. 3 SSP znamenalo, že o trovách kasačného konania sa malo rozhodnúť v novom rozhodnutí vo veci samej.

IV. Záver

26. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP, a preto ju podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) zamietol. 27. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobcovia boli v kasačnom konaní neúspešní a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby jej nárok na náhradu trov priznal. 28. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. decembra 2023