← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·28. 5. 2024

7Ssk/82/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:6621201079.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
20Sa/7/2021
IČS
6621201079
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Q. E., nar. XX. U. XXXX, bytom H. G.. XXX/.XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 0674442202020 zo dňa 28.12.2020, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/7/ 2021-53 zo dňa 18.10.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/7/2021-53 zo dňa 18.10.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na nové konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd rozsudkom č. k. 20Sa/7/2021-53 zo dňa 18.10.2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovanej č.: 0674442202020 zo dňa 28.12.2020 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 0674442202020 zo dňa 18. 11. 2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec na ďalšie konanie. 2.

Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec vydala upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok podľa § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 2210217120 zo dňa 21.9.2020, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné vo výške 1007,34

eur. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca upovedomený ako povinný o začatí vymáhania tejto pohľadávky spôsobmi uvedenými v upovedomení. Zároveň bol poučený, že proti upovedomeniu môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím. Týmto rozhodnutím ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodla tak podľa § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Zistila, že dlžné sumy poistného a príspevkov nadobudli splatnosť nasledovne: poistné a príspevky za mesiac január 2020 splatné 10.2.2020, za mesiac február 2020 9.3.2020, za mesiac marec 2020 8.4.2020, za apríl 2020 11.5.2020, za máj 2020 8.6.2020 a za jún 2020 8.7.2020. Dňa 19.2.2020 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica v právnej veci dlžníka Q. E. o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného podľa zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a zároveň bolo rozhodnuté o oddlžení povinného tak, že povinný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

Za deň zverejnenia tohto uznesenia sa považuje deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku, to znamená deň 20.2.2020. Splatnosť vymáhaného poistného a príspevkov nastala po 31.1. 2020, čo znamená po období podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. Na základe toho oprávnená predpísala povinnému poistné a príspevky za obdobie január až jún 2020 a dňa 11.11.2020 pristúpilo k ich vymáhaniu. Vymáhaná pohľadávka teda nie je predmetom oddlženia, pretože nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Vymáhané rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, čím sa stalo exekučným titulom podľa § 225b zákona o sociálnom poistení. Pohľadávka oprávnenej nebola uhradená a jej vymáhanie je dôvodné. Postup oprávnenej pri vymáhaní je v súlade so štvrtou časťou zákona o sociálnom poistení. 4.

Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že čo sa týka posudzovania pohľadávky na poistnom a príspevkoch vo vzťahu k oddlženiu žalobcu, pohľadávky žalovanej vznikli po 31.1.2020, pričom účinky vyhláseného konkurzu nastali v súlade s § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. dňa 20.2.2020. Teda nešlo o pohľadávky žalovanej, ktoré by predstavovali dlhy žalobcu, ktorých by bol v súlade s § 166a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 166e ods. 2 tohto zákona oddlžením zbavený, nakoľko nevznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Splatnosť prvého poistného za január 2020 nastala vo februári 2020, splatnosť ostatných poistných až neskôr. Považoval za správnu argumentáciu žalovanej, že jej pohľadávky na poistnom voči dlžníkovi neboli z tohto dôvodu nevymáhateľné.

Neboli zistené ani dôvody odloženia vymáhania pohľadávky. Správny súd však mal za to, že v konaní o vymáhanie pohľadávok sa ako základná podmienka konania musí zisťovať, či už v čase začatia tohto konania neexistuje dôvod jeho zastavenia podľa § 225e ods. 1 písm. f) spočívajúci v nevymáhateľnosti pohľadávok v zmysle § 120 zákona o sociálnom poistení (pozn. správne malo byť uvedené § 150). Podľa názoru súdu žalovaná mala ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zistiť skutočnosti, či majetkové pomery žalobcu sú také, že vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky.

Poukázal pritom na tú skutočnosť, že správca konkurznej podstaty dňa 19.5.2020 oznámil zrušenie konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Žalovaná ani prvostupňový orgán teda nezistili riadne skutkový stav veci, pretože po dôslednom preverení a vyhodnotení tvrdení žalobcu a dôvodov vyplývajúcich z uznesenia o vyhlásení konkurzu mohli dospieť k diametrálne odlišným skutkovým zisteniam nasvedčujúcich v prospech tvrdení žalobcu.

Keďže správne orgány nezisťovali, či sú vymáhané pohľadávky vymáhateľné, zrušil prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasila s právnym názorom správneho súdu, že je jej povinnosťou skúmať a posudzovať vymáhateľnosť pohľadávky v rámci zisťovania splnenia podmienok na začatie konania podľa § 225a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

Až pri samotnom výkone rozhodnutia je možné objektívne a preukázateľne posúdiť majetnosť a finančné pomery povinného. Zároveň momentálna strata príjmu žalobcu, aktuálna nemajetnosť, respektíve nedostatok finančných prostriedkov v momente začatia výkonu rozhodnutia nie je zákonným predpokladom pre nezačatie konania o vymoženie pohľadávky. Aktuálne pomery žalobcu sa môžu v čase meniť a mohli sa zmeniť aj v období medzi 22.5.2020, keď správca konkurznej podstaty konštatoval nemajetnosť povinného a 11.11.2020, kedy oprávnená rozhodla o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky. To sa aj stalo, keď žalobca vymáhanú pohľadávku dobrovoľne uhradil dňa 5.10.2022. Ďalej namietala, že žiadne z príslušných zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení nestanovuje žalovanej povinnosť pred začatím núteného výkonu rozhodnutia skúmať majetkové pomery dlžníka a prípadne ešte pred samotným vymáhaní pohľadávky o nej rozhodnúť ako o nevymáhateľnej. Poukázala na § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú uvedené taxatívne dôvody podania

odvolania voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. V rámci konania o odvolaní žalovaná vyhodnotila všetky námietky žalobcu v intenciách tohto ustanovenia. Keďže žalobca v odvolaní žiadne relevantné dôvody neuviedol (odvolanie neobsahovalo opis okolností, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu), nemala inú zákonnú možnosť ako ho zamietnuť. Poukázala na to, že správny súd v celom rozsudku nesprávne uvádza § 120 zákona o sociálnom zabezpečení, hoci mal zrejme na mysli § 150 citovaného zákona. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu dôvodná.

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. V preskúmavanom rozhodnutí posudzovala, či dôvody odvolania je možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát uvedených v § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 9. Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je schopný pohľadávku uhradiť, o čom chcel osobne zodpovednému zamestnancovi žalovanej predložiť listinu o osobnom bankrote, stretnutie mu nebolo umožnené, čo považuje za diskriminačné a považuje to za poníženie jeho osoby s rasovým podtextom. 10. Žalovaná jeho odvolanie vyhodnotila tak, že vymáhané pohľadávky na poistnom a príspevkoch nie sú pohľadávkami, ktoré by neboli vymáhateľné v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pretože splatnosť vymáhaného poistného a príspevkov nastala po 31.1.2020, pričom k vyhláseniu konkurzu došlo 20.2.2020, čo znamená že neuhradené poistné a príspevky sa stali pohľadávkami najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a nie pred týmto kalendárnym mesiacom. S týmto názorom

žalovanej sa síce správny súd stotožnil, avšak mal za to, že žalovaná mala v rámci skúmania podmienok konania vo veci vymáhania pohľadávok zisťovať majetkové pomery žalobcu, aby mohla posúdiť, či v danom prípade nebude naplnený dôvod nevymáhateľnosti pohľadávky v zmysle § 150 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. S týmto právnym názorom sa žalovaná nestotožnila, pretože mala za to že samotné posudzovanie majetkových pomerov povinného prichádza do úvahy až v rámci konania o vymáhaní pohľadávok, pričom zákon o sociálnom poistení obsahuje zákonné inštitúty, ktoré umožňujú zistiť výsledok skúmania.

11. Podľa § 150 ods. 1 písm. b) zákon o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.1.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v § 149 ods. 5 vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Podľa § 225a ods. 3 písm. a) citovaného zákona Sociálna poisťovňa je povinná zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona. Podľa § 225e ods. 1 písm. f) citovaného zákona príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať. Podľa § 225n ods. 1 citovaného zákona účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke

Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok

neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. 12. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že v rámci skúmania splnenia podmienok na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa § 225a ods. 3 písm. a) zákona o soc. poistení nie je procesnou podmienkou na začatie tohto konania preukázanie skutočnosti, že povinná osoba má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohlo byť vymáhanie začaté. Týmito podmienkami sú existencia exekučného titulu a jeho vykonateľnosť a s tým súvisiace zisťovanie, napr. či v rámci konania pred správnym súdom nebolo rozhodnuté o odkladnom účinku správnej žaloby voči exekučnému titulu. Teda zisťujú sa formálne podmienky vymáhania pohľadávky, ktoré súvisia s exekučným titulom, nie s bonitou povinnej osoby, aktuálnou v čase začatia konania o vymáhanie pohľadávok. Uvedené by napokon nemalo ani faktický význam, pretože bonita povinnej osoby sa môže v priebehu konania o vymáhanie pohľadávky výrazne meniť. Práve až počas vedenia tohto konania je možné zisťovať majetkové pomery povinnej osoby, a to spôsobmi uvedenými v štvrtej časti zákona o soc.

poistení, ktoré sú v nej vymedzené ako spôsoby vymáhania pohľadávok. Vtedy bude mať žalovaná aktuálne údaje napr. o výške finančných prostriedkov na účte povinného, o jeho mzde atď. Inak by nemalo praktický význam ani ustanovenie § 225d ods. 3 cit. zákona o odložení vymáhania pohľadávok z dôvodov na strane fyzickej osoby ako povinnej, ktorá sa prechodne ocitla v takom postavení, že by neodkladne vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky.

13. Pokiaľ by bol správny názor správneho súdu, že dostatočný majetok či príjmy povinného sú procesnou podmienkou konania o vymáhanie pohľadávok, potom by už pri prvotnom zistení nepriaznivej finančnej situácie povinnej osoby v štádiu pred vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa § 225c ods. 1 zákona o soc. poistení bolo potrebné pristúpiť k zastaveniu konania podľa § 225e ods. 1 písm. f) citovaného zákona, čím by sa ustanovenie § 225d javilo ako obsolentným, čo zrejme nebol zámer zákonodarcu.

Aj z uvedeného je potrebné vyvodiť, že finančná situácia povinného sa skúma v rámci konania o vymáhanie pohľadávok priebežne a momentálne zistenie nemožnosti vymáhať pohľadávku ešte neznamená nevymáhateľnosť pohľadávky. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že práve v rámci konania o vymoženie pohľadávky môže spoľahlivo preveriť aktuálne majetkové pomery povinného.

14. Okrem toho závažným argumentom žalovanej, s ktorým sa stotožnil kasačný súd, je uvedomenie si predmetu súdneho prieskumu v danej veci. Je ním odvolacie rozhodnutie podľa § 225n zákona o sociálnom poistení. Zákonodarca v tomto ustanovení stanovil, že odvolanie voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v tomto ustanovení, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré zároveň spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné.

Dôvodmi odvolania je žalovaná viazaná a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. Žalovaná nezistila zánik vymáhanej pohľadávky ani okolnosti brániace jej vymáhateľnosti, ani iné okolnosti neprípustnosti vymáhania pohľadávky. Správne sa v tejto súvislosti zaoberala prípadným zánikom vymáhateľnosti svojej pohľadávky vzhľadom na zverejnenie rozhodnutia konkurzného súdu o oddlžení žalobcu, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 20.2.2020. Vyhodnotila, že jej pohľadávky vznikli v období po 31.1.2020, čo znamená, že nevznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. a teda podľa § 166e ods. 2 a contrario cit. zákona sa nestali nevymáhateľné. Preto sa vyhlásený konkurz netýka týchto pohľadávok žalovanej a tieto mohli byť ďalej vymáhané. S týmto názorom sa stotožnil správny súd a toto posúdenie nebolo dôvodom na zrušenie preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia.

15. Je pravda, že § 150 ods. 1 písm. b) zákona o soc. poistení uvádza, že za nevymáhateľnú sa považuje aj pohľadávka, pri ktorej je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Ide však o situácie, kedy už neexistuje žiadna reálna ani právna možnosť vymoženia pohľadávky. Zistenie týchto

skutočností spravidla vedie k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania o vymáhaní a rozhodnutia o odpísaní pohľadávky, pričom nevymáhateľnosť pohľadávky musí byť riadne preukázaná. Nepostačuje, aby bola zistená aktuálna nevymožiteľnosť; je potrebné, aby bol tento stav trvalý. Uvedená situácia však nie je totožná so situáciou uvedenou v § 225n ods. 1 cit. zákona. V zmysle tohto ustanovenia žalovaná totiž posudzuje vymáhateľnosť pohľadávky ako jej kvalitatívnu vlastnosť vyplývajúcu z právneho poriadku, ktorá musí byť splnená práve v tomto štádiu začatia konania o jej vymáhanie, napr. v súvislosti s oddlžením povinného, s odkladom vykonateľnosti, s odkladným účinkom správny žaloby, atď.

V tomto ohľade samotné poukazovanie na nedostatok finančných prostriedkov v odvolaní povinného (ako tomu bolo v danom prípade) nie je možné posudzovať ako dôvod nevymáhateľnosti pohľadávky podľa tohto ustanovenia, keďže sa netýka samotnej pohľadávky a jej vhodnosti na vymáhanie, ale subjektívnej situácie povinného.

16. V konaní o odvolaní žalobcu podľa § 225n ods. 1 cit. zákona bola žalovaná viazaná odvolacími dôvodmi, ktoré sa dodatočne nemôžu doplňovať (posledná veta tohto odseku). Žalobca v odvolaní nevymáhateľnosť pohľadávky odôvodnil svojou aktuálnou nepriaznivou finančnou situáciou súvisiacou s vyhlásením konkurzu a jeho oddlžením.

S námietkami súvisiacimi s jeho oddlžením, ktoré by mohli mať za následok zánik vymáhateľnosti pohľadávky, sa žalovaná dôsledne vysporiadala. Iný relevantný dôvod, ktorý by bolo možné subsumovať pod dôvody uvedené v § 225n ods. 1, žalobca v odvolaní neuviedol a preto žalovaná rozhodla správne, keď jeho odvolanie zamietla. 17.

Kasačný súd teda uzatvára, že v štádiu skúmania podmienok konania vo veciach vymáhania pohľadávok pred vydaním rozhodnutia o začatí tohto konania nie je zákonný priestor na to, aby žalovaná skúmala finančné pomery žalobcu, prípadne ich vyhodnotila tak, že by prioritne zastavila konanie podľa § 225e citovaného zákona. V štádiu odvolacieho konania proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok podľa § 225n zákona o sociálnom poistení bola žalovaná viazaná odvolacími námietkami, ktoré riadne vyhodnotila, vrátane námietky oddlženia žalobcu, pričom žiadnu skutočnosť brániacu vymáhateľnosti pohľadávky nezistila. Takouto skutočnosťou a priori nemôže byť tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii povinného. 18.

Kasačná sťažnosť žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP je tak dôvodná a preto kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V novom konaní správny súd bude vychádzať z toho, že žalovaná všetky vznesené odvolacie námietky riadne vyhodnotila a opodstatnene nezistila žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo možné jej pohľadávku vymáhať. 19.

V konečnom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o náhrade trov tohto kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. mája 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/82/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik