← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·28. 1. 2026

7Ssk/82/2025

ECLI:SK:NSSSR:2026:3023200001.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
TN-11S/1/2023
IČS
3023200001
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V.. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX N. V. nad M., právne zastúpený advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, so sídlom Tŕnie 134, 962 34 Tŕnie, doručovacia adresa: Bystrický rad 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo policajného zboru Nové Mesto nad Váhom, odbor poriadkovej polície, so sídlom Hviezdoslavova 38, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-NM-OPP-341-009/2022 zo dňa 09.11.2022, o odvolaní („kasačnej sťažnosti") žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/1/2023-152 zo dňa 28.05.2025, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalobcu sa odmieta. II. Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

1. Rozsudkom sp. zn. TN-11S/1/2023 zo dňa 11.12.2024 bola Správnym súdom v Banskej Bystrici zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. ORPZ-NM-OPP-341-009/ 2022 zo dňa 09.11.2022 o uložení disciplinárneho opatrenia podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Proti nemu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žalobca pri podaní kasačnej sťažnosti nesplnil poplatkovú povinnosť, preto ho súd dňa 10.03.2025 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 150,- Eur podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2 posledná veta a § 6 ods. 3, v spojení s položkou 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o súdnych poplatkoch“) v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.03.2025. Nakoľko súdny poplatok nebol v zmysle uvedenej výzvy uhradený, správny súd uznesením sp. zn. TN-11S/1/2023 zo dňa 16.04.2025 vydaným vyšším súdnym úradníkom kasačné konanie zastavil podľa § 99 písm. h) SSP v spojení s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Uznesenie zo dňa 16.04.2025 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02.05.2025. Proti nemu žalobca sťažnosť nepodal. 2. Dňa 12.05.2025 podal žalobca žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že v deň obdržania výzvy vykonal prevod prostredníctvom internetu, ale kontrolu, či platba prešla, nevykonal a to ani následne, keď mu nebolo súdom doručené potvrdenie o zaplatení. Súdny poplatok bol na príslušný účet zložený dňa 11.05.2025.

3. Napadnutým uznesením č. k. TN-11S/1/2023-152 zo dňa 28.05.2025 správny súd túto žiadosť žalobcu zamietol s poukazom na § 70 SSP pre nesplnenie zákonných predpokladov. Podľa názoru správneho súdu nevedomosť žalobcu o tom, že poplatok nebol zaplatený a nevykonanie kontroly, či platba prešla, nemožno považovať za závažný dôvod, naviac keď žalobcom tvrdený pokus o zaplatenie súdneho poplatku dňa 24.03.2025 nebol ani preukázaný. V závere uznesenia súd poučil účastníkov, že je proti nemu prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

II. Opravný prostriedok a vyjadrenie k nemu

4. Žalobca podal proti uzneseniu správneho súdu zo dňa 28.05.2025, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, podanie označené ako „Kasačná sťažnosť“. Žalobca v časti označenej ako „Odôvodnenie sťažnosti“ uviedol, že z dôvodu technickej chyby pri internetbankingu uhradil poplatok po uplynutí lehoty. Zároveň namietal, že je od poplatku oslobodený, pretože mu bol priznaný predbežný nárok na poskytnutie právnej pomoci a za tejto situácie ho správny súd nesprávne vyzval na splnenie poplatkovej povinnosti, od ktorej bol oslobodený a tým nesprávne zastavil konanie. 5. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril listom zo dňa 10.07.2025. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom správneho súdu zo dňa 11.12.2024.

III. Posúdenie veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sa v prvom rade zaoberal otázkou povahy opravného prostriedku žalobcu a príslušnosti tunajšieho súdu na jeho prejednanie a rozhodnutie.

7. Najvyšší správny súd konštatuje, že zákon o súdnych poplatkoch v ust. § 12 až 14 obsahuje osobitnú procesnú úpravu konania vo veciach súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, pričom v ust. § 14 ods. 1 cit. zákon odkazuje i na primerané použitie Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) okrem § 357 písm. a) (t. j. okrem odvolania proti uzneseniu o zastavení konania). Vo veciach súdnych poplatkov podľa uvedeného zákona konajú a rozhodujú aj súdy správneho súdnictva, teda správny súd alebo najvyšší správny súd (§ 5 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.). Pod konaním vo veciach súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch treba rozumieť konanie podľa ktoréhokoľvek z ustanovení tohto zákona, ako aj konanie o iných procesných otázkach, ktoré v takomto konaní vyvstanú. Za konanie vo veciach súdnych poplatkov tak treba považovať predovšetkým konanie a rozhodovanie o vyrubení poplatku, o zastavení konania v dôsledku jeho nezaplatenia v zmysle § 10 ods. 1, o vrátení poplatku podľa § 11, o zrušení alebo zmene

nesprávneho rozhodnutia o poplatkovej povinnosti podľa § 12 ods. 3 uvedeného zákona, ale napríklad aj určenie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku vo výzve podľa § 10 ods. 1 tohto zákona, jej predĺženie alebo odpustenie jej zmeškania, ďalej posudzovanie náležitosti podaní, ktorými sa žiada o vrátenie poplatku, doručovanie rozhodnutí a ďalších písomností, ktoré sa týkajú súdnych poplatkov alebo uvedených otázok a podobne. Rovnako sa podľa CSP musia posudzovať aj opravné prostriedky proti takýmto rozhodnutiam, čo znamená, že odvolanie proti nim je prípustné len za podmienok ustanovených v § 355 a § 357 CSP a rozhodne sa o ňom podľa § 386 až 389 CSP (bližšie pozri rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 7Svk/7/2024).

8. V tu prejednávanej veci sťažovateľ podal opravný prostriedok označený ako kasačná sťažnosť proti uzneseniu správneho súdu o zamietnutí jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené má tunajší súd za to, že na rozhodovanie o odpustení zmeškania tejto lehoty sa vzťahuje CSP, preto mal už správny súd postupovať podľa § 122 CSP, nie podľa § 70 SSP. Dôsledkom aplikácie CSP na tu prejednávanú vec je skutočnosť, že opravný prostriedok proti napadnutému uzneseniu správneho súdu je možno tiež posudzovať len podľa CSP. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP je opravným prostriedkom proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie a preto i opravný prostriedok žalobcu, hoci označený ako „kasačná sťažnosť“ možno považovať len za odvolanie v zmysle CSP. Podľa tohto ustanovenia je odvolanie proti uzneseniu prípustné, len ak to zákon pripúšťa. Keďže z § 357 CSP, resp. iného ustanovenia CSP a ani z ustanovení zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty (na zaplatenie súdneho poplatku), nie je takéto odvolanie

prípustné. Na tomto závere nič nemení ani poučenie správneho súdu v napadnutom uznesení, že kasačná sťažnosť je prípustná, pretože nesprávne poučenie o prípustnosti opravného prostriedku jeho prípustnosť nezakladá. 9.

Z týchto dôvodov najvyšší správny súd ako súd odvolací odmietol opravný prostriedok žalobcu podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odvolanie. Pre úplnosť dodáva, že žalobca ani vo svojom opravnom prostriedku nijako nereagoval na jednu zo základných výhrad súdu prvej inštancie a nijako nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že pri úhrade poplatku v stanovenej lehote nastala technická chyba internetbankingu. Ani námietka, že vzhľadom na priznanú predbežnú právnu pomoc je napadnuté uznesenie nesprávne, by nemohla byť úspešná.

Predmetom konania o odpustení zmeškania lehoty je vyhodnotiť výlučne to, či tvrdený dôvod zmeškania lehoty je ospravedlniteľný. Táto námietka však nijako nesúvisí s tvrdeným dôvodom zmeškania lehoty (skutkovými okolnosťami na strane účastníka konania, pre ktoré nesplnil súdom určenú poplatkovú povinnosť v určenej lehote).

Správny súd v konaní o tejto žiadosti neposudzuje zákonnosť samotnej poplatkovej povinnosti. Námietku nezákonnosti výzvy na zaplatenie súdneho poplatku bolo potrebné uplatniť v opravnom prostriedku proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania pre jeho nezaplatenie podľa § 239 CSP. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka však žalobca nepodal a v tu prejednávanej veci nie je možné vyhovieť jeho požiadavke o jeho preskúmanie ex offo. Napokon k názoru žalobcu, že priznanie predbežnej právnej pomoci ho oprávňuje na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. najvyšší správny súd poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 686/2025, z ktorého vyplýva, že predbežné poskytnutie právnej pomoci nezakladá nárok na oslobodenie od súdneho poplatku ex lege. Teda ani keby jeho opravný prostriedok bol prípustný, nebol by preukázaný ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, ktorý je podľa § 122 CSP podmienkou jeho odpustenia rovnako ako podľa § 70 SSP.

10. K otázke funkčnej príslušnosti tunajšieho súdu na rozhodovanie o odvolaní žalobcu najvyšší správny súd konštatuje, že táto otázka bola riešená v rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. 7Svk/7/2024, od ktorého nemá dôvod sa odkloniť, preto naň v podstatnej časti poukazuje (§ 464 ods. 1 SSP): „14. Od 1. júna 2023 v Civilnom sporovom poriadku, ale aj v zákone č. 757/2004 Z. z. chýbajú ustanovenia, ktoré by upravovali funkčnú príslušnosť súdu na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam novozriadených správnych súdov vydaných vo veciach súdnych poplatkov za použitia Civilného sporového poriadku v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.

Tu však ide o zjavne nezamýšľanú medzeru v zákone, ktorá vyplýva z toho, že zákonodarca pri zriadení najvyššieho správneho súdu, pri formulácii § 8a zákona č. 757/2004 Z. z. a následnom zriadení správnych súdov od 1. júna 2023 opomenul zohľadniť, že správne súdy na základe citovaných ustanovení môžu konať a rozhodovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, takže opravným prostriedkom proti ich rozhodnutiam nebude len kasačná sťažnosť, ale môže ním byť aj odvolanie. Túto medzeru treba vyplniť analógiou s postavením tunajšieho súdu ako kasačného súdu v zmysle cit. § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. Hoci je kasačná sťažnosť mimoriadnym opravným prostriedkom, najvyšší správny súd o nej rozhoduje už v druhej inštancii, teda v podobnom postavení, v akom podľa Civilného sporového poriadku rozhoduje odvolací súd. Odvolacím súdom podľa § 34 ods. 1 a 3 CSP je zásadne krajský súd vo vzťahu k okresnému súdu a najvyšší súd vo vzťahu ku krajskému súdu, teda vždy súd bezprostredne vyššieho stupňa. Podobne aj najvyšší správny súd je bezprostredne vyšším

súdom nad všetkými správnymi súdmi a rozhodnutie samotného správneho súdu o odvolaní proti vlastnému rozhodnutiu zas neprichádza do úvahy, pretože typickým znakom odvolania je práve devolúcia (rozhodovanie vyšším súdom). Najvyšší správny súd je tak prvým a jediným súdom vyššieho stupňa vo vzťahu k správnym súdom, a preto je jediný, kto môže byť príslušný na rozhodnutie o odvolaniach proti ich rozhodnutiam vydaným na základe § 14 ods. 1 zákona č.

71/1992 Zb. Pretože rovnako ako funkčná príslušnosť chýba aj určenie zloženia, v akom bude o veci rozhodovať, musí sa vychádzať zo základného pravidla obsiahnutého v § 24b prvej vete zákona č. 757/2004 Z. z. Najvyšší správny súd tak o týchto odvolaniach rozhoduje v senáte zloženom z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom.“

11. Pre úplnosť tunajší súd dodáva, že sú mu známe uznesenia tunajšieho súdu ktorými boli obdobné opravné prostriedky posúdené ako kasačné sťažnosti podľa § 439 a nasl. SSP. Túto neželanú rozdielnu judikatúru nie je možné odstrániť postúpením veci veľkému senátu podľa podľa § 22 SSP, pretože v tu prejednávanej veci tunajší súd konal ako súd odvolací podľa CSP, ktorý nepripúšťa, aby senát odvolacieho súdu postúpil vec veľkému senátu odvolacieho súdu, keďže tento právny predpis taký senát ani nepredpokladá.

IV. Záver a trovy odvolacieho konania

12. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. c) CSP, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 per analogiam v spojení s § 396 ods. 1 a § 262 CSP tak, že žiadnej zo strán odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže k odmietnutiu odvolania nedošlo zavinením niektorej z procesných strán. 14. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. januára 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/82/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik