7Ssk/8/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200755.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 4Sa/29/2021
- IČS
- 7021200755
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: N.. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sa/29/2021-54 zo dňa 22.09.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sa/29/2021-54 zo dňa 22.09.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 4Sa/29/2021-54 zo dňa 22.09.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu zo dňa 06.12.2021, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 26.09.2018.
3. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že konal v súlade s ustanoveniami Správneho súdneho poriadku o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP. Uviedol, že preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 22.09.2022 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 25.08.2022), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
4. Správny súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie ako i preskúmavané rozhodnutie a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto sú preskúmavané rozhodnutia vecne správne a zákonné.
V preskúmavanom správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožnil. Rozhodnutia správnych orgánov nie sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu a majú v ňom oporu. Žalovaný sa podľa názoru súdu v odvolacom konaní dostatočným spôsobom vysporiadal s podstatnými námietkami, vznesenými žalobcom v odvolaní. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a s poukazom na žiadosť žalobcu zo dňa 26.09.2018 správny súd skonštatoval, že žalobca nespĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku ani podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a ani podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Správny súd v tejto súvislosti citoval z rozsudku
sp. zn. 7Sk/16/2019 zo dňa 24.06.2020, s ktorým sa úplne stotožnil a odkázal naň. Ako neopodstatnené vyhodnotil správny súd námietky žalobcu, týkajúce sa započítania doby štúdia na vysokej škole, zárobkov dosiahnutých počas štúdia, ako i dvojnásobného hodnotenia obdobia od 10.08.1981 do 30.08.1983, či zamestnania žalobcu vo VSŽ Košice a aplikácie ustanovenia § 175g ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení.
5. Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Sťažovateľ žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, zrušiť preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Navrhol tiež priznať mu náhradu trov konania vo výške 280,76 eur. 6.
Sťažovateľ uviedol, že v správnej žalobe jasne požiadal správny súd o nariadenie pojednávania za jeho priamej účasti a účasti jeho právneho zástupcu. To, že správny súd konal bez nariadenia pojednávania, je šokujúce a neprijateľné. Sťažovateľ je toho názoru, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že konanie na správnom súde prebehlo bez jeho účasti, hoci k tomu neboli splnené zákonné podmienky, správny súd mu neumožnil zúčastniť sa dokazovania, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a týmto postupom zaťažil konanie procesnou vadou. Týmto postupom bola tiež porušená zásada rovnosti účastníkov konania, zásada kontradiktórnosti a zásada ústnosti konania.
7. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd sa nezapodieval jeho návrhom ustanoviť vo veci súdneho znalca. Správny súd mal tiež svoju pozornosť upriamiť na skutočnosť, že mu správne orgány zabudli zohľadniť zvýhodnené (dvojnásobné) zarátanie doby vojenskej služby za roky 1981 - 1983 (a to od 12.07.1981 do 30.08.1983). Sťažovateľ uviedol, že dňa 16.05.2016 dosiahol vek 59 rokov, odpracoval v I. kategórii funkcii 6000 dní, t. j. 16 rokov + 160 dní s ukončením služby 31.01.1994, zároveň bol zamestnaný v čase podania žiadosti spolu viac ako 25 rokov, čo nespochybňuje ani žalovaná.
O priznanie starobného dôchodku žiadal na základe ustanovenia § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. po dosiahnutí veku 59 rokov a žiadosť mu bola zamietnutá z dôvodu, že služba netrvala k 31.12.1999, s čím sa žalobca nestotožnil. Navyše v civilnom zamestnaní má žalobca odpracovaných ďalších 11784 dní, t. j. 32 rokov a 104 dní v II. pracovnej kategórii a III. pracovnej kategórii. Sťažovateľ považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné, zlomyseľné, šikanózne a diskriminačné. Preskúmavané rozhodnutie je podľa sťažovateľa v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lebo neobsahuje predpísané náležitosti vo vyčerpávajúcom rozsahu. Žalovaná tiež porušuje § 233 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, lebo bolo jej povinnosťou vyžadovať dôchodkové údaje od zamestnávateľov. Sťažovateľ namietal, že žalovaná a ani správny súd mu nevysvetlili, prečo zákonodarca pôvodne uviedol, že dôchodkové nároky z I. a II. kategórie funkcií si môžu poistenci uplatňovať po dobu nasledujúcich 24 rokov, t. j. do 31.12.2023 (dnes už neobmedzene.
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov: 9.
Podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (v znení účinnom do 30.06.2023) predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. 10. Podľa § 107 ods. 2 SSP v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
11. Sťažovateľ primárne namietal, že mu správny súd odňal právo konať pred súdom, čím bolo konanie pred súdom zaťažené procesnou vadou. Kasačný súd uvádza, že doterajší pojem "odňatie možnosti konať pred súdom" bol nahradený pojmom „právo na spravodlivý proces“, ktorého obsahové pojmy vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky. V zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.
12. Sťažovateľ poukázal na nesprávny procesný postup, ktorého sa správny súd dopustil v konaní tým, že nenariadil pojednávanie, napriek skutočnosti, že v podanej správnej žalobe zo dňa 06.12.2021 žiadal o nariadenie pojednávania za jeho priamej účasti. Tento sťažnostný bod vyhodnotil kasačný súd ako dôvodný.
13. Z obsahu spisu správneho súdu nesporne vyplýva, že sťažovateľ v podanej žalobe zo dňa 06.12.2021 v poslednom odseku (č. l. 11 súdneho spisu) požiadal správny súd, aby vo veci pojednávanie nariadil. Napriek tomu správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, napadnutý rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.09.2022 a v písomnom vyhotovení rozsudku v rozpore s vyššie uvedenou skutočnosťou skonštatoval, že konal v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP (bod 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Podľa názoru kasačného súdu v tomto prípade došlo k porušeniu príslušného ustanovenia SSP zo strany Krajského súdu v
Košiciach. 14. Kasačný súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že prejednanie veci na pojednávaní je osobitným spôsobom konania pred správnym súdom, ktorým sa realizuje zásada verejnosti, ústnosti a bezprostrednosti tohto konania (§ 5 ods. 6, ods. 8 SSP). Zásada bezprostrednosti
a ústnosti konania majú svoje ústavnoprávne vyjadrenie v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Z dikcie vyššie citovaného § 107 ods. 1 písm. a) SSP je zrejmé, že predmetné ustanovenie zakotvuje povinnosť správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci samej, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Správny súd na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 250f ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) už nemusí žalobcu ani žalovaného či ďalších účastníkov vyzývať, aby sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania vyjadrili (R 18/2021). Fyzickým osobám, ktoré nie sú zastúpené advokátom, v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach však súd poskytuje poučenie o ich procesných právach a povinnostiach (§ 199 ods. 2 SSP v spojení s § 26 ods. 1 SSP). Vyjadrenie účastníkov konania sa tak posúva do ich výlučnej dispozície a je výslovne na nich, či budú na nariadení pojednávania trvať.
Správny súd je však povinný takejto žiadosti hoci aj jedného z účastníkov konania vyhovieť. 15. Kasačná sťažnosť je teda v tejto časti dôvodná, a preto kasačný súd postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP, zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril k ostatným sťažnostným bodom, pretože uvedené porušenie procesných práv sťažovateľa spôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť rozsudku. V prípade zistenia závažného procesného nedostatku, ktorý vedie k záveru o porušení práva účastníka na spravodlivý proces, neprichádza do úvahy prieskum rozsudku v merite veci.
16. Správny súd bude musieť v ďalšom konaní vytýčiť pojednávanie vo veci, riadne a včas naň predvolať účastníkov konania, resp. ich zástupcov a znova vec prejednať a rozhodnúť. 17. O náhrade trov tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP).
18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. februára 2024