7Ssk/8/2024

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol od 1. septembra 1980 do 13. decembra 1983 učňom a následne až do 31. mája 1987 zamestnancom Ostravsko-karvinského revíru, Bane Antonín Zápotocký, so sídlom v Orlovej (dnes Česká republika) v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie. Počas tohto obdobia od 3. apríla 1984 do 19. marca

republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky mu 1. januára 2012 priznala výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., na ktorý mu zhodnotilo obdobie základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru. Od 1. januára 2012 bol v rôznych obdobiach zamestnancom v pracovnom pomere a bol u žalovanej riadne prihlásený na dôchodkové poistenie.

Nebol zamestnaný v rozsahu potrebnom podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 1999, aby mu mohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok už vo veku 55 rokov.

Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, zamietol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 29 Sa 1/2021 z 27. apríla 2022 v podstate z tých istých dôvodov. 3. Ďalšou žiadosťou z 2. novembra 2022 tak žalobca znova požiadal o výplatu starobného dôchodku od 20. októbra 2022, t. j. od dovŕšenia 58. roku veku. Ústredie žalovanej však rozhodnutím z 3. januára 2023 zamietlo aj túto žiadosť. Na odôvodnenie odkázalo na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.

Generálny riaditeľ žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím z 21. marca 2023 zamietol odvolanie žalobcu s takmer identickým odôvodnením. 4. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, zamietol správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha (v podstate) zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Znova poukázal na ustanovenie § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a vytkol správnemu súdu, že nezohľadnil, že mu nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona, ale len nárok na príspevok za službu. Žalovaná tak mala zohľadniť všetky jeho odpracované doby. Okrem toho namietol, že aj dobu učebného pomeru pre zamestnanie I. a II. pracovnej kategórie bolo treba zhodnotiť ako zamestnanie I. alebo II. kategórie, ak je to pre zamestnanca výhodnejšie. Ďalej žiadal riadne zohľadniť § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a zohľadniť dobu výkonu služby v I. kategórii funkcií ako zamestnanie I. pracovnej kategórie. 6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože sa stotožnila so závermi správneho súdu.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

8. Predmetom prerokúvanej veci je nárok žalobcu na starobný dôchodok a jeho výplatu. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobcu mal poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zák. bol dôchodkový vek 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovoval inak (okrem iného) v § 274. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž v novom systéme sociálneho poistenia zachovávali nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, teda tie nároky, ktoré s týmto zaradením spájali skoršie predpisy. Takým nárokom bol podľa judikatúry napríklad práve skorší dôchodkový vek (porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 10 So 1/2021). Skorším predpisom, ktorý upravoval vek vzniku nároku na dôchodok, bol okrem iného aj § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2003.

decembru 1999. 9. Z citovaného ustanovenia pomerne zreteľne vyplýva, že podmienka trvania zamestnania I. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií k 31. decembru 1999 je tu upravená alternatívne a popri sebe. Svedčí o tom jednak predvetie § 174 ods. 1 cit. zák., ktorý ich oddeľuje spojkou „prípadne“, ale aj § 174 ods. 2 cit. zák., ktoré tieto situácie oddeľuje spojkou „alebo“.

Takisto žalovaná ani správny súd nepostrehli, že už v právnej vete II tohto judikátu sa táto situácia dáva do kontrastu (porov. „Na rozdiel od. . .“) s ustanovením § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré výslovne predpokladá zohľadnenie doby služby v I. kategórii funkcií ako zamestnania I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb.

Ak ju k tomuto dňu nevykonával v rozsahu, v akom by mu zakladala nárok na dôchodok za službu [teda v rozsahu 19, 18, 16 alebo 15 rokov, porov. jednotlivé písmená a) až d) tohto ustanovenia], nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti uvedeného zákona (upravujúcej „Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy“) a vzťahovalo sa na neho ustanovenie § 14 ods. 4 tohto zákona. Podľa neho sa tak služba I. kategórie funkcií mala zohľadniť ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) tohto zákona a mala sa pripočítať k obdobiam iného zamestnania v I. pracovnej kategórii, ktoré občan získal pred 1. januárom 2000.

Hoci žalobca poukazoval aj na toto ustanovenie, správny súd ani žalovaná z neho nič nevyvodili. 11. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca bol zamestnaný celkovo 14 rokov a 143 dní služby v I. kategórii funkcií [po započítaní doby základnej vojenskej služby v zmysle § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. ako doby vojenskej činnej služby podľa § 20 ods. 2 písm. a) Branného zákona č. 92/1949 Zb.]. Pretože ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. viaže vznik nárokov na minimálne 15 rokov takej služby [písm. d)], žalobca nemohol získať žiaden nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Pretože však bol ešte pred prijatím do tejto služby zamestnaný minimálne ďalších 589 dní v zamestnaní zvýhodnenej I. pracovnej kategórie, na základe § 14 ods. 4 cit. zák. sa musí doba služby v I. kategórii funkcií pripočítať k tejto dobe zamestnania. To pre žalobcu znamená, že k 31. decembru 1999 bol v zamestnaní I. pracovnej

Tento nárok sa mu zachoval podľa cit. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto tento vek platí namiesto dôchodkového veku upraveného v § 65 ods. 2 cit. zák. 12. So žalobcom však treba súhlasiť aj v tom, že žalovaná dôsledne neposúdila ani zhodnotenie obdobia učebného pomeru. Podľa zisteného skutkového stavu bol žalobca od 1. septembra 1980 učňom v Ostravsko-karvinskom revíre, Bani Antonín Zápotocký, a tento učebný pomer bol zamestnaním podľa § 9 ods. 2 písm. a) a § 10 ods. 2 písm. a) vtedy účinného zákona č. 121/1975 Zb. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení účinnom do 31. augusta 1984, sa doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. pracovnej kategórie posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne uskutočňuje odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. pracovnej kategórie.

Podľa § 170 zákona č. 100/1988 Zb. sa navyše aj zamestnanie vykonávané do 30. septembra 1988 zaraďovalo do kategórií podľa uvedených pravidiel, ak to bolo pre občana výhodnejšie.

13. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná v dôsledku nesprávneho výkladu § 174 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. neprihliadla na celkovú dobu zamestnania I. pracovnej kategórie a službu I. kategórie funkcií, ktoré žalobca vykonával do 31. decembra 1999. Preto dospela aj k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca nemohol získať nárok na skorší vek odchodu do dôchodku podľa cit. § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Okrem toho žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, ktorý je potrebný na riadne posúdenie zhodnotenia doby učebného pomeru žalobcu. 14. Uvedené dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP opodstatňovali zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 15. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Žalovaná tak bude v ďalšom konaní vychádzať z toho, že dôchodkový vek žalobcu na základe citovaných ustanovení v žiadnom prípade nie je viac než 58 rokov. Ďalej žalovaná vykoná dokazovanie na zistenie, pre aké zamestnanie sa žalobca pripravoval v učebnom pomere, či vykonával práce v podzemí, a na základe toho podľa vyššie vyložených zásad opätovne posúdi zaradenie učebného pomeru do príslušnej kategórie. Ak by sa ukázalo, že má byť zhodnotený ako zamestnanie I. kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a) až h) zákona č. 100/1988 Zb., znovu posúdi, či by to neviedlo k ďalšiemu zníženiu dôchodkového veku v zmysle § 174 ods. 1 cit. zák. Už len pre poriadok zostáva dodať, že žalobca bol k 31. decembru 1992 v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru. Nemal teda zamestnávateľa, ktorý by mal sídlo zapísané v obchodnom registri, a pretože mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, všetky doby získané do 31. decembra 1992, vrátane dôb učebného pomeru, sú slovenskými dobami zabezpečenia (porov. čl. 15 ods. 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy o sociálnom zabezpečení, oznámenie č. 175/1995 Z. z.). Preto žalovaná pri ich posúdení nemôže byť viazaná prípadnými potvrdeniami českej inštitúcie o ich kvalite. 16. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom proti neúspešnej žalovanej. 17. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.