← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·17. 12. 2025

7Ssk/81/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201953.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeMeníPriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-8Sa/102/2021
IČS
1021201953
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: J.. Z. W., nar. X. K. XXXX, I. 4, U., zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK Ivan Telepčák, s.r.o., IČO: 47258411, Ukrajinská 4, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30. augusta 2021, č. s. 16078/2021/912, č. k. PV 912/ 00076/2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-8Sa/102/2021-82 z 29. mája 2025 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-8Sa/102/2021-82 z 29. mája 2025 sa mení tak, že správna žalobca žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania, ani konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v roku 2019 advokát - spoločník a konateľ AK Ivan Telepčák, s.r.o., a zároveň jej zamestnanec, a bol zdravotne poistený u DÔVERA zdravotnej poisťovne, a.s., IČO: 35942436. Tá pri ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2018 neurčila žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej žiadne preddavky na toto poistenie na rok 2019. Elektronickým oznámením z 22. augusta 2020 mu táto zdravotná poisťovňa oznámila výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2019, pri ktorom vyšla zo zistenia, že v tomto roku nemal žiaden príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Na základe toho nevyčíslila žiaden nedoplatok na poistnom za rok 2019. Následne však vydala výkaz nedoplatkov z 26. apríla 2021, č. 2101647237, ktorým žalobcovi predpísala nedoplatok z ročného zúčtovania poistného poistenia za rok 2019 v sume 485 €. V oznámení z toho istého dňa mu vysvetlila, že až následne zistila, že mal príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. 2. Žalobca v námietkach proti tomuto výkazu zdôraznil, že zdravotná poisťovňa už jedno ročné zúčtovania poistného urobila a podľa § 19 a § 38ev zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2021 tak mohla urobiť len do 31. decembra 2020. Tu preskúmavaným rozhodnutím z 30. augusta 2021 však žalovaný potvrdil vydaný výkaz nedoplatkov. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca v roku 2019 skutočne dosiahol z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, čo zdravotná poisťovňa zistila až z údajov Finančnej správy Slovenskej republiky, a preto musela vykonať ročné zúčtovanie poistného. Odkázal na § 19 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý dovoľuje, aby zdravotná poisťovňa z vlastného podnetu zmenila pôvodné oznámenie o výsledku zúčtovania. Zároveň zdôraznil, že poistné sa vždy zisťuje za celý kalendárny rok z dosiahnutého príjmu. 3. Žalobca v správnej žalobe naďalej trval na tom, že zákon č. 580/2004 Z. z. nepripúšťa zmenu ročného zúčtovania poistného a že po 31. decembri 2020 v zmysle § 19 cit. zák. zaniklo právo zdravotnej poisťovne vykonať ročné zúčtovanie podľa tohto ustanovenia. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. BA-8Sa/102/2021-82 zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj výkaz nedoplatkov z 26. apríla 2021 podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. V odôvodnení vyšiel z názoru, že zdravotná poisťovňa podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mohla konať len to, čo jej zákon dovoľoval. Zákon č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2021 nepripúšťal opätovne vykonať ročné zúčtovanie poistného, na rozdiel napr. od zrušenia výkazu nedoplatkov podľa § 17a ods. 8 cit. zák. alebo zrušenia oznámenia o preplatku podľa § 19 ods. 13 cit. zák. Zo systematických súvislostí správny súd dovodil, že takýto postup prichádzal do úvahy, len ak to bolo v prospech platiteľa poistného. Až s účinnosťou od 1. januára 2022 zákon pripustil, aby zdravotná poisťovňa na základe dodatočne zistených skutočností opravila pôvodné ročné zúčtovanie poistného. Dôvodová správa k tejto novele svedčí o tom, že dovtedy zdravotným poisťovniam nepatrilo toto právo.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku. Po rekapitulácii jeho dôvodov žalovaný zopakoval, že ustanovenie § 19 ods. 13 zákona č. 580/ 2004 Z. z. výslovne dovoľuje zdravotnej poisťovni, aby z vlastného podnetu zmenila oznámenie o preplatku z ročného zúčtovania poistného. Zdravotná poisťovňa je povinná predpísať nedoplatok, ktorý vznikol z ročného zúčtovania, a to podľa § 17a cit. zák., podľa ktorého je povinná vydať výkaz nedoplatkov. Naopak, zákon neustanovuje, akým spôsobom sa má oznámiť nulový výsledok ročného zúčtovania. Jeho cieľom je vyrovnať rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a poistným vypočítaným zo skutočného celoročného vymeriavacieho základu. Žalovaný zdôraznil, že verejné zdravotné poistenie sa vykonáva vo verejnom záujme a plní aj solidárnu funkciu, pretože sa z neho financuje zdravotná starostlivosť aj tých, ktorí poistné neplatia. Koncepcia poistného na toto zdravotné poistenie je v tom, že sa vypočítava za celý kalendárny rok. Účelom výberu poistného je zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov. V súlade s tým musí zdravotná poisťovňa kedykoľvek vydať a zrušiť výkaz nedoplatkov, ak zistí, že skutočná výška poistného mala byť iná. 5. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Na ustanovenie § 19 ods. 13 zákona č. 580/

2004 Z. z. sa neodvoláva ani výkaz nedoplatkov z 26. apríla 2021, ani sprievodné oznámenie, a teda podľa tohto ustanovenia zdravotná poisťovňa nepostupovala. Toto ustanovenie navyše dovoľuje len „zrušenie", nie „zmenu" pôvodného oznámenia. Záverom žalobca trval na tom, že zdravotná poisťovňa porušila svoju povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. decembra 2020.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

7. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým nevyhovel námietkam proti výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne. Podmienky, za ktorých môže zdravotná poisťovňa vydať výkaz nedoplatkov, upravovalo ustanovenie § 17a zákona č. 580/ 2004 Z. z. v cit. znení takto: týmto výkazom mohla zdravotná poisťovňa uplatniť proti poistencovi alebo platiteľovi poistného (§ 11 cit. zák.) dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku, nedoplatku (na poistnom, porov. leg. skratku v § 15 ods. 4 cit. zák.) alebo úrokov z omeškania (odsek 1). Tento výkaz obsahuje okrem iného výšku nedoplatkov podľa stavu účtu platiteľa poistného k určitému dňu vychádzajúcemu z údajov vykázaných platiteľom poistného alebo kontrol vykonaných zdravotnou poisťovňou, z výšky preddavkov na poistné stanovenej podľa § 20 ods. 4 a z úrokov z omeškania [odsek 2 písm. d)], deň, ku ktorému bola výška nedoplatkov zistená [odsek 2 písm. e)].

Márny uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4 sa stane výkaz nedoplatkov právoplatný a vykonateľný (odsek 5). Zdravotná poisťovňa však aj právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov mohla zrušiť z vlastného podnetu (odsek 8).

8. Z citovaných ustanovení tak predovšetkým vyplýva, že zdravotná poisťovňa mohla vydať výkaz nedoplatkov nielen na základe ročného zúčtovania poistného. Naopak, mohla ho vydať kedykoľvek na uplatnenie akéhokoľvek nedoplatku na poistnom z verejného zdravotného poistenia, ktorý vykazoval stav účtu platiteľa (tzv. saldokonto), a preto nemožno (ani s odkazom na čl. 2 ods. 2 ústavy) tvrdiť, že by na takýto postup nebola oprávnená.

To napokon zodpovedá ustanoveniam § 6 ods. 1 písm. l) a p) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov, podľa ktorých medzi úlohy zdravotnej poisťovne patrí vymáhanie pohľadávok na poistnom postupom podľa zákona č. 580/2004 Z. z. a vydávanie výkazu nedoplatkov.

S tým súvisí aj ustanovenie § 9 ods. 2 v spojení s ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého zdravotná poisťovňa vykonával kontrolnú činnosť u platiteľov poistného, pričom kontrolu môže vykonať kedykoľvek a bez predchádzajúceho upozornenia. Podľa § 9 ods. 3 cit. zák. ju môže vykonať aj ako kontrolu na diaľku, čím sa rozumie vyhodnocovanie informácií o platiteľoch poistného obsiahnutých v informačnom systéme. Podľa § 9 ods. 10 cit. zák. kontrolná činnosť u platiteľov poistného je zameraná (okrem iného) na zistenie správnej výšky vymeriavacieho základu a na zistenie správneho výpočtu ročného zúčtovania poistného. Podľa kasačného súdu tak z citovaného ustanovenia vyplýva presný opak právneho názoru, ktorý prezentoval správny súd - zdravotná poisťovňa je kedykoľvek oprávnená prekontrolovať správnosť ročného zúčtovania poistného, a to napríklad na základe údajov, ktoré sa nachádzajú v jej informačnom systéme. V spojení s cit. ustanoveniami § 6 ods. 1 písm. l) a p) cit. zák. to potom znamená, že ak zistí, že pôvodné ročné zúčtovanie poistného

bolo nesprávne a namiesto nulového výsledku je výsledkom nedoplatok, potom je povinná tento nedoplatok uplatniť vydaním príslušného výkazu nedoplatkov.

9. Žalovaný teda vo výsledku správne spochybňuje právne posúdenie veci správnym súdom, že zdravotná poisťovňa nie je oprávnená vykonať „opätovné" ročné zúčtovanie. Aj keď ročné zúčtovanie poistného je v zásade len jedno, citované ustanovenia dovoľujú prekontrolovať jeho správnosť a zistenú nesprávnosť odstrániť, a to aj vydaním výkazu nedoplatkov.

V tomto smere žalovaný veľmi trefne odkazuje aj na to, že § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. nijako osobitne neupravoval postup zdravotnej poisťovne v prípade, že výsledok ročného zúčtovania bol nulový (teda uhradené preddavky presne kryli poistné). Podľa § 19 ods. 8, ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, zdravotná poisťovňa zašle v lehote podľa odseku 2 písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného. Ak je výsledkom nedoplatok, podľa § 19 ods. 9 cit. zák. zdravotná poisťovňa mala vydať výkaz nedoplatkov. Podľa § 19 ods. 13 tretej vety cit. zák. môže zdravotná poisťovňa vydané oznámenie zrušiť aj z vlastného

podnetu. Podľa kasačného súdu neobstojí názor správneho súdu, že takéto zrušenie je možné len vtedy, ak je to poistencovi na prospech, pretože takéto obmedzenie z tohto ustanovenia nevyplýva, a proti tomuto výkladu svedčí aj systematická súvislosť jednak s cit. § 17a ods. 8 tohto zákona, ale aj s oprávnením na kontrolnú činnosť podľa cit. § 9 zákona č. 581/2004 Z. z. Možnosť z vlastného podnetu zrušiť pôvodne vydané akty o výsledku ročného zúčtovania je totiž daná práve na to, aby tým zdravotná poisťovňa mohla reagovať na výsledok svojej kontrolnej činnosti, a to tak v prospech, ako aj neprospech poistenca.

10. Podľa kasačného súdu tak z citovaných ustanovení vyplýva, že zdravotná poisťovňa môže z vlastného podnetu zrušiť tak už vydaný výkaz nedoplatkov (a nahradiť ho podľa potreby novým), ako aj oznámenie o preplatku (kedy si platiteľ poistného môže svoj nárok na preplatok uplatniť u žalovaného podľa § 77ab ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z.).

O to viac potom zdravotná poisťovňa môže vydať výkaz nedoplatkov, ale aj oznámenie o preplatku potom, čo v ročnom zúčtovaní poistného najskôr zistila nulový výsledok (teda ani nedoplatok, ani preplatok), ale neskoršou kontrolou údajov, ktoré mala v informačnom systéme, zistila, že pôvodný nulový výsledok nebol správny a v skutočnosti je výsledkom preplatok alebo nedoplatok. Opačný názor správneho súdu, že zdravotná poisťovňa nemôže „opraviť" nulový výsledok ročného zúčtovania poistného, by viedol k ťažko udržateľnému záveru, že by nemohla dodatočne vydať ani oznámenie o preplatku (teda uznať platiteľov nárok na preplatok, ktorého existenciu pri ročnom zúčtovaní najskôr nezistila). Taký výklad by bol celkom zjavne v neprospech platiteľa poistného a viedol by k tomu, že zdravotná poisťovňa by mala vo vlastníctve prostriedky z vybratých preddavkov, ale (vychádzajúc z argumentácie správneho súdu a jeho odkazu na čl. 2 ods. 2 ústavy) nebola by vôbec oprávnená vrátiť tieto prostriedky

platiteľovi. Právny názor žalobcu a správneho súdu by tak v podstate z výkazu nedoplatkov, resp. oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného robili konštitutívny akt, ktorý by konečne a nezmeniteľne zakladal nároky zdravotnej poisťovne, resp. platiteľa poistného.

11. Výkaz nedoplatkov však nie je konštitutívny, ale deklaratórny akt, pretože povinnosť platiť poistné, rovnako ako nárok na preplatok alebo nedoplatkov vzniká už splnením podmienok ustanovených zákonom (§ 11, 12, 13, 15, 16 a 19 zákona č. 580/2004 Z. z.). Preto aj pohľadávka na ne vzniká priamo na základe zákona (porov. podobne nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 229/2023, č. 62/2023 ZNaU).

Ročné zúčtovanie poistného v zmysle § 19 cit. zák. je len proces, v ktorom sa takto vzniknutá pohľadávka (povinne) vyčísľuje; prípadná nesprávnosť tohto vyčíslenia však nič nemení na jej zákonnej existencii v správnej výške, a práve preto je zdravotnej poisťovni umožnené túto nesprávnosť odhaliť kontrolnou činnosťou a odstrániť ju z vlastného podnetu zrušením už vydaného výkazu nedoplatkov alebo oznámenia o preplatku, ako aj vydaním týchto aktov so správnym obsahom. Pokiaľ teda zdravotná poisťovňa v prerokúvanej veci zistila, že žalobca v skutočnosti mal v roku 2019 aj príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti, z ktorých vyplynul vymeriavací základ podľa § 13 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. a z ktorých tak podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 15 cit. zák. mal platiť poistné v zmysle § 12 cit. zák., ktoré nebolo pokryté zaplatenými preddavkami, bola oprávnená aj po vydaní (zákonom nepredpokladaného) oznámenia o nulovom výsledku ročného zúčtovania poistného za rok 2019 z 22. augusta 2020 uplatniť zistený nedoplatok výkazom z 26. apríla 2021. Pokiaľ potom žalovaný neakceptoval námietku

žalobcu, že tak nebola oprávnená urobiť, a výkaz nedoplatkov potvrdil, je jeho rozhodnutie v zmysle § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. zákonné. 12. Správny súd sa vzhľadom na dôvody, kvôli ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie, výslovne nezaoberal žalobným bodom, že výkaz nedoplatkov z 26. apríla 2021 na uplatnenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného za rok 2019 zdravotná poisťovňa nemohla vydať aj preto, že podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 38ev ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. mohla vykonať toto ročné zúčtovanie a vydať prípadný výkaz najneskôr do 31. decembra 2020. Žalobcovi možno dať za pravdu, že citované ustanovenia upravujú lehotu na vykonanie ročného zúčtovania poistného, no nemožno z nich vyvodiť, že by jeho nevykonaním v tejto lehote zaniklo právo zdravotnej poisťovne ho vykonať alebo (snáď) právo zdravotnej poisťovne na uplatnenie pohľadávky na poistné (nedoplatku na poistnom).

Ako už bolo naznačené v odseku 10 tohto rozsudku, takýto výklad je nesprávny už len preto, že ak by táto lehota mala byť prepadná (prekluzívna), musela by mať rovnaké dôsledky aj na preplatok. Inak povedané, nevykonaním ročného zúčtovania včas by zanikalo nielen právo zdravotnej poisťovne vyčísliť a uplatniť nedoplatok, ale aj jej právo vyčísliť a priznať preplatok platiteľovi.

Takýto záver - okrem toho, že je aj na ťarchu platiteľa - nezodpovedá ani systematike zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý v § 21 výslovne upravuje premlčacie lehoty na uplatnenie tak práva na nedoplatok, ako aj práva na vrátenie preplatku. Pritom podľa znenia § 21 ods. 1 a 3 ani v jednom prípade pri premlčaní nie je podstatná samotná lehota na vykonanie ročného zúčtovania poistného v zmysle § 19 ods. 2 cit. zák. Podľa kasačného súdu tak lehota na jeho vykonanie je len poriadková, podobne ako napr. lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Jej nedodržanie môže viesť k uloženiu pokuty zdravotnej poisťovni [§ 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s § 25 ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z.], neznamená však zánik jej práva vykonať ročné zúčtovanie a zákonným spôsobom naložiť s jeho výsledkom (uplatniť nedoplatok, oznámiť preplatok).

IV. Záver

13. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne z 26. apríla 2021 sú v súlade so zákonom. Preto podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že žalobu zamietol. 14. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Kasačný súd o nich rozhodol podľa § 167 a § 168 samostatne, ale aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keďže žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. decembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/81/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik