7Ssk/82/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Q. E., nar. XX. U. XXXX, bytom H. G.. XXX/.XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 0674442202020 zo dňa 28.12.2020, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/7/ 2021-53 zo dňa 18.10.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/7/2021-53 zo dňa 18.10.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na nové konanie.

Odôvodnenie

Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec vydala upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok podľa § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 2210217120 zo dňa 21.9.2020, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné vo výške 1007,34

3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím. Týmto rozhodnutím ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodla tak podľa § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Za deň zverejnenia tohto uznesenia sa považuje deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku, to znamená deň 20.2.2020. Splatnosť vymáhaného poistného a príspevkov nastala po 31.1. 2020, čo znamená po období podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. Na základe toho oprávnená predpísala povinnému poistné a príspevky za obdobie január až jún 2020 a dňa 11.11.2020 pristúpilo k ich vymáhaniu. Vymáhaná pohľadávka teda nie je predmetom oddlženia, pretože nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Vymáhané rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, čím sa stalo exekučným titulom podľa § 225b zákona o sociálnom poistení. Pohľadávka oprávnenej nebola uhradená a jej vymáhanie je dôvodné. Postup oprávnenej pri vymáhaní je v súlade so štvrtou časťou zákona o sociálnom poistení. 4.

Neboli zistené ani dôvody odloženia vymáhania pohľadávky. Správny súd však mal za to, že v konaní o vymáhanie pohľadávok sa ako základná podmienka konania musí zisťovať, či už v čase začatia tohto konania neexistuje dôvod jeho zastavenia podľa § 225e ods. 1 písm. f) spočívajúci v nevymáhateľnosti pohľadávok v zmysle § 120 zákona o sociálnom poistení (pozn. správne malo byť uvedené § 150). Podľa názoru súdu žalovaná mala ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zistiť skutočnosti, či majetkové pomery žalobcu sú také, že vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky.

Keďže správne orgány nezisťovali, či sú vymáhané pohľadávky vymáhateľné, zrušil prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasila s právnym názorom správneho súdu, že je jej povinnosťou skúmať a posudzovať vymáhateľnosť pohľadávky v rámci zisťovania splnenia podmienok na začatie konania podľa § 225a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

odvolania voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. V rámci konania o odvolaní žalovaná vyhodnotila všetky námietky žalobcu v intenciách tohto ustanovenia. Keďže žalobca v odvolaní žiadne relevantné dôvody neuviedol (odvolanie neobsahovalo opis okolností, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu), nemala inú zákonnú možnosť ako ho zamietnuť. Poukázala na to, že správny súd v celom rozsudku nesprávne uvádza § 120 zákona o sociálnom zabezpečení, hoci mal zrejme na mysli § 150 citovaného zákona. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. V preskúmavanom rozhodnutí posudzovala, či dôvody odvolania je možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát uvedených v § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 9. Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je schopný pohľadávku uhradiť, o čom chcel osobne zodpovednému zamestnancovi žalovanej predložiť listinu o osobnom bankrote, stretnutie mu nebolo umožnené, čo považuje za diskriminačné a považuje to za poníženie jeho osoby s rasovým podtextom. 10. Žalovaná jeho odvolanie vyhodnotila tak, že vymáhané pohľadávky na poistnom a príspevkoch nie sú pohľadávkami, ktoré by neboli vymáhateľné v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pretože splatnosť vymáhaného poistného a príspevkov nastala po 31.1.2020, pričom k vyhláseniu konkurzu došlo 20.2.2020, čo znamená že neuhradené poistné a príspevky sa stali pohľadávkami najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a nie pred týmto kalendárnym mesiacom. S týmto názorom

11. Podľa § 150 ods. 1 písm. b) zákon o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.1.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v § 149 ods. 5 vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Podľa § 225a ods. 3 písm. a) citovaného zákona Sociálna poisťovňa je povinná zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona. Podľa § 225e ods. 1 písm. f) citovaného zákona príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať. Podľa § 225n ods. 1 citovaného zákona účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke

neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. 12. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že v rámci skúmania splnenia podmienok na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa § 225a ods. 3 písm. a) zákona o soc. poistení nie je procesnou podmienkou na začatie tohto konania preukázanie skutočnosti, že povinná osoba má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohlo byť vymáhanie začaté. Týmito podmienkami sú existencia exekučného titulu a jeho vykonateľnosť a s tým súvisiace zisťovanie, napr. či v rámci konania pred správnym súdom nebolo rozhodnuté o odkladnom účinku správnej žaloby voči exekučnému titulu. Teda zisťujú sa formálne podmienky vymáhania pohľadávky, ktoré súvisia s exekučným titulom, nie s bonitou povinnej osoby, aktuálnou v čase začatia konania o vymáhanie pohľadávok. Uvedené by napokon nemalo ani faktický význam, pretože bonita povinnej osoby sa môže v priebehu konania o vymáhanie pohľadávky výrazne meniť. Práve až počas vedenia tohto konania je možné zisťovať majetkové pomery povinnej osoby, a to spôsobmi uvedenými v štvrtej časti zákona o soc.

13. Pokiaľ by bol správny názor správneho súdu, že dostatočný majetok či príjmy povinného sú procesnou podmienkou konania o vymáhanie pohľadávok, potom by už pri prvotnom zistení nepriaznivej finančnej situácie povinnej osoby v štádiu pred vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa § 225c ods. 1 zákona o soc. poistení bolo potrebné pristúpiť k zastaveniu konania podľa § 225e ods. 1 písm. f) citovaného zákona, čím by sa ustanovenie § 225d javilo ako obsolentným, čo zrejme nebol zámer zákonodarcu.

14. Okrem toho závažným argumentom žalovanej, s ktorým sa stotožnil kasačný súd, je uvedomenie si predmetu súdneho prieskumu v danej veci. Je ním odvolacie rozhodnutie podľa § 225n zákona o sociálnom poistení. Zákonodarca v tomto ustanovení stanovil, že odvolanie voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v tomto ustanovení, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré zároveň spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné.

15. Je pravda, že § 150 ods. 1 písm. b) zákona o soc. poistení uvádza, že za nevymáhateľnú sa považuje aj pohľadávka, pri ktorej je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Ide však o situácie, kedy už neexistuje žiadna reálna ani právna možnosť vymoženia pohľadávky. Zistenie týchto

V tomto ohľade samotné poukazovanie na nedostatok finančných prostriedkov v odvolaní povinného (ako tomu bolo v danom prípade) nie je možné posudzovať ako dôvod nevymáhateľnosti pohľadávky podľa tohto ustanovenia, keďže sa netýka samotnej pohľadávky a jej vhodnosti na vymáhanie, ale subjektívnej situácie povinného.

S námietkami súvisiacimi s jeho oddlžením, ktoré by mohli mať za následok zánik vymáhateľnosti pohľadávky, sa žalovaná dôsledne vysporiadala. Iný relevantný dôvod, ktorý by bolo možné subsumovať pod dôvody uvedené v § 225n ods. 1, žalobca v odvolaní neuviedol a preto žalovaná rozhodla správne, keď jeho odvolanie zamietla. 17.

Kasačná sťažnosť žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP je tak dôvodná a preto kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V novom konaní správny súd bude vychádzať z toho, že žalovaná všetky vznesené odvolacie námietky riadne vyhodnotila a opodstatnene nezistila žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo možné jej pohľadávku vymáhať. 19.

V Bratislave dňa 28. mája 2024