7Ssk/82/2022

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“, resp. krajský súd“) uznesením č. k. 20Sa/ 16/2020-81 zo dňa 21.12.2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/9911/Chr zo dňa 13.8.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že sa najskôr zaoberal základnou otázkou, či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. S poukazom na ust. § 7 písm. e) SSP konštatoval, že podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy zo súdneho prieskumu spočíva v tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí.

súdu. Posudzovanie nezaložil správny súd len na formálnej stránke rozhodnutia, teda na tom, že ide o procesné rozhodnutie, súc si vedomý, že nie je jediným rozhodujúcim kritériom, či ide o procesné rozhodnutie, ale je potrebné skúmať aj to, či toto rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníčky konania, najmä keď účastníčka konania (žalobkyňa) takúto ujmu tvrdí - tvrdí finančnú ujmu, ktorá by jej mohla vzniknúť pri podstúpení vyšetrenia posudkovým lekárom.

Podobne ako v prejednávanom prípade, žalobca namietal šikanózny prístup a účelovosť zo strany správneho orgánu. Najvyšší súd SR však v tomto prípade jednoznačne určil, že „rozhodnutie o ustanovení znalca podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne predstavuje procesné rozhodnutie, týkajúce sa vedenia konania. Za stavu, že žalobca napadol žalobou rozhodnutie, preskúmanie ktorého je (.

6. Správny súd ustálil, že rozhodnutie správneho orgánu o ustanovení znalca je rozhodnutím procesným, ďalej sa teda zaoberal otázkou, či toto procesné rozhodnutie je spôsobilé poškodiť subjektívne práva účastníčky konania. Konštatoval, že v danom prípade ide o zistenie zdravotného stavu účastníčky konania, pričom, ako sama účastníčka konania vo svojich vyjadreniach viackrát uviedla, posudky predkladané doposiaľ sú kontradiktórne, odporujúce si navzájom, nesprávne a nepresné. Z tohto ohľadu by bolo skôr na prospech účastníčky konania absolvovať uvedené posudzovanie, a tak raz a navždy dosiahnuť posúdenie, na základe ktorého bude možné jej zdravotný stav určiť a najmä rozhodnúť o jej žiadostiach o príspevky od

Správny súd teda nepovažuje ustanovenie znalca za rozhodnutie, ktoré by mohlo mať v dlhodobom či krátkodobom horizonte za následok ujmu na subjektívnych právach účastníčky konania. 7. Správny orgán síce nesprávne označil rozhodnutie ako súdom preskúmateľné, tento postulát, hoc chybný, nezakladá preskúmateľnosť rozhodnutia. Nesprávne poučenie súdu, prípadne absencia poučenia, má za následok čiastočnú ochranu účastníka konania v tom zmysle, že pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

9. Sťažovateľka poukázala na doterajší priebeh administratívneho konania a svoju životnú a sociálnu situáciu (kompenzačné príspevky, ktoré potrebuje kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu, jej boli priznané len na krátko a hneď jej boli odňaté). Nestotožnila sa s názorom správneho súdu, že jej týmto rozhodnutím nevzniká ujma.

Má za to, že správny súd sa mal zaoberať skutočnosťou, či vznikla ujma a nie iba skonštatovať, že posudok bude slúžiť vo viacerých konaniach. Sťažovateľka uviedla, prvostupňový správny orgán a žalovaný sa 11 rokov nedokážu zhodnúť na tom, aké je jej postihnutie a posudkoví lekári stále majú iný záver. Podľa sťažovateľky je potrebné „preskúmať prácu posudkových lekárov, ktorí na základe tých istých lekárskych nálezov a nezmenenej situácie majú stále iné závery, pričom aj pre súd je jednoznačné a bolo už v konaní preukázané, že sami sebe protirečia.“. Nie je zrejmé, načo má znalecký posudok slúžiť, keď v iných konaniach (príspevky na osobnú asistenciu, príspevok na auto) znalec nebol ustanovený. S ohľadom na hodnotu žiadanej pomôcky - umývačky riadu je znalecký posudok nehospodárny a suma, ktorú by naň žalobkyňa mala vynaložiť, prevyšuje cenu umývačky. Okrem toho žalobkyňa nemá prostriedky, aby mohla chodiť k znalcom do ďalekých miest, pretože zo svojho príjmu nedokáže pokryť ani vlastné zvýšené výdavky. Tým rozhodnutie zasahuje do jej subjektívnych práv a nie je splnená

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas oprávnenou osobou a je prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi (§453 ods. 2 SSP) a zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

ortopédie, z odboru neurológie, z odboru fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia a z psychiatrie, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/36447-15 zo dňa 25.6.2020 ustanovil znalca v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie: psychiatria - E.. D. R. za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie a podania znaleckého posudku,

súdmi. Na tom nič nemení ani okolnosť, že žalovaný žalobkyňu nesprávne poučil, že jeho rozhodnutie možno preskúmať súdom, 14. V priebehu kasačného konania bolo kasačnému súdu zo strany žalovaného doručené podanie zo dňa 31.5.2022 označené ako „Oznámenie o zastavení správneho konania“, ktorého prílohou bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania vo veci žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu, podanej dňa 11.12.2017.

16. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu 17. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP, na ktorom správny súd založil napadnuté uznesenie, správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia orgánov verejnej správy procesnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Formulácia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) podľa kasačného súdu jasne napovedá, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť, že by mohli zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka. Takýmto subjektívnym právom môže byť buď hmotné právo, napríklad nárok na určité plnenie, alebo aj procesné právo, napríklad nárok na určitý procesný postup. Ukrátenie žalobcu na práve musí však byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo

21. V prejednávanej veci malo byť predmetom prieskumu rozhodnutie, ktorým orgán verejnej správy ustanovil znalca v konaní o priznanie kompenzačného príspevku. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sa na konanie vo veciach kompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda Správny poriadok. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 SP sú podkladom medzi iným dôkazy, ktorým je podľa § 34 ods. 2 SP aj znalecký posudok. Podľa § 34 ods. 4 SP patrí vykonávanie dôkazu správnemu orgánu.

Rozhodnutie, ktorým správny orgán nariadi vykonanie určitého dôkazu (napríklad ustanoví znalca), tak samo osebe nemôže spôsobovať ujmu na právach účastníka konania (porov. zhodne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžsk 115/2017, vydané už po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku).

nie žalobkyňa. 23. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie o ustanovení znalca nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ktorým by boli založené, zmenené alebo zrušené práva a povinnosti účastníka správneho konania alebo ktoré by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka správneho konania. Kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je vyňaté zo súdneho prieskumu v zmysle ustanovenia § 7 písm. e) SSP, keďže vo svojej podstate predstavuje len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, ktorým sa administratívne konanie skončí. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že ak sa dotknutý účastník správneho konania domnieva, že príslušné procesné rozhodnutie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré by sa odrazilo v nezákonnosti prijatého konečného rozhodnutia, a to v správnej žalobe smerujúcej voči konečnému rozhodnutiu vydanému v administratívnom konaní.

Vo vzťahu k podaniu žalovaného zo dňa 31.5.2022, ktorého prílohou bolo rozhodnutie o zastavení správneho konania, kasačný súd konštatuje, že toto bolo vydané po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia a preto v zmysle § 135 ods. 1 SSP nie je pre právne posúdenie preskúmavaného rozhodnutia právne relevantné.

27. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.