7Ssk/81/2024

1. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca (zastúpený vlastnou matkou, ktorá však nemala vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 51 ods. 2 v spojení s § 489 SSP) podal 16. marca 2022 správnu žalobu. Ňou sa domáhal preskúmania rozhodnutia citovaného v záhlaví, ktorým mu žalovaná priznala invalidný dôchodok. V správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania, navrhol však, aby súd rozhodol „po vykonanom dokazovaní“. 2. Správny súd mu 11. mája 2022 doručil vyjadrenie žalovanej spolu s poučením o jeho právach, vrátane práva požiadať o nariadenie pojednávania, a to „písomne a bezodkladne“; zároveň ho poučil, že súd bude inak „oprávnený“ rozhodnúť verejným vyhlásením rozsudku. Žalobca síce v podanej replike nepožiadal o nariadenie pojednávania, no 4. januára 2023 emailom žiadal o informáciu, „či bude vytýčený termín pojednávania“. Správny súd prípisom z 11. januára 2023 odpovedal: „Predpoklad vytýčenia termínu pojednávania je II. polrok roku 2023.“ Ďalším emailom z 1. februára 2023 (označeným „Žiadosť o vytýčenie pojednávania“) žalobca žiadal, aby bolo pojednávanie vytýčené skôr. 3. Napokon správny súd 3. apríla 2024 zverejnil na svojej úradnej tabuli a webovej stránke oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku na 24. mája 2024. Tohto dňa aj vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorým správnu žalobu žalobcu zamietol. V jeho odôvodnení výslovne zdôraznil, že rozhodoval bez nariadenia pojednávania na základe § 107 ods. 2 SSP. Uznesením č. k. PO-7Sa/7/2022-140 ho potom opravil tak, že z jeho záhlavia odstránil označenie matky žalobcu ako jeho zástupkyne.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 7. Prejednanie veci na pojednávaní je osobitným spôsobom konania pred správnym súdom, ktorým sa realizuje zásada verejnosti, ústnosti a bezprostrednosti tohto konania (§ 5 ods. 6 a 8 SSP). Zásada bezprostrednosti a ústnosti konania majú svoj ústavný základ v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zo znenia ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP je zrejmé, že zakotvuje povinnosť správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci samej, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Správna žaloba v prerokúvanej veci je žalobou v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP a ak ju podala fyzická osoba, v zmysle § 202 ods. 1 [na rozdiel od § 182 ods. 1 písm. g)] SSP v nej nemusí byť obsiahnutá žiadosť o nariadenie pojednávania pod následkom preklúzie (porov. zhodne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 7/2021). 8. Naďalej je bolo na účastníkoch konaniach (žalobcovi alebo žalovanej), či budú na nariadení pojednávania trvať, a túto svoju žiadosť mohli podať kedykoľvek. Je pravda, že správny súd v prerokúvanej veci 11. mája 2022 poučil žalobcu, že môže žiadať nariadenie pojednávania, nešlo však o výzvu podľa § 103 ods. 2 SSP a nebolo k nej pripojené poučenie, že nevyjadrenie sa má za následok jeho súhlas s nenariadením. Ak teda žalobca požiadal o nariadenie pojednávania v emailoch zo 4. januára a 1. februára 2023, správny súd, ktorý mu dokonca jeho nariadenie v druhom polroku 2023 oznámil, mal tejto jeho žiadosti vyhovieť a nariadiť ho. Ak tak neurobil, konal v rozpore s § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Týmto svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.